Báť sa, či nebáť. To je otázka!

Keď som si prečítala blog crystall, tak sa mi postavili všetky chlpy. Nikdy sa mi nič podobné nestalo, ale viem si to úplne živo predstaviť. Ako prudko racionálna osoba síce prioritne neverím na žiadnych duchov a démonov, ale ani to vyložene nevylučujem, a tak pri duchárskych príhodách a filmoch som polomŕtva od hrôzy. Môj mladý je, naopak, dúfa, že také veci existujú a strašne rád by niečo také zažil. On je, inak, dosť divný aj v iných smeroch, nielen v tomto:)

Mne behal mráz po chrbte už len z toho, keď mi asi po troch mesiacoch, čo sme boli spolu povedal, že v byte, ktorý som si pred pár rokmi kúpila, žil kedysi pradávno dedov brat. Tak už len to mi zostáva, aby som začala veriť na osud:)

Darmo mu ja večer vysvetľujem, že pre mňa je výber medzi Votrelcom a Exorcistom to isté ako by mi dal vybrať medzi zlomenou pravou alebo ľavou nohou, ale nakoniec ma preháda a tak sa bojím. Rada by som napísala, že sa takto radi bojíme spolu, mám však smolu, lebo ten môj sa nebojí vôbec ničoho a duchov či paranormálnych javov vo filme tobôž.

Potom to dopadne tak, že keď dopozeráme o polnoci film a mne treba na wc, tak ma tam musí odprevadiť (podotýkam, že žijeme v jednoizbovom byte!:) Onehdá som po takom filme vstala, že teda idem na ten záchod a nefungovalo svetlo... Zle. Celé zle!

Minulý víkend, keď sme si dali všetky štyri duchariny Paranormal Activity, to už moje nervy nezvládli. Ráno som šla so psom, spomenula som si na film a bola som vynervovaná. Vrátila som sa so psom, vybehla som do obchodu a keď som sa vrátila, tak som zažila najväčší úľak vo svojom živote. Vojdem do bytu, zhodím veci v chodbe, konverzujem so psom (v tej chvíli mi fakt nedošlo, že ak to nie je pes skrížený s Bielou pani, tak cez dvere izby, v ktorej som ho nechala, nemohol prejsť) stojím si ja v tej chodbe, rovnám veci, v byte totálne ticho (veď mladý ešte odfukuje v posteli) a vtedy som zacítila ruku na pleci. Baby, keby som bola inkontinentná, tak som vybavená. To, že som sa nepočúrala a nebodaj niečo horšie ma utvrdilo v tom, že moje panvové dno je na tom dobre.

Ten môj somár skrytý v tmavej kúpeľni bez slova urobí takúto kravinu. Je mi hanba, ale zbila som ho. Teda, pokúsila som sa, proti nemu nemám šancu. Ťapkala som tými svojim ochabnutými ručičkami okolo, kričala som, že ho zabijem, neznášam, že nie je normálny a podobne. Tak ma v sebaobrane silno objal aj som sa rozrevala, ako keby mi vymrela celá rodina do tretieho kolena. A on sa aj chcel smiať, ale videl, že situácia je vážna, tak sa ovládal (aj tak sa kus rehnil, videla som to!:)

Včera chcel zas pozerať nejaký horúrek, ale nakoniec vyhralo NHL a tak som si „za odmenu“ pozrela film podľa vlastného gusta. Musím však priznať, že veľký rozdiel v devastačných následkoch na moju psychiku v porovnaní s horormi som nezaznamenala. Pozerať dvojhodinový film, z ktorého preplačete hodinu a pol, to tiež nie je med lízať. Ale čo iné môžete čakať, keď si pustíte nezávislý belgický film o manželoch, ktorí sa vyrovnávajú so smrťou dieťaťa, však... Vrcholom včerajšieho večera bolo, keď som to už ku koncu filmu nevydržala a rozplakala som sa tak naozaj, poriadne, až niekde z päty. To si všimol už aj mladý, nejako to kvílenie dorazilo cez slúchadlá s hokejom aj do jeho mozgu a bolo vybavené.

„Preboha, čo ti zas je?!“ (to bola narážka na to, že som cez deň plakala, lebo PMS:))

„Nič. To ten film.“

„Kriste! Tak načo to pozeráš?“

„Lebo je to úžasne nakrútené. Je to krásny film, ale o smutných veciach.“

„Čo je úžasné na tom, že reveš?“

Na to som akosi v tej chvíli nedokázala reagovať:)

Každopádne, kto sa rád bojí, nech si pozrie V zajatí démonov/Conjuring, Sinister alebo Paranormal Activity (odporúčam 1,2 ostatné je už somarina).
Kto rád plače, tak vrelo odporúčam Prerušený kruh/The Broken Circle Breakdown. Ak máte v rodine vážne choré dieťa (alebo ak máte dieťa!) tak radšej nie. Ak prechádzate bezdetnovzťahovou krízou, tak áno. Ja som mala ráno pocit, že toho môjho zabijem a večer po filme som ho milovala nadovšetko.

PS: Nejako som sa odklonila od témy, ale snáď to prežijete:)