Už nevládzem..., Ona a on, Diskusie

Clare,
toto je hlúposť, my máme v rodine dobré vzťahy, ale kým u mňa je rovnako samozrejmá pomoc ako mojej mame, tak aj svokrovcom, môj muž musí byť do akejkoľvek pomoci dokopaný - aj svojim rodičom - o mojich už ani nehovorím (to je akože "môj" problém).
Zlato, si dospelá osoba, matka, tebe naozaj nemá nikto čo hovoriť do toho, ako budeš žiť - ani tvoji rodičia nie. Je pekné, že ti záleží na dobrých vzťahoch so všetkými - ale to objektívne nie vždy je možné. Takže si musíš stanoviť priority, kto (alebo čo) je pre teba ten najdôležitejší a podľa toho riadiť svoje ostatné kroky - nie že vyhoviem aj tomu, aj tomu, aj tomu - to je potom aj na viac ako na prášky - to je ako keby si si myslela, že môžeš byť naraz na viacerých miestach.

Fantika: Moja mama žila veľmi podobný život. A verí, že sa to dá nakoniec dohromady ako u nich. Tiež mala svokru na pohľadanie. Babka vždy uprednostňovala ostatné vnúčatá, no nás nie... ale to je na dlho. A verím jej, že fakt s otcom potrebujú pomoc. Život na dedine je taký. Keby som mohla a verila, že na muža to zaberie, tak by som to kvôli nim urobila. Prežili si už tiež svoje a mám hrozný strach, že ak to ja sama nezvládnem, budem ich musieť dať do domova. No a tým pádom môj muž pre mňa skončil!!!

clare preco by si ich daavala do domova?aj ja opatrujem babku..vsetko sa daa vyriesit,netreba na to pozerat hned pesimisticky..a kde maas napiisanee ze ked by si odisla od manzela ze by si ostala sama?ved mozno praave vtedy by si konecne zacala zit a mozno by sa nasiel clovek ktoryy by ta luubil aj s tvojimi detmi a bol ti oporou...ved si este mladaa...nezahadzuj sancu byt este v zivote stastnaa...lebo ja si teda mysliim ze s tvojiim muzom stastnaa uz nikdy nebudes..po tolkyych zlyych veciach co si si prezila v tebe uz urcite laasku k nemu znicil...

a okrem toho, dat do domova neznamena odhodit na smetisko, castokrat je to to najlepsie riesenie. Mali sme v domove otcovu mamu (je to sice skoro40 rokov odvtedy), ale bolo to urcite to najlepsie, co sa dalo pre nu urobit.Bola bezvladna, tam mala celodennu starostlivost a ozaj na vysokej urovni, boli tam radove sestricky ako opatrovatelky, tie mali ozaj BOZSKU trpezlivost, lebo predtym babka kzdu opatrovatelku vystvala a my sme za nou kazdy den chodili tak na hodku ju pozriet, nebola sama ani chvilku a my sme boli isti, ze ma odbornu starostlivost na urovni.

zvladnes... ver, ze zvladnes, nie si ani prva ani posledna, su aj take co doslova s holou ritou odisli aj s detmi od tyrana, zacali novy zivot a nakoniec zistili, ze boli iba brzdene v uspechu... ked budes verit ze to nezvladnes, tak sa v podvedomi samu seba presvedcis ze je to tak... podvedomie ma neskutocnu moc... a prave ze ked tvoja mama mala zivot aky mala, a ak aj vie ako ty zijes, mala by byt prva ktora bude do teba hucat, ze mas sa zbalit a ist ... ale ak ty sama nechces,a ono to tak vyzera ze asi nechces, tak ti nepomozu ani rady celeho sveta... je to len na tebe ...

Clare, Ty si typický príklad toho, že čo doma vidím, to si prenesiem do manželstva.Trpela si ako dieťa, trpíš ako žena lebo to pre Teba bolo normálne.ALe len malé zamyslenie venuj tomu, ako si sa cítila, keď si bola dieťa.Tak sa cítia Tvoje deti.A na margo tvojej mamy, myslím, že tam oporu nenájdeš, keďže to znášala ona, myslím, že očakáva to isté od Teba.Akurát,že Tvoje deti to tiež budú považovať za normálne a ten istý model si odnesú do manželstva.Škoda,myslím, že aj keď svojho otca veľmi ľúbia, bolo by lepšie,keby toto zažívať nemuseli.

no neviem,co na to vsetko povedat.
tvoj zivot mi pripomina moj. ty hoci si ucitelka, nechas so sebou zametat.nie je nahodou tvoj muz postavenim ovela nizsie?
snazis sa vsetko robit, lietas, tvoj muz si sedi na gauci, presne ako u nas doma. uraza ta, presne ako u nas doma. a predsa neodides. preco?

