Ahojte, v poslednom čase mám pocit akoby sa na mňa pomaličky sypal celý svet. Mám o dvanásť rokov mladšieho brata a kedže nám náhle zomrel otec a jeho to ako šestnásťročného pubertiaka asi zasiahlo najviac rozhodli sme sa s mužom stáť pri ňom ako morálna podpora. Zostali sami s mojou maminou a ja viem, že to mali veľmi ťažké. Teraz po 4 rokoch som od neho však dostala takú riadnu "facku", že sa mi z nej poriadne zakrútila hlava. Pomáhali sme mu pri jeho problémoch ako sme vedeli, podporovali ho a snažili sme si s ním vytvoriť férový vzťah. Dostal sa na vysokú, nechcelo sa mu bývať na internáte tak bol u nás,stravovali sme ho, sem tam pomohli s vreckovým a podporovali ho v štúdiu.
Všetko šlo fajn až kým neprišlo skúškové a on mi neoznámil, že ho profesor nepripustil ku skúške. Vraj mal veľa absencií a neodovzdal projekt. A to bol začiatok...konca. Ďalší deň druhé nepripstenie ku skúške, a potom´ďalšie. Neviete si predstaviť ako mi bolo, keď mi len-tak povedal, že jemu sa tá škola nepáčila už dávno. Skoro som skolabovala, keď som zistila, že on sa asi kade-tade táral a vôbec nechodil na cvičenia. Naša pomoc, rady a snaha pomôcť mu a nasmerovať ho správnym smerom do života letela hore komínom. Vôbec mu to nevadí, netrápi ho, čo bude ďalej. Môj muž mi povedal, že sa mal asi príliš dobre a bol si všetkým taký istý, že nevedel čo so sebou. Ja mám pocit prázdnoty,hnevu a zúfalstva, že práve on nás dokázal krmiť svojimi klamstvami celý semester a možno aj omnoho dlhšie.
vdaka za podporu, ani nevieš ako si presne trafila klinec po hlavičke. Aj som mu chcela povedať všetko to čo som mala na srdci, ale akosi to zo mňa nevyšlo. Len som mu povedala, že ho radšej u nás už nechceme vidieť a nech porozmýšľa prečo asi. A necháme ho pekne tak ako je pečeného-vareného v problémoch, nech sa sám z toho vyhrabe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mikika,
uplne ti rozumiem, chceli ste pomoct a mate zrejme pocit, ze vas podrazil. Nevies vsak, co sa odohrava v jeho dusi, preco sa zachoval takto. Myslim, ze iste nie s umyslom vam ublizit, mozno len nedokazal prejavit svoj postoj a cakal, ako to dopadne. Ked vas s manzelom prejde prvy hnev a sklamanie, mozno by bolo dobre, uz bez velkych emocii si s nim pohovorit, aby vedel, ze vas sklamal, ze takto sa dospely clovek nesprava, aby vedel, ako sa vas to silne dotklo. A vypocut si aj jeho. Mozno, ak vam to vysvetli, lepsie pochopis jeho spravanie. Netreba ho odpisat, sama pises, ze to mali s mamou narocne, ktovie, ako to vsetko vplyvalo na jeho dusu. Uz je vsak dospely a treba viac pouzivat zdravy rozum.
Priklanam sa k nazoru fantiky, bolo by dobre, keby okusil, ako sa zarabaju peniaze a nech sa rozhodne, ale seriozne, ako chce dalej zit.
