No tak ja neviem...mám nejaké obddobie keď som nemastná-neslaná.Sama tomu dosť dobre nerozumiem ako to vysvetliť,ale keď niekto poradí čo sa deje budem rada.
Mám skoro 32rokov, skoro 5 ročné hyperaktívne dieťa vďaka ktorému som začala naštudovávať čo sa dá o chrobákoch,kvietkoch,hľadať jednoduchšiu formu vysvetlenia Veľkej noci,prečo zomrel Ježiško,prečo zomrela moja babka,kto je Ježiško a prečo ju potrebuje keď ju zavolal do nebíčka,kedy a kde chodí spať slniečko,prečo mesiačik nespí a je ho niekedy vidieť na oblohe cez deň a podobne.
otázka odpoveď,otázka odpoveď,stále dookola..
Ani si sama nepamatám kedy som sa naposledy od srdca zasmiala;poznáte ten pocit že zrazu z vás niečo opadne a cítite sa tak voľnejšie?
Stále ten istý kolobeh,práca,rodina a tieto otázky..ale v duši nejaká divná prázdnota.Som hlúpa,lebo nemám sa načo sťažovať,dom je skoro na ceste,malý je zdravý,manželovi už zašibalo(máva také obdobia že niekoľkokrát do roka je fakt protivný,ale ja to vysvetľujem zvýšenou či zníženou slnečnou aktivitou pôsobiacou na jeho mozog)
Keď vstávam bolia ma kolená,bože nieje to skoro?stále zápasím s kilgramamy navyše(nieje to také zlé ale moj červík pochybnosti nahlodáva moju aj tak nízku sebadôveru),som unavená,trávenie sa mi rozhádže s každou zmenou počasia, a tak si hovorím že čo za desať rokov,čo neskôr...
Veľmi sa mi páčil príspevok od Mišky Akiry o obdobiaach v našom živote.Prednedávnom dávali v telke top ten Guns n´Roses,a vtedy som bola o tých nejakých X rokov nazad a nebola som mama čo je vždy niekomu poruke ale drzé vzdorovité decko v roztrhaných rifliach.Roztrhané boli origoš spôsobom,otec ako šofér z povolania nemal problém volantom tie rifle predrať na správnych miestach
V práci si spravím čo mám,uznanie nijaké,motivácia žiadna,ale na druhej strane je to dobrá práca a môžem byť rada že ju mám...
Ale začína ma nejak pohlcovať nejaký vír alebo tornádo či ako to nazvať všednosti.
Na nič niesú prachy,lebo všetko sa odkladá na dom,stále s niečím zápasím..
Asi by som potrebovala nejaké utrhnutie z reťaze,ísť niekde nepoznaná na nejakú disco či zábavu,urobiť niečo bláznivé na čo si človek za pár rokov rád spomenie.Ina som sa stala rokmi ako hovorí moja kamoška konzerva.Výstrihy žiadne,tričká a košele len z dlhým rukávom,sukne tiež len dlhé,no skrátka konzerva.
Čo myslíte je to nejaká premena,príprava na niečo nové,alebo len obyčajná všednosť...
A ja sa zobudím do soboty a budem upratovať;to je môj obvyklý piatkový program,ale včera som bola so synom u holičky a potom ešte v obchode na nákupoch a moja energia bola ta tam...
takže ma to čaká dnes a neviem čo s cvrčkom asi ho budem musieť niekomu kto bude mať čas hodiť na krk...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...noemi...to si písala o mne, že???
Ešte aj to, že mám otca šofera z povolania...uplne o mne...aj ten Guns n Roses...plagaty Axla ...a ešte Nirvana...pomooooc...a dotoho som začala fičať na New Kids on the block...a zrazu tu bol koniec školy...maturita...prvá robota..svadba...dieťa...rozvod...druha svadba...druhé dieťa...má 5rokov...a tie otázky
Dnes sme rozoberali narcisy...že, ako sa tie peniažky za narcisy dostanu k tým ludom, čo su chorý...?!...no a ja viem????
Hlava mi treští od rána...som asi stará...
P.S....kedy ideme na discu???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prepáč, to asi fakt písala o tebe, lebo ja moc disco nemusím. A hlava treští aj mne, a to sa mi často nestáva. Žeby to fakt bolo vekom ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
až po tú prvú zmienku o robote sme asi naklonované
ale moja svadba prišla až o pár rokov neskôr..ale tiež to máš nejaké pestré ako pozerám..nie si ty náhodou ešte aj levica?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My s manzelom ked mame plne zuby stereotypu, tak si spravime vylet.Naposledy sme isli do Pariza, viem ze nie kazdy si to moze dovolit a popravde my sa z toho vydavku spamatavame doteraz ale stalo to za to, pocasie nam vyslo fantasticky a nikde to neolutujeme.Poznam to ked sa len setri a setri lebo mas urcity vidinu niecoho konkretneho ale pozor aby ti z toho "nehrablo"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tááák baby majte sa trochu radi 
a urobte si niečím radosť - aj ja to tak robím...Ked ide na mna "depka" ,nahodím sa do "gala" /aspom pár dní v roku /a vyrážím...bud ideme so segrami na dámsku jazdu alebo s deckami chodíme na výletíky a nabudúci týžden idem s kamoškami posedieť do super pizzerky ...a v neposlednom rade ma nabíja energiou môj najdrahší /ako to iba on vie /...a ide leto -to je najlepšííííí životabudič 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je pravda je najlepsi zivotabudic, no niekdy nepomaha ani mne
..... a ja vam babenky tiez vemi dobre rozumiem, kazde rano,ked ma boli chrbat,pozeram,ci ta bolest nie je nahodou z toho,ze mi tam zacinaju rast kridla ....tuzim......tak velmi rada by som chcela niekam uletiet,vratit cas a zabudnut aspon na chvilku a na vsetko.........skoda,ze to nejde
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nooo tak po krídlach túžim občas aj ja ...zažiť ten pocit - vznášať sa - musí to byť úžasnéééé ,ale potom by sa mi to náhodou zapáčilo a ten tvrdý dopad na zem /do reality/ by nemusel dopadnúť dobre ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem, kto ti dal autorské práva, že píšeš o mne .
Vieš, nemyslím, že je to premena. Fakt, ako by si mi čítala z duše. Síce už nemám malé deti, ale pocity tie isté ako ty. Normálne mám aj ja chuť vypadnúť niekam preč z domu. Aspoň na pár dní. Všetko ma ráno bolí, mozog nefunguje, práca, aj keď dobrá, ale stále bez peňazí, energia v prdeli a kam sa pohnem, každý niečo chce. A ja mám pocit, že nevládzem. Ale žijeme a aj taký je život. Zajtra síce asi nebude svietiť slniečko, ale sa zobudíme do soboty, a ja budem leňošiť. 