Najkrajšie vianoce?

Celé dni čítam o najkrajších vianociach.To ma donútilo sa zamyslieť sa na celé roky dozadu.
Vianoce v detstve ma nikdy nenadchli tak,aby som sa na ne nedočkavo tešila.Moji praktickí rodičia mi pod stromček vždy dali niečo potrebné,ale odlišné od môjho vkusu.Darčeky skončili nepovšimnuté v skrini a o nejaký čas boli presunuté mojim sesterniciam.
Neskôr,ked som už pracovala,som si vianoce už neužívala vôbec.Ako slobodnej sa mi vždy ušlo pracovať aj na štedrý večer.Domov som dorazila tesne pred večerou.Na jednej z večerí sa mi podarilo aj zaspať,taká som bola uťahaná.
Ked som sa vydala,vianoce sa pre mna stali doslova mučením.Slávnostne vyobliekaní sme každý rok schádzali o poschodie nižšie k tesťovcom.Celý pobyt slávnostnej večere mal rovnaký priebeh.Ponižovanie,nemiestne poznámky a po hádke domov.
Pred tromi rokmi sme mali den pred štedrým večerom pohreb môjho milovaného brata,ktorý zahynul pri tragickej nehode.
O rok nato,sme boli na dne.Nemali sme nič.Práve naničmama mi vtedy pomohla s darčekami a moje deti boli prešťastné aj ked bez vianočného stromčeka.
Minulý rok sme už mali všetko.Len ja som sa po tolkých rokoch akosi nedokázala tešiť.
Teraz dúfam,že tieto vianoce už budú pre mna konečne ozajstné a najkrajšie.
Synček sa nechtiac prekecol,že sviatky budeme tráviť spolu s mojimi tromi vnúčatami.To ma vspružilo.Začala som vypekať,pospevujem si a strašne sa teším na vianoce,kde budeme sami,v kruhu mojich najmilších.Kde to nebude povinnosť a utrpenie prežiť sviatky a pretvarovať sa,že aj ja mám radosť.
Na tieto vianoce sa naozaj teším.Ja,ktorá vianoce berie ako nutné zlo,sa konečne na ne teším.