reklama

Nezabudnuteľná návšteva - časť prvá

Pridal/a stakola dňa 25. 02. 2010 - 16:42

reklama

Táto príhoda sa mi stala, keď som mala asi tak 21 rokov, v čase, keď som chodila s priateľom (mojím budúcim prvým manželom a boli sme pozvaní na návštevu k jeho bratovi do Brna. Mal ma predstaviť bratovi a jeho žene. Návšteva bola dohodnutá na určitú hodinu, nezáleží na tom, na akú, to si aj tak nepamätám.

Pricestovali sme asi o polhodinu skôr, čo je snáď prirodzené, ak človek cestuje dlhšiu trasu zo Slovenska do Čiech, že cesta sa nedá vypočítať presne na minútu. Keby som vedela, čo nás čaká ( mňa čaká) asi by som radšej hodinu meškala, ako prísť o polhodiny skôr.Smútok

Zazvonili sme pri dverách a otvoril prekvapený brat so slovami: „ Jéééé! Vy už jste tady? No, ale naše malá ( malá dvojročná dcérka) ešte spí.“ Stál medzi dverami a ani nás nevolal ďalej do bytu. Bolo to celé trápne a tak som sa situáciu snažila zachrániť tým, že som povedala, že sa teda pôjdeme ešte na chvíľu poprechádzať. Brat okamžite súhlasil a tak sme odišli.

Celú prechádzku sme sa s priateľom dohadovali, ba až hádali, lebo ja som nevidela zmysel toho, že nás jeho brat nepozval ďalej iba preto, že ich malá ešte spí. Veď sme ju predsa neprišli nasilu zobudiť a neboli sme ani návšteva z vedľajšieho domu. Veď sme cestovali stovku kilometrov na vzácnu ( teda aspoň pre mňa vtedy ešte vzácnu) návštevu. Priateľovi to naopak prišlo normálne a nenormálna som sa mu videla ja.Chichocem sa

Po polhodine sme sa teda vrátili späť a brat nás vítal, akoby sme sa ani pred chvíľou nevideli.Chichocem sa Vraj, nech ideme ďalej. Ja som však bola dosť na celú situáciu naštvaná a tak som si vymyslela, že už radšej ani nejdeme dnu, lebo ma bolí hrdlo a aby som malú nenakazila.Hambím sa

Brat so ženou však trvali na návšteve a tak ma nakoniec dostali do bytu. Ešte som sa však ani nevyzliekla z bundy a už pri mne stála bratova žena s rúškom v ruke a so slovami, aby som si to uviazala na ústa, keď ma bolí to hrdlo.Prekvapenie No, čo už som mala robiť? V duchu som nadávala, akú blbú výhovorku som si vymyslela.Smútok A tak sme teda sedeli v obývačke, ja s rúškom na ústach a keď nám priniesli kávu, nevedela som, či si môžem dať rúško dole, alebo mám tú kávu precediť priamo cez rúško. Pripadala som si trápne, ako v nejakej nevydarenej tragikomédii a červenala som sa ako zrelá rajčina.Smútok Podotýkam, že po vypití kávy, čo bolo jediné, čo nám ako návšteve ponúkli, nás vyzvali, aby sme išli von na prechádzku a tak naša návšteva prebehla formou prechádzania sa medzi panelákmi, po ktorej nasledovalo rozlúčenie a poprianie šťastnej cesty domov. Pohoda Iné detaily z tejto návštevy si veru nepamätám, v pamäti mi však navždy zostalo rúško na hube a nudná prechádzka.Chichocem sa Moju stratu pamäti spôsobil asi šok, v ktorom som celú dobu návštevy bola.Chichocem sa