tak to ti poviem preco, lebo to poznam. lebo sa bojis. bojis sa, ze ta uz nikto nebude chciet, nie je to o detoch. bojis sa, ze nie si dost dobra na to, aby si sa dokazala o nich postarat, bojis sa, ze nie si dost pekna, na to, aby si sa niekomu pacila, bojis sa, ze nie si dost mudra na to, aby si si s nimi sama poradila.
je lahsie peklo s muzom, ako neistota, co by si urobila sama. lebo si vobec neveris.
ked si bola mala, mali pre teba pekne slovo? cas na knihu? vedela si, ze si pre nich dolezita? ja som to nikdy nemala a vyrastla som s tym, ze za nic nestojim. zobrala som si muza, ktory bol postavenim radovo nizsie. a predsa to bol clovek, ktory mi sadol. naplnal predstavu, ktoru som mala o sebe. ponizovanie? bitky? nechapanie? bola som presvedcena o tom, ze to vsetko mi patri a to vsetko som aj dostavala. este stale sme spolu, teraz uz bez bitiek, tiez nemam odvahu odist, hoci nas zivot nie je hocijaky.
ty si myslis a aj tvoja mama ti hovori,ze ked sa zmenis, mozno bude vsetko lepsie. bola tvoja mama s tebou spokojna, podrzala s tebou, vedela si,ze ta lubi taku, aka si?

vies, co je najhorsie? ze tyrane zeny casto ani nevedia, ze su tyrane. ved ma nebije... ja som sa asi pred dvoma rokmi pytala kamaratky: pocuj a to tvoj muz ti tiez hovori ty ku..a pred detmi? to som bola uz natolko udupana k zemi, ze som si nebola ista, ci to je spravne, no vlastne tolerovatelne.

mozno ti niektore nerozumeju, ked hovoria, ja keby mi povedal 10% z toho, uz by som bola davno prec. iste, ked niekto vyrastol s respektom a uctou okolo seba, isto by to netrpel ani sekundu. ked ale clovek vyrastol s ponizovanim? hoci tym trpi, povazuje to za nieco akoby bezne a potom pritahuje ludi, ktori presne tak konaju.

to som sa ale rozpisala. trochu to skratim. ja som sa tiez daleko nedostala v rieseni mojho zivota, nie je lahko zmenit to, co robis 30 rokov a nic ine nepoznas. a nemas na to navod.

predsa nejake malickosti.este pred 3 rokmi som chodila do roboty, mala vsetku zodpovednost, zaplatit vsetky ucty, navarit, vyprat, syna zo skoly, rodicovske atd. moj muz, ked prisiel z roboty, sadol na gauc a hotovo. ved on je muz, nebude predsa robit zenske roboty. ani za nic. ja z roboty, do tesca, po syna do skoly, konecne domov a on otvori dvere a povie:ako to ze este nie je navarene?potom som bola tehotna a teda zostala doma. maly bude mat 2 roky a taky workoholic, co som bola sa rozhodol, ze uz viacej nejde do roboty. ked moj muz nerobi zenske roboty, tak preco ja by som mala robit muzske? starat sa o peniaze je jeho robota.

ludia sa nespravaju k tebe, ako si to zasluzis, ale ako si MYSLIS, ze si zasluzis.

andrea11, klobuk dolu, toto je jeden z prispevkov, ake som tu citala...pretoze opisujes presne to,co podla mna clare preziva, ako citi a rozmysla. Vystihla si velmi dobre, ake je tazke radikalne menit zivotnu situaciu, ked niekto vyrasta v prostredi, ktore mu nevybuduje sebauctu a sebadoveru. Ked ho vychovava submisivna mama, ktora sama trpela ponizovanie a tyranie. Uz v predchadzajucom prispevku som clare radila vyhladat profesionalnu pomoc - psychologa, ktory by ju sprevadzal na cesticke hladania noveho pohladu na seba. Plus sa mi velmi paci rada napisana vyssie o hladani drobnych kazdodennych radosti pre seba. Obom vam drzim palce .

clare,andrea,neviem ako vam pomoct.ja som v niecom velmi podobnom vyrastala a mojim jedinym prianim bolo nemusiet nikdy znasat to,cim si vo svojom vztahu prechadzali moji rodicia.zostali spolu,ale vlastne spolu nie su,je velmi malo dni a velmi malo cinnosti,pri ktorch sa stretnu-su to skor nutnosti.je to velmi tazke sa na takyto vztah pozerat,nie to ho este zazivat.a najtazsie je nevediet pomoct.posielam vam aspon silne

Mila Clare,
v prvom rade sa musim podakovat Klodike za jej prispevky, pretoze je v nich velmi vela pravdy.
Ja tvoje citanie chapem teda minimalne 70% tám rozumiem. Prepac mi, ale tvoj manzel je somar ubohy. POdla mna ked zacne manzel podcenovat zenu alebo dokonca urazat, mat sproste reci, tak ten clovek k tebe neciti uctu a nestoji ti zato aby si zila v nejakom pomyselnom sne a dufajuc, ze on sa zmeni. Bohuzial viem ake tazke je odklonit sa od vyslapanych kolaji a aky silny je strach, ze to nezvladnem ked odidem od partnera s detmi. Ja tiez zijem v blbej situacii ale u nas to bolo na prt bohuzial uz od zaciatku. Takisto si kazdy den hovorim, ze sa to da zlepsit a ze on si ma zacne vazit alebo dokonca lubit ma ako kedysi na zaciatku vztahu. Ale je to kravina. Bud budete zit vedla seba len voli detom a doslova sa stretavat pod spolocnou strechou kvoli nim ale ty nebudes stastna a nebudes mat pokoj v dusi alebo si naozaj nasetris peniaze a situaciu zacnes riesit kym uplne neotupis. Vies, ja som sa zatala a nachadzam si aj cas pre seba ale nenaplna ma to. Ja som vzdy chcela mat normalnu rodinu, dobry pohodovy vztah s muzom a pekny vztah k detom. Lenze vsetko je inak. Zijem s niekym pri ktorom necitim ani trochu pohody a istoty a pri ktorom aj keby som si obliekla neviem co a pracovala by som na sebe..ani by to s nim nepohlo. Niektori chlapi su proste ubohi a mi sa nimi nechame podvedome manipulovat a bojime sa od nich odist zo strachu ako to same s detmi zvladneme. Bojime sa pravdy, takej ze keby sme aj odisli oni by sa s tym vysporiadali rychlo a bez problemov. Mozno by mi bolo smutno za detmi..Ale mozno nie za nami ako partnerkami a to je smutne. Pretoze my niesme roboti aby sme robili upratovacky, milenky, kucharky, spolocnicky a matky. Ty uz mas pracu a mas moznost urobit rozhodnutie. Tak ud prezivaj pochmurny zivot a obetuj sa kvoli detom, ktore za par rokov pojdu od vas a medzi vami to uplne zhasne alebo si najdi este nejaku pracu aj ked len upratovanie a chod byvat sama pripadne k vasim. Ja nemam aktualne prijem ale viem, ze v nepohode nechcem zit. Viem, ze ak bude maly v poriadku a pojde v 2 rokoch do skolky, skusim si najst pracu a urobit vsetko preto aby som nasla premna a mojho syna kludne hniezdo kde budeme obaja stastni. A estracam nadej, ze mozno raz, hoci uz nebudem najmladsia, najdem niekoho kto prijme moju lasku a mojho syna. Hlavu hore, drzim ti palce aby si nasla svoj pokoj v dusi.

juj to je ale gramatickych chyb..ospravedlnujem sa, maly si dal 10 min slofik a pisala som rychlo..takze sa nehnevajte

Andrea, ja žasnem. Ako keby som to písala ja. Presne si vystihla, čo cítim, čo si myslím. Len ja to takto neviem napísať...
Áno, môj muž je robotník. A viem, že mu ten rozdiel vadí. Mne to nikdy nevadilo, ale už mám tých jeho komplexov dosť.
Mama my to vysvetlila takto: Keby si sa aj Ty správal ináč k jeho rodičom, pomáhala im, nevyrypovala,... tak aj on by bol iný. Ako chceš, aby on pomáhal nám, keď Ty nepomôžeš jeho rodičom. ( My sme na tom už tak zle, že sa ani nepozdravíme ). Ale na začiatku našim chodil pomáhať, no potom povedal NIE. Možno som to fakt ja celé pokazila, ja už fakt ničomu nerozumiem,...
Aj ja mám pocit, že žijem ako moja mama. Vyrastala som v takom prostredí a asi mi to pripadá normálne.
Píšem chaoticky, neviem si ani usporiadať myšlienky.

PS teraz som docitala prispveok od Andrey11, klobuk dole. dobre napisane, ja som vyrastala bez ocina a cim viac sa snazim odklonit svoj zivot od toho cim som si presla ja..tym viac mam pocit, ze je moj zibot ako kopir zivota mojej mamky..Neviem ako to robim, ze si privolavame podvedome to comu sa najviac chceme vyhnut?..

Chcela by som sa vás opýtať ako vy riešite pomoc rodičom, svokrovcom, návštevy,... Hlavne ma zaujímajú skúsenosti takých vás, ktoré sa máte tak "dobre" ako ja... Andrea, Klódik, an,...

odpoviem ti vecer/v noci/,teraz pracujem a len obcas odbehnem kuknut

tak som sa k tomu dostala az teraz:
mozem ti napisat len skusenost mojich rodicov,pretoze moj manzel nema problem pomoct aj nasim

otec si nesadol so sojim svokrom a moja mama dlhe rok trpela to,co ty.Ocino nemal problem s tym ist pomoct,len si potrpel na to,aby ho o tu pomoc poziadali-ked sa dozvedel od maminy,ze treba to ci ono,tak na to nereagoval,ked vsak spomenuli babka s dedkom/jeho svokrovci/tak siel.problem bol vsak este v tom,ze skor ci neskor to mala mama vykricane.
Clare,tvoj pribeh mi velmi pripomina spoluzitie mojich rodicov a z mojej strany ti mozem napisat len tolko,ze aj ked sa teraz otec sprava lepsie ako pred par rokmi,stale mam strach a trpnem,ked su spolu,ci nejake slovo,veta ci gesto nespusti prival vycitiek,oplzlych slov...

u mna by to bola zas tema na hodiny.
ked som bola mala, museli sme robit ako otroci. okrem zahrady sme mali 2 vinice, jedna z ooobrovska - takych 400 metrov z jedneho konca na druhy. nikdy sme nemali sobotu - teda ist niekde. s mamou sme boli raz za zivot von. v sobotu skoro rano vstavat, makat bez prestavky, ani napit sa nam nedovolili - mama s babou, otec mi zomrel.
toto nikdy nezabudnem - rusili obecne vinice a predavali stlpiky, take tie betonove, za 5 sk kus.
skoro rano sme tam museli ist/ to aby nas nikto nepredbehol a nevykupil/. boli na poli tak, ako ich vytahali. neuveritelne lialo. pre moju mamu to nebol dovod ist domov, 5 sk za kus. co tam deti, ved vyschnu, ked prideme domov. cele dopoludnie sme ich tam tahali, nakladali na traktor, premocene ako mysi.
este jedna mala prihoda a hned vysvetlim, ako pomaham rodicom.
moja mama bola vdova skoro cely zivot a dospela k presvedceniu, ze jej kazdy musi pomahat. odstahovali sme sa do anglicka a chodili sme raz za rok na dovolenku. prisli sme domov, najedli sa, vybalili a moja mama: uz mam pre teba pripravene roboty treba umyt okna a tvoj muz nech opravi strechu - spadli tam nejake skridly - a namaluje branu. nemusi byt hned, staci zajtra. a este treba pokosit a ....
niet pred nou uniku.
ako pomaham mojej mame? N I J A K O .
podarilo sa nam za ten cas si postavit chatu a tak iba prespime jeden den a hned ideme na chatu. hoci tam este nemame ani postele ani kuchynu. a mame pokoj.
ako moj muz pomaha svokrovcom? velmi malo. nestara sa, ked ho popytaju, ci by pokosil napr, pokosi za pol hodinky a ide domov. neodmietne, ani sa netrha. pravda, hovorim o case kedy sme 2 tyzdne na slovensku na dovolenke.

Clare,prepáč mi to, ale neboja sa tvoji rodičia,že im ostaneš aj s deťmi "na krku"?Že sa zosypeš a oni majú strach z toho či to zvládnu?Takto máš muža, síce nanič, ale máš.Aj oni dúfajú,že sa to otočí a zlepší,logicky.Ale kedy?...

clare je mi hrozne luto tvojich deti
teba vobec nezaujima, ze im ty a tvoj muz takymto spravanim ublizujete a kazite zivoty. veru "pekne ukazkove" manzelstvo im davas do zivota
neraz si to budes v zivote vycitat, ze si mohla nieco urobit a neurobila.. sice ty mozno ani nie, ty si myslis, ze take spravanie je normalne, vsak? tolko rad nepocuvas, nechapem, je mi zle..

Susane,
vystihla si to...
Eva

Naopak, mňa veľmi mrzí, že takýmto vzťahom a hádkami deťom znepríjemňujeme život. Preto sa aspoň v poslednej dobe snažím viac kontrolovať a nehádať sa pred nimi. Ja chcem, aby boli šťastné a veselé, mali pekný život. Lenže akosi sme to všetko pokašlali.
A z vaších rád, som si zobrala veľa. Aspoň rozmýšľam nad tým, že to, čo žijem nie je v poriadku. A to je aspoň začiatok. Zobrala som si za svoje aj to robenie radostí si pre seba. Tak napr. kúpila som si rotoped a začínam na sebe pracovať, nový parfém, idem s deťmi na liečenie do Tatier,... viem, že je to nič, ale aspoň postupne,...
No nemám z toho popravde až takú veľkú radosť, lebo to, čo manjviac trápi sa s tým nevyrieši.
Dnes som dostala ďaľšiu ranu: keď som chcela, aby muž išiel našim zaorať zemiaky ( má stroj ), tak povedal, že nejde. A dnes mi oznámil, že ide akejsi starej babe ktorá ho o to požiadala zaorať. No ide ma z toho rozhodiť, ale nepovedala som mu ani slovo. Bolo by to asi zbytočné. Ale veľmi ma trápi, že pomáha cudzím a mojim rodičom nechce. Pritom oni nám tak s deťmi, aj finančne pomáhajú, že je to na zaplakania ako sa k nim správa. Môže sa hanbiť. Lenže on to má na háku. Svojim rodičom všetko porobí ( bývame pri nich ) a na mojich kašle.

Clare je super ze si konecne zacala robit nieco aj pre seba(mimochodom predvcerom som si aj ja kupila rotoped, tak potom mozeme porovnat skusenosti), a aj ocenujem ze sa nehadas pred detmi, zila som v podobnom vztahu-aj ked to bol asi len slaby odvar toho tvojho, a tiez som sa snazila riesit to roznymi sposobmi, skusala som vsetko co mi kto poradil, dokonca som sa snazila dosiahnut aby ma jeho ignorovanie nebolelo a navravat si ze vsetko je tak ako to ma byt, ze je to tak v poriadku, ze sa nebudem hnevat-no prave to ze som v sebe dusila vsetky skutocne pocity ma dostal na lieky. A na tych mojich deckach som videla ze aj ked sa nehadame(snaha o vyhybanie sa hadkam) ze vnimali napatu atmosferu, citili ze nie som stastna a neboli ani oni. Preco jednoducho na nejaky cas nezbalis deckam veci a jednoducho neodides k rodicom aby si mala sancu sa od neho odputat, po pol roku by si videla ze bud ma snahu veci riesit alebo ze ti je fajn aj bez neho. Hm? Skus nielen porozmyslat ale aj nieco konkretne urobit. Ved horsie to nemoze byt. Co este mozes stratit?

