reklama

"Votrelec" v manželskej posteli

Kamila , 06. 04. 2006 - 22:00

reklama

Asi ste to zažili mnohé. Donesiete z pôrodnice uzlík štastia a čo s ním. Veľa starostí a radostí, hlavne v noci. Vy by ste spali, manžel by spal, len vaše slniečko nie. Väčšinou uložené medzi vami, vo vašej posteli, sa nevie dosýtiť vašej lásky.
Moje slniečka tiež v noci bojovali, často a dlho. Pri prvej slečne, ešte môj drahý vydržal bojovať s nami, alebo možno nemal inú možnosť. Pri druhom dieťati sme už zaviedli oddelené spálne. Ja som spala s druhorodeným v obývačke a on s dcérou v spálni. Pri treťom dieťati to bolo podobné. Svoje dieťa som v noci ešte aj kočíkovala, žiadne dodržiavanie pravidiel, tak veľmi som chcela spať.
Teraz pri štvrtom anjelikovi vstávam v noci každé dve hodiny, aby sme ďalšiu hodinu prebdeli. Ja sa motám cez deň ako mátoha, a tak sa manželovi ani nečudujem, že si hľadá iné miesto na spanie, aspoň niekto musí byť funkčný. Ráno má za úlohu vychystať tri deti do školy bez mojej účasti, a na to sa musí dobre vyspať.
Ako zvládal váš manžel nočné spievanie, prebaľovanie a krmenie?


reklama


reklama

majas, Pi, 07. 04. 2006 - 11:30

Hm, pri prvom nemal manžel inú možnosť ako byť so mnou a dcérou, bývali sme v garsónke. Zaviedla som systém ukladania do postieľky pokiaľ to bolo možné, keď už som nezvládla ukladať po nočnom kojení, tak sme na prízemnej posteli širokej 1,2m spali všetci traja. Zrejme sme neboli najvyspatejši na svete, ale brali sme to tak, že chvíľu to inak nebude.
Pre istotu, aby sme nevyšli z cviku sme si zariadili ďalšie dve detváky, ale uz do domu, kde ostal náš model rovnaký, len posteľ sa nám zväčšila. To nočné vstávanie si pamätám, trvalo mi kým som sa prebrala, ďalšiu chvíľu, kým som si ponadávala na všetko možné a konečne sa dostala k tomu podstatnému čo trápilo deti. Manžel sa prebudil, prípadne sa snažil prebudiť mňa a potom spal ďalej. Ešte na jedno nezabudnem, keď z jednej strany ma objímal spiaci manžel a z druhej som kojila dieťa, dávalo mi to pocit, že nie som na to sama. Myslím, že keby si hľadal iné, určite pokojnejšie miesto na spanie veľmi by mi to vadilo.
Od cca 6 mesiacov sme postieľku sťahovali do detskej izby. Keď som už deti nekojila, tak mlieko im v noci pripravoval manžel a často k nim aj v noci vstával a to sa mu nedá uprieť, zvládal to často lepšie ako ja.
Teraz keď už spia celú noc každý vo svojej posteli a cez víkend sa ráno nahrnú k nám, prípadne najmladšia už skoro štvorročná aj niekedy v noci je to super pocit.
Nič nie je krajšie ako pohľad na spokojne spiaceho "votrelca" vedľa Vás, no nie?

hugina, Po, 13. 11. 2006 - 20:28

Mne sa prave v den, ked majas napisala prispevok, cca o hodinu neskor, narodila moja princeznicka. A vrelo suhlasim s majasinou poslednou vetou :) Moj manzel nocne prebalovanie zatial neriesi, aj to denne len vtedy, ked som prec, spim, alebo robim nieco od coho nemozem odist. Krmenie nemusi zatial riesit tiez vobec, kedze stale kojim a vobec v noci vstavam vacsino ja, len uplne vynimocne nad ranom, ked uz fakt nevladzem, tak ide on. Ale zasa pochvalujem si, ze aspon cez vikendy zvykne rano zobrat malu do obyvacky, aby som si este aspon hodinku nerusene pospala.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama