Ranný režim, Ostatné, Diskusie

Kati neviem asi poradiť. Nemám tip top upratané a vyložené nohy som síce mala včera, ale predtým som odkladala veci zo sedačky.

Vstával o 4tej. Ide ranná rutina. Pomojkanie so psom, dať do rúry koláč ( raz pre decká, občas robím taký z cukiny a tej jem ja a pes) - pečiem v tom prípade denne, ale sú to také občas že z lístkového cesta a tak ... aby bolo na raňajky čerstvé. Potom spratávam kuchyňu, lebo zvyčajne sa mi cez noc tam naklonujú šálky a taniere (čítaj, chalani poznášajú z izieb čo mali jedlo). To je tak 4,40 max. Buď stiahnem dlážku na mokro, naložím práčku na poobedie alebo niečo ožehlím. Max 15 minút. Rýchle raňajky, sprcha, obliecť sa 5,20-5,30 letím z domu. Ešte medzitým vynesiem to prádlo do šatníkov či detskej, dám raňajky aj šteňaťu a trochu sa postískame. A už som v robote.

Po príchode z práce si nesadnem. Hneď sa púšťa práčka, ide sa uvariť. Potom taká tá rutina - okolo v záhrade, okolo domu ak treba pomôcť, medzitým varím, spratávam prádlo zo sušiaka, upratujem dom. Nemám rada sobotné upratovanie - som z toho unavená, radšej upratujem parciálne celý týždeň. Jeden deň to, druhý ono. Koniec koncov neni nikdy všetko naraz upratané - to zväčša tak raz za mesiac, že kým všetko sa neblýska si nesadnem, ale také nemusím.

Decká pomáhajú - spratať riad a vysávať je ich práca. Smeti vynáša manžel ráno. To je taký ten základ.

3* do týždňa chodím do fitka, spiatočná cesta je nákup potravín a spol. je to večerný nákup, spratávajú ho ihneď chlapci.

Dosť času mám na seba (bicykel, fitko, prechádzky so psom), ale vytesnila som komp na minimum doma, telefonovanie a TV len keď prší. Knihu zvládam 15 minút kým nezaspím.

Asi som nepomohla.

Nebijem sa s domácnosťou. Nebojujem. Určite pomôže minimalizmus. Žiadne vankúše, deky, dekoračné serepetičky. No a systém - decká poďte mi pomôcť spratať . Manžel má na starosti vonkajšok, takže toho do vnútorných prác neťahám. Chlapci svoje izby - dlážku im zotriem v sobotu - nedeľu a v podstate také nárazové skontrolovanie skrine a jej upratovanie keď prší .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

vynikajúci systém

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lenka moja, pomohla si. Už len tým, že si to viem porovnať. Ďakujem si poklad!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja by som povedala, že niečo úplne iné - proste prijať, že človek nie je dokonalý. Vždy sme iba kópia. A 100% dokonolasť sa blíži skôr k pýche ako ku skutočnosti

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ach ja nehľadám dokonalosť, s tým som dávno vysporiadaná, ale aspoň normál chcem, bo u nás keď je mrdník tak je mrdník a keď upracem, všetkým to kole oči a hneď sa to vráti do pôvodného stavu a nechcem tak žiť, len som vkuse kdesi preč, vkuse čosi riešim a domácnosť zúfalo túži po mojom dotyku, lebo nikto iný ničím nepohne :-( dnes ráno som vyštartovala po Eve, ktorá na drzáka hodila špinavé prádlo medzi čisté práve vyložené zo sušičky, reku moja a toto čo má byť??!!! Vyvalila na mňa oči a slzy jej začali cupkať bez slova. Tam je pes zakopaný, mamička robila otroka lebo v dennom frmole nebolo kedy zápasiť s mládežou. Mám ja čo naprávať veru.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Práve som si niekde na FB prečítala, že už Aristoteles kedysi dávno povedal: Vstávajte ešte pred svitaním a tento zvyk vám prispeje k zdraviu, bohatstvu a múdrosti . Celkom to s týmto článkom tuším súvisí.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

zdravá som, či aj bohatá a múdra je otázne

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Robila som taký "pokus". Ešte pred Veľkou nocou som začala. Som čítala, že proti depresiám je treba ako hlavný bod pravidelnosť. Ja teda a depresie nejak dokopy ee, ale tak som si z toho vyvodila, že budem šťastná. Ono tie istoty, harmonogram a tak ... prispieva to proste k psychickej pohode - s tým môžem len súhlasiť. Tak som začala vstávať denne v rovnakú hodinu. Teda aj cez víkend či dovolenku. Teraz, keď máme psa je to cca 4,00. Niekedy to ide ťažko, ale tak na 95% nie je problém. Ťažko to ide nie v ráno po noci, kedy som išla neskoro spať, ale ten ďalší deň. Inak, ak sa mi cez víkend cca okolo 7 chce ešte oko zažmúriť, tak porobím za tie 3 hodiny toho veľa a idem sa skydnúť na 20 minút a basta. No a poobedný spánok je na nezaplatenie .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Leni, to robíš dobre a väčšina úspešných ľudí to takto cielene robí. Ráno vstaneš zavčasu, potom okolo obedu si predriemneš a načerpáš nové sily. Deň sa tak delí na dva a človek je oveľa produktívnejší. Čo sa týka pravidelných činností, to je pre mňa zabiják :( nie a nie sa pohnúť!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