Presne toto som chcela povedať, či sa hádate pred deťmi alebo nie, ony to vycítia, tam nejaký veľký rozdiel veru nie je, lebo to napätie zo zlých vzťahov tam ostáva stále.

Ahoj Clare, zda sa, ze tvoj muz s tebou hra nejaku hru na dobreho a na zlu.na macku a mys.a asi si ovplyvnitelnej povahy a spapala si mu to aj s navijakom.Sama citis ze to nie je ok.Ak chces riesit vztah ries ho s nim, ak sa to s nim neda riesit, tak to nema zmysel.Ani ked sa rozkrajas.

Myslím, že s ním už neporiešim nič. Skúsila som po dobrom, po zlom, ale nejde to. Tam, kde je láska, dá sa prekonať všetko. Lenže na lásku treba dvoch ...

CLARE11
Len sa posťažuj.....
Lebo veď Ty môžeš.
Ty nemáš dieťa, s ktorým si sa natrápila.....
Na Teba si nikto neotvorí "hubu"
Na Majenku si "hubu" vždy každý otvoril....
Lebo veď sa nevedela ozvať.
No tak nevedela.... lebo bola ničená v manželstve, aj dávno pred tým.
Ale vypíš sa.
Tebe poradia, povzbudia Ťa.

Prepáč.

Drž sa!

Majenka, toto som nepochopila...

z toho si nič nerob, Majenku nedokáže pochopiť asi ani jedna z nás

Ďakujem RENKA,dobre že si dokonalá.....

Ak nechodíš v niečichtopánkach tak si ma neber do úst.....

Pekný deň.

PS: A skússi prečítať moje staršie príspevky....

Nekydaj na mňa.

Majenka, nikdy by som si nedovolila na niektorú z Vás kydať a vôbec od istého času ani ľudí nesúdim, presne z dôvodu, že nie som v "ich topánkach"...len mám pocit z Tvojich písmeniek, že Ti nikto neulahodí, nepomôže...neberieš súcit, nebereš v dobrom myslené rady,...môj pocit je, že si sa tak vžila do role obete, že z nej ani sama nechceš vystúpiť
...nie som dokonalá a ani som si to o sebe nemyslela a nikde netvrdila

P.S Tvoje staršie príspevky som čítala a práve z nich vychádzam
Mrzí ma, že si to poňala takto, nebolo to myslené ironicky, ja mám naozaj pocit, že Ti nedokážeme pomôcť, či psychicky ťa podporiť, proste, že nevieme nájať cestu ako Ti pomôcť...a pokusov tu naozaj už bolo

renka,
myslim, ze si to vystihla...
Eva

Pocuvaj Renka, ale to nemozes tu byt "osobna" a inde "neosobna"

Reni, súhlasím s Tebou.

neviem, nepamätam si, ze by som citala nieco zo zivota majenky,alebo nejaky blog v ktorom by si stazovala na zivot, ale pochopila som to ako nejaku krivdu, ze tebe sa baby snazia pomoct poradit, a ju podla jej chapania zrejme udupali pod ciernu zem, ked si stazovala na zivot... aspon tak som to pochopila ja...

ani ja som to nepochopila

majenka, neziarli a nezavid. dostala si vosvojich blogoch rovnako povzbudeni ako kopnuti do zadku, aby si iba nevyplakavala, nedepkovala a nieco robila. tak isto aj clare.
ju tu dokonca v jednom blogu sprosto pourazali a takmer vulgarne jej vynadali. a nechodi do blogov druhych oduvat si pusu ako male dieta, ze preco aj mne tak pekne nepoviete ako tej druhej...
spamataj sa. si rovnako hodnotna ako ine zeny. co sa ponizujes? myslis, ze snaha vzbudit lutost a vycitky je cesta ku stastiu???

Majenka,teba pochopiť,to je umenie...Stále píšeš v hádankách,a nikto nevie čo vlastne chceš...Napíš konkrétne čo by ťa poťešilo,a ak nie neprenášaj prosím svoju pochmúrnu a pesimistickú náladu na druhých...

clare,
ja si myslim ze ked ta muz nazve p... a k.... tak si ta asi moc nevazi a ked sa ani len nesnazi o nejaky ten zmier tak je to asi zbytocne s nim dalej zit, viem ze to nie je lahke kvoli detom ale asi by so to zabalila.ten vylet do tatier je fajn,drzim palce

Ďakujem. Ja som už tiež pochopila, že pre môjho muža som ja moji roďičia....Naši ma však stále presviedčajú, že keby sme sa obaja snažili ináč robiť, všetko by bolo dobré pre nás aj deti. Naše deti neskutočne milujú a viem, že nám všetkým chcú len to najlepšie.... To, čo si však môj muž dovolí na mňa, si nedovolí hocijaký chrapúň n aženu, aj za 20 rokov spolužitia. Dnes som to počítala, som 4 x pi.. a moji rodičia, to ani nemenujem...

