Pokazene Vianoce

Vianoce suu sviatky LAASKY a pokoja...mozno si mala spravit prvyy krok a uzmierit sa s mamou,sadnuut si,porozpraavat sa..totizto bez komunikaacie sa tazko veci napravia samee od seba...kazdyy maame svoje chyby,nikto nie je dokonalyy,ale vianoce suu presne ten cas,ked by sa spory mali dat bokom a malo by nastat zmierenie,aby tie sviatky boli peknee...ja viem,mozno sa mi to lahko povie,nie som v tvojej kozi,ale ak sa chces ciitit lepsie tak skuus spravit ty prvyy krok k tvojej mamine a uuprimne sa snou porozpraavaj...ja duufam ze to pomoze a aspon do noveeho roku vstuupite s pokojom v dusi a srdci...budem drzat palce nech sa ti to podarii:))

Môj komentár bude asi odveci. Tiež sme sa pohádali s mamou asi mesiac pred Vianocami, ale nie je to nič neobvyklé, pretože sa hádame neustále. Ona celý život pichá do všetkých doma ako osa a či sa pohádame, závisí len odo mňa - keď to už nevydržím počúvať a ignorovať (vypnúť uši sa nedá a keď som u nich na návšteve, vyhodiť ju nemôžem; k nám nechodí a ešte sa tomu čuduje a keď má teatrálnu náladu, tak tiež produkuje telenovelové scénky, aká som nevďačná dcéra a podobne...). Tiež som sa podobne zamýšľala nad tým, že musí byť riadne nešťastná, keď je taká zlá. Aj som sa s ňou snažila slušne a milo a ústretovo (ona stále pichala), lenže ňou nepohneš. Pred tým mesiacom pri poslednej hádke, kedy pourážala môjho mužíka, jeho rodinu, vyhodnotila ma ako vypočítavú zákernú babu, ktorá ide len po peniazoch, pospochybňovala môj čistý a úprimne pekný vzťah a tak ďalej a tak ďalej... proste som si povedala, že jej tieto Vianoce nič nedám. Ale nevydržala som a kúpila jej knižku. A aspoň na Štedrý deň si zahryzla do jazyka a vypúšťala asi o 10 % menej štiplavých poznámok ako obvykle. Nechápem, prečo s ňou môj otec žije, ľutujem sestru, že to musí zažívať... Ale nezmením to. Nie je to v mojich silách. Asi to treba len odignorovať. Prípadne posielať trochu pozitívnej energie; nevypúsťať zlostnosti, ktoré by živili jej jedovatosť; snažiť sa nenechať vytočiť a nevravieť veci, ktoré ťa posúvajú na jej úroveň... a tak. Čo viac by si chcela urobiť?!

Anabelka, velmi Ti drzim palce,aby sa to medzi Vami nejako urovnalo. Viem ako sa citis, ja som tiez mala pokazene Vianoce z podobneho dovodu. Moja mama ma tiez depresiu, s otcom nevychadzaju a odkedy som sa pred rokom vydala a odisla z domu, stratila jedineho cloveka, ktorym sa mohla normalne porozpravat. Odvtedy to s nou ide dolu vodou, aj ked sa snazim byt s nou co najviac, furt je daco zle, je neskutocne urazliva, neda sa jej nic povedat, aj ked urobi chybu, atd. Na Vianoce sa urazila pre uplnu banalitu, takze bola super atmosfera. Aj ja mam male babatko a toho najlepsieho manzela na svete a je mi luto, ze sa to prenasa aj na neho (nich).Stale je tam to napatie, kedze on je ten zly,ktory ma od nej odniesol.
Nic sa neda robit, len vydrzat, drzme si palce. Mozno,ze ked si kusnene do jazyka a budeme na nich napriek vsetkemu mile, nebudu mat dovod prudit a uvedomia si, ze im chceme dobre a ze by mali byt aj ony obcas na niekoho mile. Nie sme zle dcery, jednoducho sa niekedy neda vyhoviet kazdemu a vo vsetkom, aj my mame svoj zivot.
Tak sa drz!
FlowerFairy

No mila Anabelka,viem ze to nieje jednoduche, ale mozno sa lady pohnu, vy sa osamostnite a mama zacne konecne o vsetkom premyslat, mozno nieje v podstate zla, mozno si riesi, svoje problemy a kompexy na tebe, ale skus sa zamysliet aj nad sebou a chod po pricine preco to vlastne zacalo? ja som mala suprovu maminu, pred siestimi rokmi odisla do nebicka a bolo to cez vianocne sviatky, 6 rokov sa vyrovnavam z touto skutocnostou, ale vela veci som pochopila, ja si tak nerozumiem s otcom, ale je to este blok z minulych zivotov. Tak hore hlavu, pamatuj vsetko zle je na nieco dobre, raduj sa z dietatka, a bud rada, ze si nasla spriaznenu dusu tvojho manzela! Ak chces viac pokecat napis na meil ce pouzivatelsky formular, rada ti odpisem, zaoberam sa trochu ezoterikou, preskakala som vselico, tych buchnatov od zivota bolo naozaj pozehnane. Vies dvere otvoris kazdemu, ale naruc a srdce len vyvolenym.

Ahoj Aabelka, ja si myslím,že si mame podobná. ja viem, to býva tak, že mamy vedia byť aj nepríjemné, ale si rovnako tvrdohlavá, proste ak bývate u rodičov, nezhody sú úplne normálka, a inak sa budeš na to dívať, ked budete samy. Vždy lepšie, ako by si mala bývať u svokry, nie? A malaby si si vážiť, že máš kde vychovávať syna, že sa nemusíš stresovať, kde skloníte hlavy.Je to ťažké,zažila som to, ale osamostatnenie to vyrieši. A aspoň na Vianoce si sa mohla prekonať, je to tvoja mama, a raz tu nebude, a práve na Vianoce si budeš želať, aby s tebou bola, aaj keby ti mala iba nadávať.

Ahoj Anabelka.Asi od veci,ale my sme mali vianoce na figu preto,lebo nám zomrel svokor a dosť náhle a nečakane a dosť mladý.Bol dosť svojský,ale dobrák a každému pomohol a mali sme ho radi.Takže nás to dosť vzalo a stále premýšľam o tom,že keby mal možnosť on ,alebo my mu niečo ešte povedať,alebo keby ešte deti vidí...../ležal v nemocnici a mal ísť už domov/.takže skús to so svojou mamou nejako urovnať,hrdosť a urazenosť nabok,predsa len,je to Tvoja mamina a nevieš,kedy je to posledný krát.Aby si niekedy neľutovala a nepremýšľala,čo si mohla spraviť ináč.

vyvyka tiež som chcela napísať niečo v takomto zmysle-ja som na Vianoce svojim rodičom mohla už len sviečku na hrobe zapáliť...Možno by som sa aj celkom rada s otcom či mamou aj pohádala, len keby tu boli...

Ano, o tom bola aj moja reakcia vyššie, proste môžeme byť rodičom vďační, ž ich máme. a ak nebudú,tak aj hádať by sme sa s nimi chceli, takže naozaj hrdosť prečo, lebo čo spomínaš,a prečo sa rozčuluješ, to niesú problémy.