reklama

kratka otazka do eteru

Pridal/a betana dňa 13. 11. 2009 - 19:32

reklama

BOZE, CO SME ROBILI, KED NEBOLI MOBILY?!


reklama

reklama

lydusha (bez overenia), Pi, 13. 11. 2009 - 19:36

A ked nebol internet?
Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev
No pisali sme si listy a chodili na navstevy a posedavali viac po restikach, volali si z budok a z domacich pevnych liniek...Hm. Ved my vlaszne podporujeme kriiizuuuu, haaaaaaaaaa

Bublifuk01 (bez overenia), Pi, 13. 11. 2009 - 19:43

MajaKvietok
...častejšie sme sa schádzali, veľa-veľa som písala , boli sme družnejší, dnes nemám na nič čas, normálne nestíham. A čo sa týka mobilov - dlho som ho nechcela (zo zásady), a hovorila: dajte s tým pokoj, nechcem , aby ma otravovali ešte aj na WC...a dnes ?...mobil mám už druhý(najmodernejší Vyplazený jazyk ) a čo myslíte , čo robím? BERIEM si mobil aj na záchod, aby som niečo nezmeškala a tak tam často "úradujem" dvojmo Veľký úsmev

lia6, Pi, 13. 11. 2009 - 19:50

No,neboli sme pripojení a hlavne sme mali viac kľudu-na mobiloch sme dosť závislí a "otravujeme" druhých, či už telefonátmi(trebárs aj na tom záchodeVeľký úsmev ), alebo sms-kami...no a internet? poviem pravdu, počítač sme si kúpili minulý roka a až keď som našla NM, tak som začala "surfovať"-i keď je pravda, že v práci som na počítači robila, ale internet sme mali zatrhnutýSlnko

dasa_, Pi, 13. 11. 2009 - 21:49

Ja som raz počula rozprávať o mobiloch Mariana Labudu. Kedysi, ked sme boli napríklad na Silvestra na chate a padla polnoc, tak sme sa všetci objímali, blahoželali si, pripíjali ....
Teraz všetci len krátko zablahoželáme a rýchlo zalezieme do kúta, aby sme mohli rozosielať sms.

Proste, odosobňujeme sa. Radšej sa porozprávame, popísmenkujeme na diaľku ako riskovať osobný kontakt....

-, Pi, 13. 11. 2009 - 22:47

nooo, ale zas teraz, na Silvestra poobjímame blízkych, čo sú s nami a potom sa odoberieme do kúta, aby sme mohli zavolať blízkym, čo s nami byť nemohliSlnko A ja každý rok volám svojim rodičom, hoci vždy už spia a ja to viemChichocem sa a občas im aj trošku posmoklím do telefónu, aká som rada, že prešiel ďalší rok a my sme stále spoluÚsmev

mikve, Pi, 13. 11. 2009 - 21:56

Kamaratky sme objimali realne nie prostednictvom rozkosneho medvedika, Slniecko nam ziarilo z oci a nie zmonitora, srdiecka tlkli v hrudi, slzy tiekli z oci....atd, atd...
ale vazne myslim ze viac casu sme travili s realnymi stretnutiami. Kontakt na priatelov sme zistovali cez spolocnych znamych a nie vytukanim mena na facebooku....
co sa tyka mobilov, mali sme menej teple usi a nosili sme naramkove hodinky Chichocem sa

dzermil, Pi, 13. 11. 2009 - 21:57

Keď som tu mala na návšteve brata spoza veľkej mláky nechcel veriť vlastným očiam, keď videl, že u nás majú nielen dospelí, ale aj deti svoj vlastný mobil a často aj niekoľkoPrekvapenie . Dokonca už aj naši rodičia obaja nad 70 rokov musia mať dva, nakoľko bývajú často v nemocnici a spojenie musí fungovať Mrkám
Aj vám sa stáva, že vám chlapi nadávajú kde máte zasa ten mobil keď ho náhodou nemáte poruke? Váľam sa od smiechu po podlahe Pohoda

mimuscha, Pi, 13. 11. 2009 - 22:39

aj tebe sa to stáva?ja som už dostala aj takú šnúrku na krk,abysom ho nosila so sebou po celom bytíku.....no netoto na to?ked stihnem zdvihnúť,tak stihnem a ked som na wc,tak mám dôležitejšiu robotuVyplazený jazyk Chichocem sa