Clare a vasi vedia ako sa o nich tvoj manzel vyjadruje, ked ta tak vehementne presviedcaju aby si sa snazila? Teda nad tym, preco sa nechas komandovat od rodicov sa uz vobec radsej nezamyslam...som od strnastich z domu a radsej som od nikoho nic nechcela, nez by som musela neskor skladat ucty...zijem si svoj zivot, nech je uz akykolvek, dobry ci zly, s chybami aj bez ale SVOJ bez toho aby som sa musela pytat rodicov ci smiem toto alebo hento....

Suhlasim na plnej ciare - ono ak clovek prosi o radu, chce poznat nazor niekoho ineho, tak si musi tiez dobre rozmysliet, koho sa spyta.
Ak Clare vie, ze rodicia jej budu radit tak ako jej radia (a ona sa ocividne nie celkom s ich nazorom stotoznuje a ak sa podla neho aj sprava, tak preto aby sa "zalubila" rodicom a nie preto, ze to povazuje za spravne a dobre pre seba) tak by veru k nim po radu chodit nemala, ani by nemal dat na ich nazor, aj ked su to jej rodicia. Darmo bude hovorit, ze ved su to rodicia a chcu pre nu len to najlepsie, vsetci vieme, ze aj ta cesta do pekla je dlazdena dobrymi umyslami.l
Rovnako nema zmysel chodit po radu k takym, co budu len lutovat, popripade pritakavat, ze ano, takto to je -lebo casto pravda boli a toho kto nam ju dokaze povedat rovno do oci nie vzdy dokazeme povazovat za priatela - prinajmensom, ak uz s niekym mame takuto skusenost, mozeme mat "hemungy" ist k takemu cloveku po radu, lebo sa bojime, ze nam povie to, co pocut nechceme.
Nanicmamky ako poradny zbor su podla mna uplne idealny "poradensky organ", lebo su nezainteresovane (vo vacsine pripadov sa nepozname osobne), nezaujate, z roznych koncin doslova mozem napisat sveta a z roznych vzdelanostnych, spolocenskych vrstiev, s najroznorodejsimi vlastnymi zivotnymi skusenostami (vo svetle ktorych potom nadeluju svoje rady). Ked najblizsie budem mat vazny problem, urcite budem hladat radu tu - a predpokladam, ze by som sa minimalne jednou z nich a DOKAZALA RIADIT!!!!

Napíšem napríklad dnešnú situáciu: Boli sme dnes staršej dcére kupovať bicykel . Peniaze naň dali moji rodičia. Dali by sme aj my, lenže naši moje deti nesmierne milujú a dali by im všetko. Mužovi sa však nepáčilo, že môj otec nešiel auto ešte aj pre ten bicykel,... Nazval ho predo mnou aj pred deťmi kok..... Lenže ja som ho o to schválne nepoprosila. Muž odmietol pomoc našim ale jednej rodine nie. takže som mu povedala, že ak nechce bicykel ťahať po autobuse, tak nech požiada tých, ktorým bol deň pred tým pomáhať. ( Ony majú auto ). Jemu nestačí, že naši nám dali naposledy 300 €, on bez spätnej pomoci považuje že samozrejmé, že naši mu budú pomáhať ďalej. Oni by asi aj pomohli, ale ja už toho mám plné zuby, čo vy na to? Nech mu pomôžu tí, ktorím pomáha on, nie?

Pardon za chyby.

tak ja som čitala aj niečo z predchádzajucich blogov.......aj ťa udrel.!!Si zamestnaná,príjem maš,prečo si už neodišla, ak sa dá k rodičom? Určite by ťa prijali,aj keby nesuhlasili. Ešte ho ľúbiš???????

Desina, k rodičom, čo jej dávajú za vinu, že ich manželstvo nefunguje? Lebo nie je milá ku svokre, ktorá ju ponižuje, uráža, ohovára jej rodičov?
Asi ani u rodičov by to nebolo to pravé. Z blata do kaluže.
Čo tak zohnať lacnejší podnájom od nejakých známych v nehnuteľnosti, ktorú nepoužívajú? Alebo u nejakých starších ľudí, čo nepoužívajú napr. poschodie v RD a pod? Manzardku? Manželovi sa vyrúbi nejaké výživné a k tomu plat učiteľky, podľa mňa by to mohlo stačiť. Uskromniť sa uskromníte, ale Clare, už ti nikto nebude nadávať, už ťa nikto nebude mlátiť a ten pokoj určite bude tebe a tvojim deťom stáť za to.

Myslim, že keby videli,že je to tak vážne,že odišla, tak by ju prijali. Ovšem,ak maju nejake miesto.Treba len skusit sa porozpravat s mamou a otcom zočivoči,nie utržky,ale pekne cely život,aky s manželom žila. Bola som u psychiatričky,nahnal ma byvalý,či nie som v depresii,ked chcem od neho odist. A ona chcela vediet všetko,od začiatku,aj to,ako sme žili na začiatku po svadbe,kedy nastala zmena..Ale to je o mne a to som nechcela.Len aby mama vedela ocelom ich živote. Aj my sme na vonok posobili ako normalna rodina,len lásky u nás nebolo....

