Myslím, že toto pozná každý, kto má mailovú schránku. Nadšené listy o dedičstve po neznámej príbuznej. Alebo úžasná obchodná ponuka. Och, koľkokrát som už v duchu delila milióny. Detailne premýšľala, na čo ich použijem 
Taká príjemná zábavka pre mňa. Chcem dúfať, že už neexistuje nikto, čo by tomu veril a nadväzoval kontakty.
Včera ma však čakalo veľké prekvapenie. List zo Španielska manželovej mame. Po anglicky, ale ženský rod pekne skloňovaný, takže niekto, kto aspoň tuší niečo o slovenčine.
Vraj neznáma príbuzná. Zomrela pred rokmi a jej dedičstvo stále visí. Už ani neviem koľko, ale 20% na charitu a zvyšok fifty-fifty. Po bratsky. No nekup to ....
Lista podľa pečiatky naozaj prišiel zo Španielska. A adresa je uvedená presne tak, ako ju uvádza kataster. Takže predpokladám, že niekto sa vŕta v katastri, hľadá starších ľudí, ktorí vlastnia nehnuteľnosť v celom podiele a skúša.
Priznám sa, príde mi to celkom nebezpečné. Predsa len, nie všetci starší ľudia sú ostražití. Mnohí naopak sa stávajú dôverčivý. Tak možno by bolo dobré prejsť babke a dedkovi poštu. Či tam predsa len nie je to miliónové dedičstvo. A z krátkej cesty urobiť s tým podobný proces, ako so spamom v počítači.
Tomuto nikdy nechápem - koľko listov a poplatkov za poštovné muselo byť zaslaných, teda nikto to nerobil len tak z PC "za svoj čas", prípadne iné minimálne náklady.
Aká musí byť vidina toho, koľko po našich dôchodcoch "pohrabú"?
Inak si mi pripomenula - mamina robila na pošte vedúcu. A nejak v 90tych rokoch, keď prvé pôžičky a reklamy na ne začínali, dostali ľudia leták s ponukou pôžičky peňazí od predpokladám slovenskej pošty a bolo tam niečo v zmysle - "peniaze máte na pošte". Niečo že tam sa dajú požičať keď splníš xyz (lebo to bolo v časoch, keď sa ešte za pôžičku ručilo všeličím
). No a mamina spomínala ako raz prišla jedna strášne rozbehnutá dedinská jazyčnica a už od dverí kričala, že je tam a že po tie peniaze si teda došla. 
Hodne dlho jej to vysvetľovala. 