Eva.N, Pi, 13. 11. 2009 - 22:03

Čo sme robili,keď neboli mobily?..hmm,keď sme šli von,chodili sme sa mamine ukázať každú hoďku,alebo aký čas určila,aby videla,že sme v poriadku..ALEBO sme volali len príležitostne z telefónneho automatu na jednokorunáčky..ALEBO sme chodili fakt často do kina,hrali vonku vybišku alebo bedminton na dvore či na lúke od rána do večera..posedávali sme ako pubiši na lavičkách a debatovali o nesmieerne dôležitých veciach aj neskoro do večera..ALEBO sme po skončení vyučka hodili aktovky do kúta a leteli von,čmárali po chodníkoch,skákali gumu,učili sa na dvore na lavičke štrikovať,plietli z púpav vence..stretávali sa vo vetrolamoch a preberali chalanov dlho do noci..či s mamou varili dobroty a ak nebola na blízku,zaťukala som na dvere a spýtala sa na ten recept..bola som pri nej,nie cez umelinu na uchu..akosi táto doba pôsobí na ľudí jednak pozitívne,ale i negatívne.Záleží od toho,ako si zadelíme virtuál a reál..Asi toľkoKvietok

http://www.youtube.com/user/Hermioneta?gl=GB&hl=cs
Toto ma baví, to je moje hobbyTlieskam Kvietok Áno Tlieskam

Aja1, Pi, 13. 11. 2009 - 22:42

Ja ešte k tomu dodám-lozili sme po stromoch a keď niekto z detí prišiel na ulici s omasteným chlebom s cibuľou,všetci sme si z neho odhrýzali.
A častejšie sme boli so svojimi rodičmi a starými rodičmi a hlavne veľa sme museli doma pomáhať.
Kamarátkin otec ma vždy privítal vetou:"už si zasa tu?"
Alebo ak som náhodou volala s kamarátkou,babka vždy potajme odpočúvala na druhom telefóne.
Jáj,aké krásne bolo detstvo keď neboli mobily.

cicoš, Pi, 13. 11. 2009 - 22:36

Myslim, ze sa ludia viac spoliehali na svoj mozog. Veľký úsmev
Kedysi, ked sme sa dohodli na stretnuti, museli sme si pamatat kedy a kde - ked sa to poplietlo, tak sme sa jednoducho nestretli. Mlčím
Museli sme si zmanazovat cas tak, aby sme dohodnute schodzky stihli - vecsinou uz nebolo kam zavolat, ze sa zdrzime. Pohoda
Ked sme sli do obchodu, museli sme si dobre pozriet co chyba a zapamatat si, po co tam ideme - nebolo ako zavolat domov, co to vlastne treba. Chichocem sa
Napriklad... Mrkám

-, Pi, 13. 11. 2009 - 22:57

je mobil ZLO?Prekvapenie
Keď sa mi narodila dcérka, poslala som jej fotku všetkým blízkym, aby sa aj oni tešili z našej radostiZlomené srdce
Keď trčím v zápche na diaľnici a z rádia počujem, že dôvod môjho zdržania je smrteľná nehoda- zavolám mamina- určite pozerá správy, mala by o mňa strachZlomené srdce
Keď si manžel doma zabudne peňaženku s dokladmi, môžem mu ihneď zatelefonovať a ušetriť mu problémyZlomené srdce
Keď má sesternica v Anglicku narodeniny, môžem jej napísať aspoň správu, že na ňu myslímeZlomené srdce
Keď na námestí nájdem starčeka ležať v kaluži krvi, môžem zavolať záchranku a zachrániť životZlomené srdce
Keď je mi smutno a cítim potrebu niekoho objať a nikto AKURÁT nie je poruke, mám Vás na NM a množstvo veľmi blízkych ľudí v mobileZlomené srdce

