Dnes som dala v práci výpoveď
pôvodne som plánovala, až keď budem mať novú robotu
, ale stalo sa.....
teraz neviem ako ďalej, či mám plakať, alebo sa smiať.
som celkom v rozpakoch
ale plakala som už dosť, som už celkom nervovo vyčerpaná, tak hádam bude lepšie
musela som to vykričať a je mi lepšie
P.S.: manžel je zmätený ale podporuje ma, tak isto aj rodičia - už som sa všetkým vyplakala do telefónu, tak zo mňa majú radosť
ďakujem si super
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tu dievcata radili Opici, ako si hladat novu pracu, mozno tu najdes nieco vhodne aj pre seba http://www.nanicmama.sk/ja-zena/potrebujem-poradit
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stanka, poznam, dobre poznam!! Tiez som dala vypoved tak, ze som nic ine nemala, ale uz som to nemohla vydrzat!
Takto mas aspon cas porozmyslat, co by si chcela. Das nervy a informacie dokopy a ono sa vynori nieco nove.
A vobedc si nevycitaj, ze si jednala zbrklo, je to uplne OK. Niektori sa trapia dlhe roky niekde, kde su nestastni a nevedia, ako odtial odist. Nevravim, ze robit "radikalne rezy" je to "prave orechove", ale je to jedna z moznosti a hlavne sa preto netreba trapit 
.
Drzim palceky, SMaria animacentrum
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stanka,držim ti palce...Ja budem zachvilku tiež bez prace,firma krachuje.Je to hrozny pocit,mne sa v tejto praci pačilo a bola som spokojna aj s kolektivom.Ale s kolegynou to ešte nevzdavame,chodime kade tade-pytame sa,zatial sice bezuspešne ale ak to aj hned nebude-nevadi.Tak ani ty nezufaj,neviem sice z akeho dovodu si dala vypoved,ale určite to bolo niečo važne,ked si sa tak rozhodla.Clovek si aspom chvilku oddychne,pride na ine myšlienky,povenuje sa tym veciam na ktore nemal čas ked chodil do prace
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....aj ja som to urobila....po 13rokoch v nemocnici...hovorila som o tom už 2 roky, takže som sa na to dlho pripravovala, hľadala náhradnú prácu a nič...až jedného dňa som prišla domov a povedala som, že sa tam už nevládzem vrátiť....naklepala som výpoveď, doniesla vrchnej a ona sa ma len spýtala odkedy...a ja o týždeň...bez toho, že by som mala inú prácu, predstavu, čo chcem a idem dalej robiť, dve deti...potom som v jednom markete stretla kamaráta, vedúceho jedného oddelenia, spýtala som sa ho, či nemá brigádu, povedal, že má, nastúpiť treba už zajtra...bola som tam 3 mesiace, nikdy som si tak psychicky neoddýchla, ako tam...brigádnicky som si užívala predaj, dookola upratovala v regáloch hračky...ak som niečo nevedela, povedala som len, že bohužiaľ, som len brigádnička...a práca mojich snov prišla už o tri mesiace...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
milaaasik smej sa
svet je plny moznosti... kto vie ? mozno najdes supis ponuku 
pracovnuuu... a keby si bola v robote, tak by si ju nikdy nemohla dostat, lebo by si nehladala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ste hrozne zlatučké, už som to predýchala, bola som večer na tom hrozne , ale mám podporu okolia aj vás tak čo!
díky 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem k prvému kroku ku krajším zajtrajškom.