U nas vstava prvy mm okolo pol siestej, siestej, ide na hodinu so psom na prechadzku a kupi pecivo. Ja vstavam o 6:45. Ranna hygiena, zobudim najmladsiu o 7:00, naranajkuje sa, ja neranajkujem, zatial posteliem postele, spracem po ranajkach a o 7:40 ideme z domu. To skore ranne vstavanie by som ja nedokazala. O stvrtej rano sa pretacam este len na druhy bok... :-) obdivujem to...a to chodim spat najneskor o pol jedenastej. Dlhe roky mi trvalo kym som sa ako tak zmierila s tym, ze u nas poriadok aky si ja predstavujem nebude. Minimalizmus a zony ktore musia byt spratane, ako napriklad zadverie to istia.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

de-ni ♥ tie zóny veru, to vyžaduje radikalizmus a moje deti nespoznávajú svoju matku

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Katka, ani ti nejdem písať ako (ne) fungujem a nielen po ránu, ja, lebo som úplne taká istá ako ty, len s tým rozdielom, že vstávanie je pre mňa bolestivá záležitosť aj o 6,30 aj o 8,30. To o pol siedmej je pre mna brutal. Mam velke stastie, ze rannou oporou mi bol MM, inak by som pri styroch detoch rana nedala. Mas moj obdiv za to ranne vstavanie, aj co si vsetko dokazala dlho sama so styrmi detmi ....

Aj mňa občas štve, že k nám nemôže prísť hocikedy návšteva, lebo ...., aj ja by som chcel mať doma aspoň základný poriadok, aj to že som deti nenaučila upratovať, len už si to hold poniektoré musia riešiť samé .... Len mám pocit, že som ako tak pochopila, že moje energetické zásoby sú akosi skromnejšie, nebudem nimi plýtvať na to, aby som zmenila svoju prapodstatu. Ja a disciplína, pravidlá, systém, nie sme kamaráti, často to tak vyzerá, ale hold to som ja ...., pri mojom spomalenom tempe je výsledok tiež podobný tomu čo spomínaš, čas uletel, po mne nič nevidno, a ani som si chvíľu neoddýchla.

V každom prípade Ti držím palce, aby sa ti podarilo naplniť predsavzatia podľa svojich predstáv.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kami ja sa tým nejdem zmieriť. Keď to dokážu iní, musím to dokázať aj ja. A už ma berie zúrivosť zo seba samej, že nie som schopná sa prekonať a som si tou najväčšou prekážkou. Potrebujem sa! Potrebujem sama seba, byť funkčná v každej oblasti, lebo iba tak dokážem byť prínosom pre svoje okolie a viem, že poriadok v sebe aj okolo seba mi to uľahčí. Bojujem, bojujem, výsledok je biedny. Snívam o adrenalínových injekciách, čo by ma nakopli do zadku. Moja hlava kolabuje, dávam jej zabrať po každej stránke, mozog vytesňuje, pamäť v prdeli, doma som stratená, ale búri sa to vo mne viac a viac. Cítim, že mám na to právo. Mám právo mať sa pekne a čisto a usporiadane a sebadisciplinovane.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Moja, len iní možno nemajú tvoju kreativitu, ľudskosť, štyri deti, vieru, sny, ktoré realizuješ .... a, aj keď často zmätene, ale s krásným výsledkom. Ja viem, je to boľavá cesta pri takom (ne) fungovaní, poznám ju dôverne. Držím Ti palce ..., nech sa ti darí v tvojich predsavzatiach, mať v živote viac poriadku, takého i onakého, len nezabúdaj, že to si ty a napriek tomu, alebo práve preto aká si, vychováš úžasné a šikovné deti, dokázala si krásne veci.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kamilka, si poklad. Ďakujem za povzbudenie. Inak ja sa na tom uškŕňam, že každá naničmama, ktorá úspešne funguje aj na inej pôde ako vlastná kuchyňa, zápasí s neporiadkom, chaosom, nedostatkom času a vlastnou nedokonalosťou. Dakedy sa mi žiada byť len takou obyčajnou puťkou v teplákoch a fertuške a starať sa výhradne o vlastnú rodinu. Sem tam sa durdím, že som trafená keď sa snažím robiť niečo viac a zároveň sa ma niečo dotýka tak hlboko, že ma to ženie aj inam. Sem tam dumám, či to nemám pozostatky zo života s manipulátorom, ale čo mi pamäť siaha, vždy som robila všetko možné, len nie to, čo bolo treba. Alebo je to forma aktívnej lenivosti. Vedela si, že takáto vec existuje? Kateřina Lachmanová o tom hovorí v prednáške Lenivosť ako parazit.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Určite, je aj veľa žien, ktoré zvládajú aj poriadok, domácnosť aj prácu. Niektoré možno majú výpomoc, a iné to maju úplne prirodzené, mať upratané, mať vo všetko systém, že si na ten obraz vychovali aj deti ... A potom sú také ako my dve, čo pri najlešej vôli ťažko pôjdu svojim deťom príkladom, lebo s poriadkom a pravidlami, nie sme dostatočne spriatelené. Jasné snažíme sa udržiavať poriadok, vrámci svojich možností, len je to len zlomok toho, čo iné robia úplne prirodzene ..., a hold sme aj také vzory pre naše deti ...?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Skvelé sú pre mňa tieto blogy, čo sa v konečnom dôsledku zvrtnú k upratovaniu. A minimalizmu. Snažím sa, snažím. Ale slabo mi to veru ide.

Lenže vždy, keď si takéto prečítam, hlavne, keď niekto napíše, ako to robí on, tak ma to nabudí a niečo urobím. Napríklad dnes som sa snažila upratať vstup. No, aj by som ho upratala, keby som sa zároveň nerozhodla robiť poriadky s topánkami, takže aktuálne to na chodbe vyzerá ako na blšáku :) Ale raz tam bude poriadok, pevne tomu verím ...

Jaaj a pridám radu od Fly lady. To je tá, čo začínala vylešteným dresom. Treba dbať o vodorovné plochy, tie majú ostávať podľa možností večer prázdne. Teda pospratovať veci zo stolov, odkladacích poličiek, skriniek. Nemalo by tam nič ostávať, všetko by malo mať svoje miesto. Teda okrem tých vecí, čo tam majú stále miesto....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

odpratať, ale kam???? rovno do koša by som to všetko!!!! to je najstrašnejšia vec na svete tie serepetičky čo nemajú miesto ani majiteľa a prenasledujú ma kam sa pohnem

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No veď ďalšia obľúbená téma - minimalizmus. My sme začali napríklad odmietať rôzne reklamné predmety. A teda, ideálne je ísť nakupovať s juniorom. Podľa neho nepotrebujeme nič. Všetko máme. Teda, samozrejme s výnimkou vecí do PC. Ostatné zminimalizovať. Nájsť tomu miesto alebo rovno vyhadzovať. Jasne, sú veci, čo je problém - napríklad darčeky od detí.

U nás sa už zredukovali aj darčeky. Všetky. A aj tak toho m áme všade plno. Som tu kedysi písala o nejakom azijskom štáte. Jedávajú na zemi, lebo nemali ani na stoly. A prežijú. Iné veci sú dôležité.

Jasne, nedá sa to naraz a ani by to nebolo dobré. A pomalá cesta je zdĺhavá. Ale oslobodzujúca. Viem, že sa posúvam. Dalo by sa aj rýchlejšie, ale som vďačná, že som aspoň niektoré veci obmedzila a prinútila všetkých sa nad tým zamýšľať. Teda všetkých u nás doma.

Teraz som vymyslela, manžel bude mať okrúhle výročie. A že nedostane kyticu, ale kúpime strom a vysadíme pred barák :) Už som ich tam pár vysadila, tak verím, že sa tento ujme. Len ešte musím správne vybrať. Niečo, čo bude farebne zaujímavé.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Treba dbať o vodorovné plochy, tie majú ostávať podľa možností večer prázdne. "

U mňa absolútne nemožné. Ja na to večer nemám ani energiu, ani chuť. Radšej sa idem bachnúť do perín a ráno to upracem. Napr. zvykla som si, že ma voda preberie. Ak by som to umyla večer všetko, tak aj tak ráno je plný drez, lebo niektorí škriatkovia v noci znášajú tanieriky do kuchyne, alebo ešte jedia, keď ja už mám jedno oko privreté. Tak som sa na to vykašľala a upratujem to ráno.