Drzim vam vsetkym palce
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nuz mu povedz - vysoka, to je predlzena sloboda. skolu si zabalil, sloboda skoncila. hybaj sa zapojit do pracovneho procesu. od buduceho mesiaca prispievas na cinzi. alebo si vyjednaj na skole opakovanie semestra.
inak, nedaj na tie jeho ledabole recicky. nevytacaj sa nimi. vela deciek v jeho veku tym pred sebou samymi zakryva sklamanie a hnev na seba z vlastnej neschopnosti, zlyhania a nerozhodnosti, ci strach. preberte s manzelom a mamou mozne navrhy, co by mohol podniknut (od opakovania skoly, cez novu skolu, po najdenie si prace, dialkove studium,...) a dajte mu nato urceny cas. uvidite, ci fakt vasa snaha bola ako hrach na stene alebo je to len faza. potom mozete podnikat dalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechce študovať - nech ide makať. Aspoň zistí, že zarobiť peniaze nie je ľahká vec.
Je veľmi ťažké uveriť opäť človeku, ktorý ťa tak sklamal a o to to je horšie keď to je blízka rodina.
Držím palce nech sa mladí umúdri a začne niečo zo sebou robiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
magic,
času bude mať teraz naozaj dosť aj na rozmýšľanie aj na hľadanie riešenia. Mňa však strašne hnevá to, že on takýto vôbec nie je. Doteraz neboli vážnejšie problémy. Aj gympeľ celkom fajn skončil, aj pomáhal doma, aj sa chystal na vysokú, našiel si fajn dievča, o všetkom možmom sa s nami rozprával. Nevideli sme ani žiadne varovné signály, ani nedošlo ku žiadnej udalosti, čo by ho podľa mňa vyprovokovala. Všetko tak zaklamal a zamaskoval,že ked to prišlo, tak som sa skoro zrútila. A pritom je vraj všetko v poriadku, jeho nič netrápi. Ja len čakám, čím nas ešte prekvapí.mikika
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj mikika, verím, že si sklamaná, ale pokús sa mu porozumieť. Ja mám 36 rokov a pred rokom a pol mi tiež náhle zomrel otec. Mnohí mi prejavovali ľútosť, snažili sa pochopiť, potešiť...Ale nejde to tak ľahko, ako by sa možno zdalo. Len ja viem, ako ma to vzalo ( a to opakujem, že mám svoj vek, mám rodinu, ktorá ma podržala, priateľov, ktorí sú úžasní) a aké mávam doteraz stavy. Nie vždy, ale sú chvíle, kedy som úplne mimo. Nič ma nebaví, nemám náladu, prepadám do sebaľútosti. Ty máš manžela, deti, ktorí sú pri tebe a určite máš veľa povinností pri starostlivosti o rodinu, kedy nemyslíš na to, čo sa stalo. Ale on, on je chlap, ktorému určite neskutočne chýba, je sám na svoje pocity, emócie... Nechcem ho ospravedlňovať, len prosím o pochopenie. Vieš, ako sa hovorí, keď nejde o život, ide o ... Rozhodol sa tak. Nikde nie je povedané, že po čase nemôže ísť študovať opäť. Prebolí to, čo bolí, zakúsi ako sa ťažko zarába na chlieb, príde na to, že v súčasnosti je tá vysoká škola už samozrejmosť a možno aj nie. Nakoniec ani nie je dôležité aký má človek titul a či ho vôbec má, ale aký je to človek! Súhlasím s názorom, že teraz je všetko čerstvé a radšej by som do toho teraz nevŕtala, príde čas, keď sa budete môcť o tom porozprávať. Ale na druhej strane mať na pamäti, že má síce nárok na tieto svoje pocity, ale život ide ďalej a len on sám je zodpovedný za to, ako bude jeho život ďalej plynúť. Aby si nezvykol na ľútosť až príliš. Prajem pekné dni plné slnka, nielen na oblohe, ale aj v srdci
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bola som v tretiaku na vyske, ked sa mi zrazu zdalo, ze to dalej nezvladam..take nemastne neslane obdobie.. nechcela som skolu nechat, len som proste chcela "vypnut".. voci mojim rodicom, to bolo urcite nefer, ale proste som citila, ze sa nevladzem ucit a ze potrebujem "pauzu".. Vedela som, ze ak to nasim poviem, budu z toho len hadky a tak som to jednoducho chcela riesit tak, ze som jednoducho skusky neurobila.. ani tato "mala loz" nepresla a otec mi povedal "toto nie je hotel, nechces studovat budes robit" Dohady a diskusie skoncili mojim buchnutim dveri a zmiznutim na 2 tyzdne, nechcela som predsa skolu nechat, len som potrebovala citit podporu.. tiez som vravela, ze ma skola nebavi (nebola to pravda ale bolo to jednoduchsie ako priznat, ze nemam sil) Bolo to vseliake a veru neviem, ci by som pokracovala, keby si ma nebola vtedy vsimla jedna pani profesorka.. tak dlho mi "prehovarala do duse" az sa to z neprijemneho stalo prijemne a znovu ma nastartovala..stratila som 1 rok, lebo som nestihla dorobit vsetky skusky v termine a tak som dalsi rok niektore skusky opakovala a pribrala si dalsie z noveho rocnika, popri tom som si nasla v tom roku brigadu a zacala od znovu.. tymto ti chcem povedat, ze ty si urcite sklamana a mas strach, ale ze to, ze tvoj brat nechce dalej studovat moze byt len jeho sposob "zivotneho protestu" Nepotrebuje extra citit, ze ta sklamal, on to vie aj sam, mozno je len v obdobi krizy a stacilo by prebrat v klude, ci nie je lepsie na buduci rok zacat od znovu.. Mne tato "skusenost" v zivote pomohla, boli to take facky o tom, ze "vsetko zle je na nieco dobre", spoznas kto pri tebe naozaj stoji a hlavne, ja som tou stratou toho roka prisla k moznosti uchadzat sa o studium v zahranici, presne som to totiz stihla
Drzim palce, nech TY nie si sklamana a BRAT nech najde sam seba!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne toto urobil syn jedného môjho známeho - napriek tomu, že má oboch rodičov...vykašľal sa na školu a s kamarátom začal "podnikať" - otvorili si bar /jeho otca skoro trafil šľak/. Po roku či dvoch však zistil, že to nie je med lízať a že to všetko nejde tak, ako si vo svojej nerozvážnosti predstavovali - a pekne krásne sa vrátil znovu do školy, začal študovať iný odbor, ktorý mu sedí viac, popri tom roznáša pizzu a letáky, skrátka privyrába si, ako sa dá. Potreboval sa skrátka nájsť, zistiť, ako to v živote chodí a ujasniť si sám v sebe, čo vlastne chce. Držím palce aj Tvojmu bratovi - nech si nájde ten správny životný smer
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
myslím, že je to jeho rozhodnutie. VIem že ťa trapia tie jeho klamstva a nevdačnosť, ale ty ho poznaš a vieš aký je. Skúste pohladať dôvod. Možno sa potrebuje len nadýchnuť, možno niečo prekonáva o čom nemusíš vedieť. Ale každopádne je to jeho život, keď sa rozhodol ukončiť školu, čaká ho práca a len on bude ten kto si to bude v živote vyčítať. Dokázali ste stáť pri ňom, podporovať ho (všetka česť tebe aj manželovi), urobili ste čo bolo vo vašich silach, ale rozhodovať musi o sebe každý sam a potom s nasledkami svojich rozhodnutí aj žiť. DRžím vam všetkým palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no veriim ti ze je ti to luuto mikika...aj mne by bolo,podraz najviac bolii praave od bliizkeho cloveka...ja by som ho pekne kraasne vysikovala naajst si frisko robotu...a pekne prispievat do domaacnosti korunkami aj pomocou,nech si nemyslii ze si povinnaa sa onho starat len tak zo sesterskej laasky...ak by sa mu nepaacilo tak by som otvorila dvere do koraan a povedala ze maa volnuu cestu na odchod...je dospelyy nech sa teda postaraa saam o seba ked mu skola "smrdela"...tot moj naazor:))
zelaam peknyy dniik...