Suhlasim s konvalinkou,zijeme len raz a treba si ten zivot aj vychutnat a nie byt ponizovana .skus sa s nim este porozpravat ci to ma vyznam dalej pokracovat,lebo je fakt pravda ze na lasku treba dvoch a ak ten druhy nema zaujem je to len trapenie.

Blog ma nazov "Uz nevladzem"
a ja ma skor pocit, ze Clare, je rozhodnuta vladat...
Hm kazdy mame iny prah citlivosti. Napr. mne stacilo, ked mi ex chcel vrazit /fyzicky sa k tomu nikdy nedostal/ a mne svitlo. Bol koniec /definitivny/.
Kazdy sme iny. Otazka by nemala byt kto ?, ako ?, preco ?, a co sa zase stalo ?, ale skor ne/chcem to riesit ??, ne/vyhovuje mi to ?, co s tym mozem robit ?, a co s tym budem robit ?

Najväčšie klamstvo je, keď klameš sama seba...
Ak nemáš odvahu vzoprieť sa, hneď si prehrala...
Ak svoje nápady nezrealizuješ, nestoja za nič...
Tvoja duša je ako plazma – funguje len vtedy, ak sa otvorí...

ale priznavam, ze netusim koho vyroky to su, len sa mi neskutocne pacia

pekne vyroky

clare ešte stále "vládze", lebo taký vzor má vo svojej pôvodnej rodine v ktorej vyrástla a má pocit, že takto je to správne.
Alebo skôr rozum jej napovedá, źe takto to veru nechce, ale jej podvedomie hovorí že takto to má byť, źe jej rodičia tak žili a napokon sa to v dobré obrátilo...
A aj keď je dospelá tak tak na ňu chcú jej rodičia preniesť svoju vlastnú skúsenosť a chcú ju presvedčiť, že keby bola ešte lepšia dcéra, keby bola lepšia nevesta, keby bola lepšia manželka tak aj jej manźel by bol lepší, aj jej svokrovci by sa k nej lepšie správali a koniec koncov ešte by on chodil jej rodičom pomáhať.
Clare si dobrá a si o.k. aj bez všetkých tých čo by bolo keby...Tvoji rodičia zabúdajú na jednu podstatnú vec, že oni sa zmenili obaja po tragédii ktorá sa vo vašej rodine stala...OBAJA...a na teba tlačia aby si ty bola lepšia, aby si ty pracovala na vzťahu, aby si sa ty snažila...Ja som to pochopila tak, že vo vzťahu tvojich rodičov aj otec popracoval sám na sebe...
ale to ti nedáva záruku źe aj tvoj manźel popracuje na sebe, toto vôbec nemusé fungovať v tvojej rodine
Mám pocit, že okrem toho že máš problém v manželstve tak ho máš aj so svojimi rodičmi...Chýba mi tam istý moment odpútania sa-taká zrelosť v názoroch...

Klodik

otazka je ci s tym chce nieco Clare aj robit. Hold svoj zivot si riadime kazdy sam. A preto nemozno nikomu druhemu vycitat, ako sa nam v zivote ne/dari.

V prvom rade je dolezite pochopit, ze sa Clare nemusi zodpovedat rodicom. Je to jej vztah, jej zivot a co si s tymto urobi je aj jej vec /podla mna/. Ono vyhoviet vsetkym sa neda. A vyhovovat ostatnym, len sebe nie je nezmysel.
Rodicia su aki su. Menit ich nema zmysel. A ani nepodareneho muza nema zmysel menit.
Jedine co Clare moze podla mna zmenit, je to, ze prestane hrat trpitelku ? alebo skor zenu, ktora sa rozhodla vladat a byt vrcholne nestastna ? neviem to korektne nazvat.

Polárka presne takto som to myslela a predtým som aj radila čo robiť kým sa trošku rozhúpe a bude schopná vziať život do svojich rúk...Viem pochopiť prečo sa clare nevie rozhýbať, viem źe pre ňu je to ťažké...

Nemusí robiť radikálne rozhodnutia- ak sa na ne necíti, zatiaľ stačí pochopiť súvislosti a postupne svoj život bude vidieť v inom svetle...

Ja tiež 5 rokov trčím vo vzťahu ktorý by mnohé z naničmám nezniesli a riešili by to radikálne...a ja to neviem, lebo nie som o tom presvedčená...Ale už ma to neničí, neubíja, nerobí nešťastnou...A raz príde moment kedy to proste vyriešim a budem spokojná...Niekedy je to o radikálnych zmenách, inokedy je to nadlho...

Život je krátky na to, aby si sa raz prebudila a všetko oľutovala. Maj rada tých, ktorí ťa ľúbia. Zabudni na tých, ktorí nie. Ak sa ti objaví nová výzva, ulap ju dvomi rukami. Nevzpieraj sa, ak by mala zmeniť tvoj život od základov. Nikdy ti nikto nesľuboval, že život bude ľahký, iba to, že žiť sa oplatí.

(opis)

Nemyslím si, že som nejako prehnane citovo naviazaná na rodičoch. Skôr to vidím u muža... Lenže okrem nich a detí už nemám nikoho. Ja v tom vidím skôr to, že na mojich pleciach zostala zodpovednosť postarať sa v starobe o nich. Keďže brat už nie je. Tie, ktoré bývate na dedine, viete asi o čom hovorím. Uhlie, drevo, opravy domu, záhrada,... To nie je ako na byte, kde je v podstate o všetko postarané. A ja si uvedomujem, že časom, keď rodičia nebudú vládať, im ja nepomôžem. predsa len som žena a ťažšie, mužské veci nezvládnem.
A mrzí ma, keď vidím, že svokrovci nemusia pohnúť ani prstom, všetko za nich urobí muž a moji sa trápia sami ako vedia. A naviac aj s tým, ako my dvaja žijeme.
Priznám sa, že som platonicky zamilovaná do jedného chalana ešte z VŠ. Píšeme si cez net, SMS,... už asi dva roky. Predtým na VŠ sme po sebe len pokukovali, no potom sme na seba natrafili na nete a píšeme si. Často jazdí cez naše mesto a už veľakrát sa chcel so mnou stretnúť, no ja mám zase problém... ako vždy. Ako vyzerám, že sa mu nebudem páčiť, že budem nudná,...no komplexy ako hrom. A naviac je rozvedený, ale žije asi tri roky s niekym. Samozrejme muž to nevie, prizabil by ma. Už len preto, keby vede, že si píšeme. A keby nás niekto videl spolu na káve a on by sa o tom dozvedel, ...

Clare

milujes svojho muza ?
paci sa ti takyto zivot ?
chcela by si s tym nieco aj robit ?

Clare,
ale práve preto, že bývate na dedine by malo byť aj to s tými "mužskými" prácami jednoduchšie - lebo na dedine sa ľudia poznajú a majú k sebe bližšie. Toto je ozaj iba výhovorka a tak trochu cítim aj to napätie, ktoré je vo vzťahu medzi tebou a tvojimi rodičmi.
Prestala som obrábať svoju záhradu, aby sme mohli udržať tú mojich rodičov, robila som tam (a robím) všetky ťažké práce, lebo oni už nevládali. Včera som napríklad opravila prasknuté potrubie - časť síce iba provizórne (prasknutú trubku treba nahradiť novou, čo by sám o sebe až taký problém nebol, ale nemám zariadenia na rezanie závitov - na tú novú trubku) - proste čo som nevedela, naučila som sa a čo sa nedokážem naučiť, tak poprosíme niektorého suseda a je to - jeden spraví zadarmo, iný si vypýta symbolickú odmenu... ale dá sa.
Naviac, hovoríš že tvoj muž im stejne odmieta pomáhať - tak aký rozdiel je v tom (pokiaľ ide o to, postarať sa o rodičov, keď už nebudú vládať) či si s ním alebo nie.

Myslím, že nemilujem. Ale rada ho mám stále. Je otec mojich detí, máli sme aj pekné zážitky,...no je ich čoraz menej. Nie je to o láske, ale asi o zvyku, ...
Sama, ale ostať nechcem.

A chces s tou svojou situaciou aj nieco robit, alebo skor ti staci sa len vyrozpravat ?

Neviem, či s tým dokážem niečo spraviť. Ale neskutočne mi pomáha, keď sa tu "vyrozprávam". Aj keď som si tu už dnes prečítala, že šírim kolo seba negatívnu energiu. To som v úmysle nemala...

Dokazes ak budes chciet. No ale s tym ti nik nepomoze. Resp. nik ti nepomoze ak si ty sama nebudes chciet pomoct.
Nenhnevaj sa. Ja som zly posluchac na taketo vecicky. Ja neviem ludi lutovat.
Ak vsak budes chciet nejako pomoct z toho von, ak budem vediet poradim urcite, alebo aj pomozem ako budem moct . Zatial sa maj.

clare, neviem ci si dnes na JOJ pozerala "AKO SOM PREZIL" , ale tam bol ukazkovy priklad tyrania, som skoro cely film ( ver ci never, ale normalne som si na teba spomenula) ... ta zena tiez nechcela, lebo ho lubila a na oplatku sa jej dostavala iba bitka a urazky, ktore vo filme radsej vypipali... mozno ze ked uz nie rady na NM, tak sfilmovany pribeh podla skutocnosti by ta mal motivovat, ci chces, aby to az tak daleko doslo...

Ja mam tetu ktora zije s alkoholikom ,su bezdetny a byvaju v rodinnom dome,su spolu uz vyse 30 rokov.Ked ma vypite ,to je kazdy den, je agresivnejsi ,vadia sa,nadavaju si.Jej mama ju stale lutuje ze takeho chlapa si nasla,co ma z toho zivota a podobne.Dokonca to robil ked este spolu chodili, uz vtedy vedela koho si berie.Ale nic s tym nespravila a asi ani nespravi a teraz to aj sama lutuje, ze sa mohli rozviest a mohla mat kludnejsi zivot a mozno by este niekoho stretla.Verim ze sa spravne rozhodnes