A dojdem z roboty a zas je tam binec.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Amálka, ja vstávam ráno pred 6. hod., deň začínam tým, že si zacvičím päť Tibeťanov. Potom hygiena. V kancelárii si dám raňajky, aj kávu. Raňajky si pripravujem každý večer vopred, tak tiež veci na oblečenie a všetko čo potrebujem na ďalší deň zobrať, vybaviť. Takže ráno nič nehľadám, nestresujem sa. Som plánovací typ, ktorý miluje svoj ešte stále papierový diár, napriek rôznym aplikáciam v mobile. Ráno si v diári pozriem čo kedy mám vybaviť, spraviť a idem podľa toho. Nie som prirodezene ranný typ. Poobede si tiež niekedy pospím. Cez voľné dni si rada pospím dlhšie, takže k tomu, aby som aj keď nemusím vstávala tak isto ako cez týždeň som sa zatiaľ "nedokopala". Čo sa týka upratovania, tak cez týždeň priebežne ak je niečo potrebné + také tie bežné veci. Každý týždeň väčšie upratovanie. To musí byť - zas tá moja povaha. Ak viem, že sa niekam chystáme cez víkend a ja by som to nestihla, tak upracem v niektorý deň cez týždeň, lebo raz do týždňa to musí byť . Neviem Ti to vysvetliť, ale keby to tak nebolo, mala by som zlý pocit . MM to nechápe, vraví, že keď sa niektorý týždeň neuprace, že to ani nebude vidno. Ja mu vždy odpovedám, že sa mu to zdá preto, lebo upratujem pravidelne a preto má pocit, že je stále upratané. Skúšala som už aj výpomoc na upratovanie, ale nebola som spokojná, takže nie. Jednak som mala zvláštny pocit, že mi niekto behá po "mojej osobnej zóne" druhak nikto to nevie upratať tak ako JA . Milujem svoju rutinu a dá sa povedať, že vďaka systému, ktorý mám vybudovaný všetko stíham. Nedokázala by som žiť v chaose, v neporiadku, bez plánovania. Podotýkam ale, že moja dcéra študuje v Bratislave a teda sme doma väčšinu času len ja a manžel. Keď máš v domácnosti ešte deti, tak je jasné, že je to o inom .

Ale ... podľa mňa, toto je nám tiež dané do vienka. Možno nie je ťažké sa to naučiť, ale otázka je, či by to, čo mne prináša tie "moje istoty" a som takto spokojná, niekomu inému, kto má úplne inú povahu neprinášalo naopak utrpenie. Kedysi som nechápala ľudí, ktorí všetko riešia na poslednú chvíľu, žijú chaotickým životom, ale sú spokojní. Dnes to už chápem. Jednoducho sme rôzni. Ja by som nevedela fungovať v chaose (a práve ten chaos ho vie nakopnúť k väčším výkonom), niekto naopak s plánovaním. Takže naozaj, každý to má inak a myslím, že každý by mal v prvom rade robiť tak, aby bol spokojný. Tak Ti držím palce, aby si si hlavne našla systém taký, ktorý bude vyhovať Tebe a nebude Ťa zbytočne stresovať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

dulka, zlatá si, ďakujem ti... ani neviete čo máte vy čo to máte prirodzene v sebe zakódované... no myslím si, že za to vo veľkej miere zodpovedá aj výchova. Mňa nikto nikdy do ničoho nenútil a naša mama si vždy všetko najlepšie spravila sama, nás dcéry odstavila bokom a teraz biedim. Moja hlava sa to proste nevie naučiť. Čo sa týka vecí na poslednú chvíľu, adrenalín ma doháňa k výkonu a dokonca som sa dočítala, že kreatívni ľudia sa nudia a preto sa sami doháňajú do stresujúcich situácií, ktoré sú očividne dobrodružnejšie ako nudné plánovanie. A dobrodružstiev tých ja veru zažívam až až lenže aj ľudia okolo mňa a to mi veľmi vadí ja viem, že stíham a že to spravím, ale oni sú v strese a to je neláska k blížnemu. Túžim byť poriadnym človekom, nápomocným v pokoji a pohode. Inak ešte na sebe pozorujem paranormálny jav. Mám veľmi biednu pamäť. Akonáhle upracem a dám každej veci svoje miesto a nemusím sa nimi pravidelne prehrabávať keď niečo hľadám, zabudnem kam som to dala a je to des!!! V chaose sa vyznám oveľa lepšie ako v poriadku. Ani z voza, ani na voz.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jasné voľačo bude aj o výchove, len ja stále porovnávam, sme doma tri sestry, jedna je čo sa týka upratovania, udžania poriadku, pedant, ako v zdravom smere, nie extrem, druha taka akurát a potom som ja

O pamäti mi porozprávaj, idem si vziať tabletku, o 60 sekúnd si za svet neviem spomenuť či som ju ozaj vzala, alebo len chcela ... Kľuče od auta chytím pred odchodom a voľakde dám, po pol minúte hľadám ako besná, kde mám kľúče od auta ... a tradične bludy rozprávam ..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no ... sťaby nás jedna mater mala aspoň je zábava

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Joj áno, už len aby sme sa pritom bavili, až na to ranné vstávanie a postavy ..... Je inak fajn veideť, že nie som jediná uletená a miestami stratená.