Mobily spájajú, ak nám SLÚŽIA a nie že my slúžime imÚsmev Sú poruke a dokážu úžasné veci, ale nikdy nesmieme zabudnúť a ani našim detičkám NESMIEME zabudnúť pripomínať, že žiadny mobil neznamená toľko, ako OZAJSTNÉ objatieZlomené srdce Zlomené srdce

Ariesa, Pi, 13. 11. 2009 - 23:37

randenie v predmobilovej dobe bolo uplne ine. cakalo sa na mieste stretnutia a silno silno sa rozmyslalo: na dobrom mieste som? a cas? a kde je? pockam este 5 minut? mala som sa radsej este 10 minut motat okolo a porom sa tvarit, ze necakam? ... teraz dotycneho zvrzate po telefone. a vybavene Vyplazený jazyk

svetlana (bez overenia), So, 14. 11. 2009 - 00:41

teda ja mobil pouzivam zvacsa len na to, aby som bola na telefone, ked su deti cez den v skolkach/skolach (bolo malokrat pouzite) a manzel mobil domieta ... a fungujeme Úsmev

ale bez internetu si zivot predstavit neviem ... to je nekonecny krok vpred, hej, aj to povazujem za obrovske pozitivum.

crystall, So, 14. 11. 2009 - 10:41

ja si pamätám, ako mi vlastný otec vynadal, keď som kúpila ako prvá v rodine mobil, akože nie "nadávky"...ale taký štýl: Načo ti tu bude, nevieš, čo od dobroty! Komu chceš volať, väčšiu blbosť si nemohla spravit, tebe šibe!!! no, ale taky polhodinovy monolog... a ja som ten alcatel zvierala v ruke a isla som sa vytesit s manzelom (to sme bývali s rodičmi) do spálne, sme si ho študovali, aj tak mu zostal, a ja som mu mohla hocikedy zavolať z roboty. Boože, akí mladí sme boli...počuť sme sa chceli!!!Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe ...ooo taká malá vec a koľko radosti...

elin, So, 14. 11. 2009 - 11:19

co sme robili, ked neboli mobily?

no ja skoro vsetko presne tak, ako aj teraz - len ak nieco potrebujem vybavit, nemusim ist do susedneho mesta na postu alebo volat z budky...

mobil mam, aj ho pouzivam - ale zvacsa je, chuda male, moj mobil nemobilny - malokedy ho beriem so sebou. A do kupelne, ci na wc, to uz vobec nie - ved ak to bolo nieco veeeeelmi dolezite, vybavim aj neskor, ak len nejaka hluposticka, netreba riesit...

(ale mnohi ludia - napriek viacnasobemu upozornovaniu - tazko chapu, ze ak mi nieco chcu, treba napisat sms) Hambím sa

svetlana (bez overenia), So, 14. 11. 2009 - 12:00

nam zas dnes kamartaka volala, ci sme ok, lebo mi poslala sms cez tyzden, ze sa jej narodil syn a ja som si to nevsimla .... Hambím sa Hambím sa Hambím sa hrozne, no nie naschval, netusim, ako sa mi to podarilo.

ine ma ale napadlo - mobil je este fakt vhodny, ked niekoho vyzorovo neznameho hladas v neznamom meste Chichocem sa Chichocem sa

adus, So, 14. 11. 2009 - 18:05

No, niektoré veci boli zložitejšie a niektoré jednoduchšie - nie som mobilomaniak, ale výhodnosť tohto vynálezu sa mi párkrát potvrdila v rôznych malých epizódkach: napr., idem si tak po ulici pekne doma v BA, ozve sa mobil, a čítam SMS ... aké číslo topánok baby, som v obuvi, potrebujem to hneď teraz, našla som perfektné topánky, čo im pôjdu k tým družičkovským šatám"... píše mi dcéra, čo žije tisícky kilometrov od domova - a do 5 minút tie topánky boli kúpené - toto sa mi na mobiloch páči!

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama