Jamaila, ťažko tu radiť, podľa mňa sa musí rozhodnúť on, čo vlastne chce a prevziať zodpovednosť do vlastných rúk a nie sa iba nechať híčkať mamičkou. Ak toto nepochopí, ťažko potom.
Ja by som mu povedala asi toľko, že budem to dieťa vychovávať a on nech sa rozhodne, či chce mať plnohodnotnú kompletnú rodinu, a bývať s vami alebo či chce, aby to fungovalo ako v neúplných rodinách, kde otec býva inde a chodí dieťa navštevovať iba keď sa mu to hodí.Nech sa nad tým zamyslí, čo je pre dieťa lepšie. Horšie je to, že nemáš podporu u jeho rodiny. To by sa možno choval inak. Nemá zmysel nútiť niekoho do niečoho, sám sa musí rozhodnúť či a do akej miery sa bude tebe a vášmu dieťaťu venovať. Možno sa zmení, keď sa dieťa narodí a uvidí ho. Keď si uvedomí, že to je jeho vlastné dieťa. Držím palce nech to dobre dopadne. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte, už dlhšiu dobu ma štve priateľ. Problém spociva v tom že obaja sme mladi ja som študium sice ukoncila on nie. Pred par mesiacm sme zistili ze čakame dieťa. Samozrejme bol to šok. Tak som par tyzdnov bola v deprseii kvoli skoncenej VŠ ( ktoru som bola z dovodu nevolnosti nutena ukoncit...a ani z finančnej stranky to nebolo možné. Myslela som si že to je ten najvacsi problem. Avšak po prekonani sebadestrukcnych myslienok som dostala druhy dych, ktory mi opat pratel berie. Som 3 mesiace pred porodom kazdy byvame niekde inde a lezie mi to na nervy sa neustale dohadovat kam ideme spat. Uňho doma ho berú ako malé dieťa ktorého treba pomaly krmiť. už na zacaitku sme sa dohodli ze byvat pojdeme ku mne aj vzhladom na to ze s jeho mamou ja osobne nemam dobry vztah po tom ako sa pri oznameni dietata spytala asi 5 x ci som si ista ze je to jeho. ponizilo mao natolko, že ju nemozem ani vystat. jeho rodina sa celkovo dištancuje od nasho dietata a nasej buducnosti..myslim si ze ak mam mat zrazu dieta a aj chalapa chce to ason nejaky cas na zvyknutie si ale oni to uplne kazia. ak sme u mna stale mu mama vyvolava, kedy ide domov a zajtra ma skusku a nech ide pomoct upratat..."upratat" :D :D pri teme kedy by isiel k nam klopia ušI. čo sa týka dieťata tak jedina otazka smeruje kedy idem k doktorovi. a moj skvely priatel sa ani po minimalne 50 rzhovoroch aj splacom a krikom neuvedomil a niakymsposobom to neriesi..uz nemam silu...a toto cele ma doviedlo k rizikovemu tehotenstvu a cakala som aspon nejaky start či zvrat spravania ale nič zaase sa u nas najedol a o 20:00 isiel domov bez akych kolvej vycitiek. najhorsie na tom je že ked jeho sestra potratila prednedavnom bol toho taky skormuteny az sa mi zdalo ze bude plakat dokonca sa so mnou nerozpraval ked som odovodnila ze mne to az tak zili nerha...ani ntrhalo pretoze ma trapilo to ze on place nad !cudzim dietatom a mna ani nepohladi po bruchu ani neriesi meno ani nevei pomaly v akom som mesiaci namiesto setrenia na plienky mina peniaze do auta a na benzin aby mohol navstivit drahu mamicku. nechcem nanho tlacit aby tu isiel ale ja nechcem aby sa nastahoval do chaosu s dietatom a este plus on a aby som bola zla ak to nebudem zvladat kedze si potrpi na to, ze sa onho niekto stara. J mi to cele luto ze s nami necche byt ale na druhej strane tvrdi že ma miluje. a momentalne nemam silu ho opustit pretoze ho potrebujem a on si to vobec neuvedomuje. tak mi poraďte, čo s tym alebo ma aspon utešte že to po rokoch prejde :D