len tak tu sedím a čakám kedy sa dcéra vráti.Ja dobrá duša som jej poradila,aby si nevzala kľúče a tak tu na ňu čakám v nádeji,že príde do polnoci.Asi si potom pôjdem ľahnúť a budem dúfať,že sa zobudím na zvonček.No ako sa poznám aj tak nezaspím a budem sa len prehadzovať v posteli.
Dnes,keď som zametala schody,som si spomenula na to,ako sme sa nasťahovali do nášho bytu.Dcéra mala 3 roky a my sme predtým bývali najprv u mojich rodičov a potom u svokrovcov.Nažívanie s nimi bolo v pohode,aspoň teraz s odstupom času si to tak pamätám,ale keď sme sa konečne dopracovali k svojmu vlastnému tak sme neváhali ani minútu a hneď po podpise zmluvy sme sa nasťahovali. Doslovne.Priniesli sme si zo sebou celý náš majetok: detskú postieľku ,jednu stoličku,kočík,oblečenie,nejakú výbavu do kuchyne.Večer sme spali na karimatkách v spacákoch a jedli sme na doske položenej na krabici.Byt máme na 1.poschodí a nemali sme ani záclony,takže všetko bolo zvonku vidno.Boli sme šťastný,že máme svoj vlastný domov.V prvú nedeľu som chcela urobiť slávnostný obed a tak som si naplánovala rezne zo šalátom.Kuchyňa fungovala, v hrncoch sa varilo,ale keď prišlo na klepanie mäsa,tak som zistila,že nemám tĺčik.No taká samozrejmosť,ale čo ďalej.Ešte šťastie,že naši bývajú neďaleko,a tak som si bola ten tĺčik požičať.Obed dopadol nakoniec výborne.Z výplaty som si potom hneď dokúpila tento dôležitý nástroj a ešte niečo.Rohožku.Až keď som ju dala pred dvere mala som pocit,že toto je ten náš vlastný domov.Začiatky boli ťažké,ale žijeme tu 11 rokov a za mesiac budeme mať 15 výročie svadby.Stále nemáme ešte všetko zariadené podľa predstáv,ale do dôchodku to hádam stihneme.A keď nie,tak sa nič nestane.
Niekde som tu čítala taký výrok:Že bohatý nie je ten čo má toho najviac,ale ten čo toho potrebuje najmenej.No mne stačí mať tu rohožku pred dverami a za nimi radosť,pohodu a lásku. 
Slnecnica,napisala si to krasne.Podobne pocity mam aj ja.Mame starsi domcek,sme tu skoro 10r,ale prerabania treba vela.
Ale sme stastni,zacinali sme so starym nabytkom,este po mojom otcovi.Ale sme sa tesili,boli sme vo svojom a nic nam nechybalo. Potrebujeme toho este vela,ale nejak bolo,nejak bude,dufam,ze len lepsie.
Kde je laska,spokojnost,tam je hojnost.Nemusi byt materialna,ale je to citit. Prajem vam kocky vsetko dobre a spokojnosti kopec. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj tebe prajem všetko dobré a všetkým ostatným ,ktorý ešte nemajú to svoje držím 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď som sa vydala a presťahovala k manželovi,nedstavoval rodičovský dom.Teraz je to dom s dvoma bytmi,všade bol ešte prach zo staveniska,ale bývali sme vo svojom.Vaňa stála na tehlách a keď som sa išla osprchovať,manžel držal vaňu aj mňa.Teraz po 16,5 roku stále nachádzame drobnosti ktoré treba dorobiť,opraviť...A v spálni máme starý orechový nábytok aký mali moji starkí,ale je trošku prerobený,dvierka na skrini sú zasúvacie,vtedy to bol prichádzajúci hit.Skrine po zmontovaní nejak zmenili tvar a dvierka buď nejdú otvoriť alebo vypadnú,to robia tie v prirobených nádstavcoch.Tak už dúfam že konečne nastúpim do novej práce a hneď ako sa mi bude dať,maním spálňu a hlavne postele,tak príšerne vŕzgajú,že si myslím že je ich počuť až na ulicu,keď v noci spíme a prevaľujeme sa na posteli.No a o erotike ani nehovorím,tá postel priam stená.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tá vaňa musela byť super.Manželskú posteľ by som aj ja potrebovala vymeniť,ale počkám,kým malý podrastie.A potom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Slnečnica napísala si to naozaj velmi pekne.Ja som bývala osem rokov u tesťovcov.Stavali sme nový dom a sťahovali sme sa tak,že ešte v ten deň nám naťahoval murár steny marmoritom,my s mužom sme spali na matračkách,lebo sa nám postel rozpadla.Na druhý deň nám dala testiná válendy a mali sme ich dosť dlho,kým sme si kúpili novú posťel.V obyvačke sme mali starý gauč a na stoličke televízor.Začiatky boli velmi ťažké, ešte stále nemáme všetko zariadené,ale keby som sa mala ešte raz rozhodnúť,nemenila by som za nič.Boli sme šťastní,že sme konečne sami a vo svojom.A tiež si myslím,že tí ludia čo majú vela peňazí drahé nábytky a elektroniku,určite nie sú šťastní.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaaaj, rohozka pred dverami... konecne jasne povedane: uz tu byvame, pridte pozriet.
pre mna jedna z veci, co robia domov domovom.
ja som tu nasu vyberala dlho. chcela som ju mat z celeho vchodu najoriginalnejsiu. nieco osobite a neokukane, aby k nam vsetci znami trafili na prvy pokus. lebo k menovke na dvere sme sa dopracovali az po dvoch rokoch 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, rohozka, pohoda a laska....to robi z domu DOM....poznam cloveka co ma nadherny dom, vsade same anticke sosky, super ultra moderna a hriesne draha kuchyna a vobec vsetko je tam absolutne dokonale....ALE....ozenil sa, ma dieta a byvaju u svokrovcov...vraj ta jeho tam nechce ist byvat....a tak naco mu to vsetko je? Na prt. Radsej budem jest na krabici ako mat luxus a nevediet si ho uzit....mozno ona nechcela prave to....mozno sama chcela volit nabytok a farbu stien....a mozno nechce zit v zlatej klietke ako doplnok....bat sa aj nadychnut alebo rozsliapat tycinku na zemi,lebo niekto je puntickar a este aj kluce v garazi ma ulozene podla farby a velkosti.....brrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr. pripomina mi to vzdialene noci s nepriatelom, aj tam muselo byt vsetko tip top.....
No co uz, lepsie sa do dochodku s laskou prepracovavat k tomu co chcem ako mat vsetko hned a nevazit si to.....clovek sa potom stale ma na co tesit....aj ked len na nove korenicky napriklad
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veď o tom to je.Prežiť život s najbližšími v radosti a v šťastí aj keď len "s krabicou miesto stola.":
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ani sa jej nedivim. mat male dieta v takom dome? to ho mozu rovno cely vypratat, ak nechcu prist o tie pekne vecicky. ja by som tiez nechcela byvat niekde, kde by som stale musela trpnut, ze mi drobec nieco znici, kym sa obzriem. bolo by mi tej veci luto a bola by som na nervy z toho, ako musim stale davat pozor a drobcovi zakazovat: nechytaj, nechod k tomu, pozor, rozbijes, to bolo drahe. casom by sa to urcite dopracovalo k hadkam. ja by som bola na prasky, dieta vystresovane a drahy na nervy ako si nevazime, co nam vybudoval.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja si myslím,že je dôležité,ako sa v tom dome býva a nie,ako je zariadený a čo všetko mám.Podstatná je v ňom tá láska,smiech detí,radosť...........Môžem mať aj zlaté kľučky,ale šťastie mi to v ňom nezaručí.My nemáme ešte stále nábytok v obývačke,máme starý gauč a tiež starý stôl,pred domom nie sú chodníky..Toľko by toho ten dom potreboval,aj ma to niekedy štve,ale som rada,že ho máme a že sme v ňom šťastní.