Kto sa pridá..?

moje nervy , toť moje mládííííííí. Ja sa pridám, ale najskôr si to musím oprášiť. Už som veru veľa pozabúdala. Ale "trikot" som ešte nedávno nostalgicky pritískala na hruď, keď som robila poriadky na povale. Žiaľ, už je niekde zasypaný haldou smetí.

jaaaaaaaaaaa, aj s detvakmi
tazka to nostalgia, pamatam si, ako moja mamina opatrovala moj oranzovobiely oblecok a biele platenkky... a dodnes si pamatam, aka som bola hrda, ze som cvicila...
ale kludne si zaskacem i dnes

http://www.youtube.com/watch?feature=endscreen&NR=1&v=UvzVAJdBHSo mala som vtedy jeden rok.je to nádhera.klobúk dolu pred organizátormi
Ale toto som už cvičila aj ja http://www.youtube.com/watch?v=ZslfW6RgN-A

Cvičila som na Strahove ako dorastenka v roku 1985 . Nech si hovorí kto chce, čo chce, že to bol socialistický výmysel a podobne, pre mňa to bol zážitok na celý život, na ktorý si veru často spomeniem. Bolo tam super.

Na Strahove som nebola, ale cvičila som presne tie červeno-biele staršie žiačky zo začiatku pesničky
díky za spomienku

aj mi sme cvičili, riadna sranda to bola, a ako píšete, zážitok na celý život,

Nuž na Strahove som nebola ani ja, ale cvičila som a zúčastnila sa rodičia a deti, bolo to úžasné a dokonca som aj druhú dcéru požičala, lebo bol nedostatok deti. Doteraz mám tie monterkové, bordové nohavice.
Bolo to veľmi krásne a ja by som sa na to veruže aj teraz radšej pozrela ako na hlúposti čo dávajú v telke.

Ani ja som na Strahove nebola, dostali sme sa maximalne na okres.. ale bola pri tom sranda a hlavne pravidelny pohyb
a asi lepsie pozeranie, ako sucasne reality show

Bola som na Strahove v 1980....najkrajšia spartakiádna skladba fialovobiele dorastenky s bielymi bambulkami....fakt zážitok na celý život.

Ja som tiež bola na Strahove v r. 1980 a cvičila som za ženy .....bolo to krásne....nezabudnuteľné zážitky...veľmi rada si na tieto chvíle spomínam

No možnože sme okolo seba prešli
ja som bola bledomodrá a moja sesternica z Galanty,ktorú som tam náhodou stretla - ani sme o sebe nevedeli, že ideme na Strahov - bola tmavomodrá.

Prvú spartakiádu som cvičila v r.1955 ako mladšia žiačka, druhú v r.1960 ako staršia žiačka s červenou loptou v sieťke Na Strahove som cvičila v r.1965 ako dorastenka, v 1970 boli len športové slávnosti,spartakiáda ako taká nebola, v r.1975 som bola tehotná, v r.1980 som cvičila s dcérkou a posledná spartakiáda bola v r.1985, tú som cvičila ako žena II-modrá. Takže mimo tej jednej som odcvičila všetky.Mnohí tieto aktivity neuznávajú, sú schopní znosiť ich pod čiernu, ale fakticky nám túto krásu zahraničie závidelo. Všetky skladby, ktoré som mohla vidieť ako diváčka, som odsledovala so slzami v očiach, taká to bola nádhera. Len tí, čo to zažili v reále to dokážu oceniť.
Ak by sa dalo, išla by som do toho opäť.

P.S. Frflanie na spartakiádnu totaliťácku formu športovania som počula z úst len tých, čo tam nikdy neboli a necvičili
Evuliatko

Veruže mate pravdu, moja suseda raz zahlásila - konečne nás už nikto nebude naháňať do cvičenia spartakiády. Ja som ostala prekvapená, lebo nikto nás nikdy nenaháňal a ani moje deti. Ked som sa jej opýtala, či ju naozaj niekto nútil, ostala som prekvapená odpovedou. Nie, ale všetci to hovoria.
a potom sme sa divili, ako sa pohoršene o spartakiáde vyjadrujú mladí.