Toto ale nebolo moje jediné „nemilé“ stretnutie s rodinkou môjho vtedajšieho budúceho manžela. Pokračovanie si nechám nabudúce.Mrkám


reklama

reklama

aga, Št, 25. 02. 2010 - 16:55

ha Chichocem sa tak to si ešte dopadla dobre/dostala si kávu/,ja ked som bola v česku navštíviť bratranca tak jeho manželka pražačka nám ponukla minerálku a zopár slaných tyčiniekChichocem sa odvtedy ju v našej rodine volame TYČINKA a ja som bola taká potvora/to muž kukal čo robím/,že ked nám v lete opätovali návštevu tiež som dala minerálku a tyčinky ale zo sezamomVyplazený jazyk Chichocem sa

stakola, Št, 25. 02. 2010 - 16:58

Váľam sa od smiechu po podlahe Áno Tak to si sa predsa len ukázala lepšia, dala si sézam, ako bonus Chichocem sa Áno Fakt som sa pobavila Veľký úsmev

aga, Št, 25. 02. 2010 - 17:14

Tak s nimi sme mali tiež zopár zážitkov.Jeden rok boli u nás na slovensku na dovolenke,pochodili Tatry,Slovenský Raj a večer prespávali u nás.A ja ťapa hlúpa varené večere,koláče som piekla,o rok sme chceli deťom ukázať prahu,nič sme nepotrebovali od nich,lebo s MM prahu poznáme len prespatie tak sa vyhovorila že chodia do roboty.vydrb jak svet,však sa kráska načaká aby ešte prišla ku nám.

stakola, Št, 25. 02. 2010 - 17:25

Prekvapenie Inak to je fakt sila Smútok To sa Ti nečudujem, že si sa naštvala, toto je naozaj od nich hnusné! Neviem, ako to vôbec pomenovať, takéto správanie o to viac, že sa jedná o vlastnú rodinu. Plačem

aga, Št, 25. 02. 2010 - 17:41

Najviac boli z toho ,že neuvidia prahu nešťastné naše deti,tiež nám urobili,že ked boli v poprade tak až vtedy zavolali,že za chviľu sú u nás,vtedy mi telefon vytrhla z ruky mama /bratrancová mama a moja sú sestry/že nech nechodia,lebo zajtra t.j.v nedeľu je cirkevný sviatok-odpust a že nás je v dome toľko že sa nepomestíme nech idú do hotela-myslíš že šli,no čo si .nasáčkovali sa dalšej rodine.

novacka, Št, 25. 02. 2010 - 17:34

Aspon kavickou si sa obcerstvilaChichocem sa Niektori ludia su proste nepochopitelni, ked sa im navsteva nehodi, ta nech ju radsej nevolaju, ako sa potom zachovat trapne.

mapo, Št, 25. 02. 2010 - 17:35

pobavila si ma ,hlavne s tou rúškouVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Tlieskam

stakola, Št, 25. 02. 2010 - 17:50

Chichocem sa veď aj ja sa na tom smejem, ale vtedy to veru bolo trápne jak šľak Chichocem sa aspoň mám na čo spomínať , ako som tam sedela s rúškou na hube ako zarezaná a nevedela som, ako sa mám tváriť a či si tú kávu môžem vôbec bez rúšky aj vypiť Chichocem sa

mapo, Št, 25. 02. 2010 - 17:55

mala si si vypýtať slamku a cez takú malilinkú dieročku srkať tú kavičkuChichocem sa Vyplazený jazyk

stakola, Št, 25. 02. 2010 - 17:59

Veľký úsmev vieš, že je to dobrý nápad? Chichocem sa Áno

anita, Pi, 26. 02. 2010 - 11:26

Viem si ťa celkom dobre predstaviť. Ale najlepšie je na tom to, ako s odstupom času a životnými skúsenosťami vidíme, aké sme boli hlúpo zaľúbené a čo všetko sme boli schopné strpieť. Ach jáj, láska je naozaj slepá a hluchá.

stakola, Pi, 26. 02. 2010 - 11:37

Chichocem sa Áno Presne tak. Šak som len bola také teliatko Chichocem sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama