Začnem trocha prozaicky. Naše prádzniny poznačila divná viróza s vyrážkami, piata, či šiesta detská choroba, ani netuším. Potrápila mňa, malú slečnu a dúfam, že už na záver aj najstaršiu dcéru. My s Martinkou sme prišli o rodinné stretnutie pred týždňom, ale Kika o výlet lietadlom do Bratislavy, loďou do Viedne ... To už bol ozaj veľký žial. Hľadala som chabé náplaste na smutnú dievčenskú dušu. Trochu som sa trafila a slečnu zásobila knižkami o kreslení, farbičkami, farbami... a najnovším Tragáčikom. Chlapov sme v piatok vypravili na výlet a urobili si dámsku jazdu, šľahnutú umením.
Dievčatá včera poobede začali maľovaním, pohľad pre bohov, keď malé dvojročné žieňa dopĺňa štrnásťročnú slečnu, obe rovnako nadšené. Večer, keď malinká konečne zaspala spravili sme si čitateľský klub a čítali do jednej v noci. Dnes sa maľovalo, čítalo, vegetilo a ja som sa motala ako nie raz. Už som sa konečne zobudila, bolo načase o deviatej večer a sadla som si k počítaču, že budem chvíľu pracovať. Pustila som si k tomu Repete, tentoraz krásne pomalé piesne. Dostávam sa konečne k pointe.
Dievčatá, viem že sa tu opakujem, ale výber starých piesní asi zo sedemdesiatych rokov, vyvoláva vo mne toľko protichodných pocitov až to bolí fyzicky. Pri počúvaní krásnych romantických, ale aj iných piesní som mnou cvičí záplava neskutočných emócii. Pamätáte sa na pieseň Mama, ktorú spieva Ivan Krajíček. Túto pieseň som si púšťala na gramofóne u babky, dokolečka, keď som mala asi jedenásť rokov. Je neopakovateľná s nádhernou hudbou, ešte krajším textom a citom, ktorý tam vložil Ivan Krajíček. Pri tejto piesni som schopná plakať, cítim bolesť pri srdci a mravčenie v rukách. Je v nej toľko lásky, úcty, dojatia, sily, že musí prebudiť aj spiacu krásavicu akou som ja. A takýchto skvostov je v starých Repeťáckych výberovkach oveľa viac. Počuli ste už Svadobnú pieseň, ktorú spieva Dušaň Grúň? Nádhera.
Zabudla som na toľko farieb emócii, lebo často u mňa dominuje len zúfalstvo, zlosť alebo únava. Zabudla som, že existuje aj niečo iné, dušehojivé, aj nádherne boľavé, šialenstvo, ktoré prebúdza nielen láska. Podobné pocity vo mne vyvolávajú aj pesničky Mariky Gombitovej. Prečo sa pre nás tak ľahko dostupné a nádherné pozastavenia, stávajú luxusom. Spieva o nich aj Zora Kolinská v piesni Tiahnu vozy maľované, o duši kočovných cigánov, presne o rozmanitom a búrlivom svete radosti, zúfalstva a každodennej všednosti: "Pod deravou plachtou z dúhy len tak snívať" Áno môžeme snívať, môžme sa bláznivo smiať, vytrvalo plakať, hlavne dýchať a prebudzať sa k životu.
Včera som dočítala, ďalšiu moju romantickú rozprávočku,trošku pofrkánú erotikou. Nahováram si, že som dospelá a pri veľmi triezvom manželovi, mi už romantika nechýba ale to je chyba. Moja duša je tak romantická, zasnívaná, prečo by mala byť triezva aj keď život so mnou pri štyroch deťoch občas trochu plieska. Viete, čo je však najprekvapujúcejšie, romantické knihy oslovujú vo mne malé ustráchané dievčatko a tá bolesť je tak hmatateľná ...Najvyšší čas vytiahnúť malé ubolené srdiečko zo zastrčeného kúta a silno objať.
Dievčatá nebojme sa émócii. Nezabúdajme na vášeň, nielen tú partnerskú ale aj takú šialenú, občas zraňujúcu, ktorú nám dáva hudba, písané slovo, obrazy a tvorenie. Buďme chvíľu malými nevinnými deťmi, zaľúbenými dievčatami, vášnivými ženami, ale ale aj krásnymi bláznami tancujúcimi na ulici, pospevujúcimi s v autobuse, snívajme otvorme oči a žijme.
Devy krásne, chytajú aj vás občas také záchvaty zabudnutých emócii?
... zabudnuté emócie... to je pekné slovné spojenie. To si musím zapamätať a použiť neskôr.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach jaj, prinútila si ma zamyslieť sa nad sebou. Ja som celé roky počúvala heavy metal. Prestala som s tým, keď som sa vydala a presťahovala k svokrovcom, krátko nato sa narodil prvý syn, druhý, tretí, nuž som na seba a svoju hudbu celkom zabudla. Chalani mi zakrátko porozhadzovali CDčká, dotrhlali struny na gitare...mám však nádej, že keď trochu podrastú, možno zoberú svoju maminu na nejaký ten koncert . Ale či zo seba ešte dokážem vydolovať nejaké nadšenie? Kedysi mi bola hudba recept na všetko: na radosť, smútok, hnev, všetky dobré a hlavne zlé emócie som ventilovala pri metale. Potom som dospela - aj k záveru, že sa to akosi nehodí, som predsa manželka, matka, treba sa ovládať. CHYBA! A vôbec sa neovládam. Ziapem na svoje skvelé deti, nervujem sa kvôli somarinám...atď, čo budem vypisovať, idem oprášiť nejaký Iron Maiden!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekne si sa opísala v profile Anina.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uz som si to precitala aj ja bomba,ozaj mas doma veselu zostavu chlapov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veselo je...furt sa chystám, že o nich napíšem nejaký blog, možno aj dva, tri...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Díky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Či metal, či staré "evergríny" všetko jedno, každá z nás ma to svoje, čo prebúdza tajné zákutia našej duše. Mňa vie ešte prebrať k životu latino. To ziapanie aj to ostatné som na tom rovnako a málokedy je čas a energia, aby som spravila niečo aj pre seba. Tak veľmi mi chýba fáza dňa, keď by som mohla vyhlásiť "Nerušte ma." Nehrozí, ani cez deň ani v noci.Chlapi taký problém nemajú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka, včera sa Ti muselo štikútať
...som si na Teba spomenula...boli sme s malým na bicykloch a potom na terase pri Sĺňave...a tam hrala živá hudba , hlavne starinky a pesničky z repete
...tak som húpala malého ma hojdačke a pobrumkávala "zahoď starosti"
...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pekneee....zamyslam sa aj ja....hmmmmmmmmmmmmmmmm
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Kamilka, pri čítaní Tvojich slov mi behal mráz po chrbte, pretože je som už naozaj zabudla na nejaké emócie spojené s hudbou a to aj napriek tomu, že si kupujem CD, ktoré chcem mať, ale takmer nikdy si ich nepustím. Neviem prečo? Nie je to pre nedostatok času, ani preto, že mám veľa roboty, musím porozmýšľať čím to je. A ešte niečo, neviem či v tvojom príspevku, alebo v niekoho inom, sa píše, že ľahnúť si na lúku s knižkou, je senzačné. Aj to som niekedy robila a dnes ? Nič, nanajvyš pod pergolu a pritom okolo nás je krásna príroda - Štiavnické vrchy a krajina poznačená banskou činnosťou, ktorá ju nezničila, ale ešte prikrášlila. No budem musieť niečo so sebou urobiť.
Ešte raz musím zdôrazniť, že som veľmi rada, že som náhodou zablúdila na tieto riadky. Dávajú mne - sedemdesiatročnej - veľa, vďaka!
Idem si pustiť posledné CD, ktoré mi manžel doniesol z BA Muller spiva Lasicu, Lasica spieva Mullera a obidvaja Jara Filipa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som rada, ze niekto take ulety chape, len si na nich musime najst cas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dnes je sobota, môj nakritickejší deň a k tomu mám na krku PMS, ale ...Drahý šiel brigádovať, najstaršia slečna je na turnaji a mne ostali len tri deti.
Malí chlapi ma ráno nechali chvíľu dospať, oháňali naše najmenšie torpédo s turbopohonom, Martinku. Potom si povysvali za dve minúty izby a zaliezli k počítaču, dokonca sa aj hádať zabudli. My s Martinkou sme si v najväčšom neporiadku v obývačke, už neostalo skoro nič, čo by malá slečna nemohla porozhadzovať ... a pustila som si film Mama Mia. Ja som schopná máločo pozrieť, tento film som tu už ospievala, lebo ja som sa pri ňom usmievala od začiatku dokonca, okrem jednej scény, kde padlo zopár slz dojatia.
Ja viem ono je to šialené. Mala by som byť dospelou mamou štyroch detí, mala by som upratovať, fungovať a nie snívať. Ale ani snívaním by som to nenazvala, skôr oprašovaním zabudnutých emócii ako som to opisovala v tomto príspevku. Tie boľavo krásne pocity, ktoré ešte žijú, napriek hrubým nánosom. A ja sa stále hľadám v mojom tak triezvom živote. Ja patrím tam hore od vyšších sfér a snáď si ich budem môcť niekedy dovoliť. To sa nedá opísať, mravčenie v rukách, bolesť na hrudi, slzy v očiach a ja stratená v mori bláznov, kde žiť sa nedá iba zo snov, som dieťa som blázon, budík môj prosím nezvoň, nech môžem snívať stále, sny stratené a vytrvalé.(brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte som si vyskúšala tancujúcu kráľovnú pri nahadzovaní umývačky, celkom zaujímavá skúsenosť,"Ja ešte žijem"
PS: Klub strelených je ideálnym miestom pre mňa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kto vlastne som? Bože hľadám samú seba už 39 rokov a stále neúspešne, skáčem z extrému do extrému. Chcem byť chvíľu sama, nemusieť niekoho oháňať, robiť upratovačku, kuchárku, strážneého psa, nočného strážnika, sudcu občas ani milenku. A pritom ani neviem byť sama, večne niekam utekám a pritom sedím zavretá doma v zlatej klietke. Preboha, kto som? Chcem lietať, chcem krídla a plávať s vetrom o preteky ..., dokelu, ked to nejde s okovami na nohách a na duši. Kto som? Ja chcem len dýchať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila,
co ak je toto to prave stastie?
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono je to tažky mix romantickej duše zahrabanej na dne morskom, slušnej kôpky logiky, kus sedliackeho rozumu, málo trpezlivosti, veľkého šialenstva a zmyslu pre povinosť a zároveň nenávisť k pravidlám, neschopnosť udržať a vytvoriť poriadok, kvantum emocii pod ťažkým balvanomom a to všetko v kombinácii s veľmi triezvym manželom a štyrmi deťmi, všetko výrazné osobnosti bojujúce za svoje demokratické práva ... Pomoc poslednýkrát kúpem. Malé nezbedné dievčatko sa stratilo, kamsi do nenávratna už veľmi dávno.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nieco mi to hovori..., aj s tym racionalnym manzelom. Deti dve. Ale vnimam to ako pozitivum. Mozno tie pocity vedome potlacam, lebo mi je dobre. A nechcem si to skrabat.
A vystihla si to senzacne
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi kym nenajdem to male bezstarostne dievcatko, ktore zabludilo velmi, velmi skoro a strasne davno, nemozem dospiet. Pisem tu maly monolog, ani neviem nakolko som zmatena, nakolko blazniva a riadne ustavana. Žijem rýchlo a zbesilo, mám sa dobre , tak mi treba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale kami, aj ked nejako neviem, co by som poriadne dodala, mozno ta aspon potesi, ze sa to dobre citalo .... si hovorim, e take normlane a ludkse problemy snad som sa ta nedokla
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie nedotkla,lebo ja sa mam naozaj dobre, len preco to obcas tak boli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
myslis, ze to dievcatko potrebuje, aby si ho nasla?
mozno to vsetko prave takto malo byt.
Aj ja som velmi dlho nahanala minulost, tiez dievcatko vo mne dospelo kruto a zavcasu, ale postupne, nenapadne mi doslo, ze uz to nezmenim a ze kazda skusenost, aj ta bolestna, mala pre mna svojim sposobom svoj vyznam.
A mozno prave preto si teraz chranim, co mam. Aj ked obcas s pocitmi, ktore si pred chvilou tak vystizne opisala.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evi to nie je o minulosti, nic zle sa mi nestalo, ale o hladani vlastneho ja, ktore sa prisposobovalo vsetkym a vsetkemu, az zabudlo, ake bolo na samom zaciatku. A mozno som ozaj len burlivy mix toho vsetkeho co som tu vymenovala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila, hovoríš mi z duse. Úplne chápem ako to myslíš a približne čo asi chceš. Príliš veľa... Ja tiež mám v sebe vtáka, ktorý chce vzlietnuť, ale s okovami to nejde... A čo je najhoršie, čím viac ho uzemňujem, tým viac získava temnú energiu, ktorá hrozí, že keď to vybuchne tak to nedopadne dobre. Mám chaos všade... nielen vo veciach, to je najmenej. Nevyznám sa v sebe. Ale viem, že keď si nedovolím ani malý úlet, tak ma to zabije. Ako to urobiť neviem.... HELP 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som rada, ze nie som jedina, snad sa ti ulet podari, aspon malicky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie si jediná, to určite a tiež dúfam, že nie z tých, ktoré by sa poddali, tým som si istá. Ja mám plány a myšlienky, túžby, to určite poznáš. Ale zaujímalo to niekoho, pýtal sa niekto? Snažil sa ti niekedy niekto pomôcť, aby si si niečo splnila? Umožnil ti vôbec niekto, aby si si aspoň niečo zažila? Môžeš to vôbec urobiť, aby to nevypadalo sebecky? Určite chápeš... Prostredie, kde žijem to vylučuje a tiež financie, takže mi asi hrozí explózia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Martinka presne viem o com hovoriš. Čítala som aj tvoj blog a ver že ti absolutne rozumiem lebo celý život som prežila podobne. A dlho som si nedokazala povedat, že to ako žijem nie je tak celkom len moja vina. Máš to tazke ale drzim palce. A vsetkym malým dievčatkám v nas, aby sa nasli a aby snivali s nami. Alebo my s nimi?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem . Nech žijú a víťazia malé dievčatká 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vrátim sa na začiatok - hudba je niečo čo vo mne vyvoláva obrovské emócie, či už je to hudba veselá na tancovanie a bláznenie alebo vážna (opera, filharmonia) alebo tie 70.roky.Pri niektorých sa vždy rozplačem ( Krajíček - Mama alebo Duchoň ten mal nádherný hlas)Bez hudby by som si nevedela predstaviť život. Ten život Kamilka ktorý žiješ je úplne normálny - aspoň na chvíľu by si nechcela byť mamou,manželkou, milenkou, vychovávateľkou, upratovačkou,kuchárkou atď.aspoň chvíľku sama pre seba a keď sú všetci preč - zrazu je tam príliš ticho a prázdno a je to čudné. Príliš triezvy manžel - protiklady sa priťahujú,tak je to v živote zariadené a je dobre, že snívaš pokiaľ človek nemá o čom snívať to by bolo 
častokrát nás pri živote drží to, že o čom snívam sa raz stane skutočnosťou príde čas keď znovu objavíš to bezstarostné dievča, ktoré sa muselo veľa rokov prispôsobovať všetkým a všetkému, to už je asi údel žien, ktoré majú rodinu. Ale ver, že najúžasnejšie v tomto bláznivo rýchlom svete je úplná rodina,manžel a zdravé deti.(aj keď to znie banálne)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk texty starých piesní poznám a milujem. bola som včera svedok na svadbe mojej dlhoročnej kamaratky a veeelmi dobre sme sa bavili na pesničkách z repete. a pred odchodom som zobrala mikrofon a zavolala som len ju na parket ešte s jednou kamaratkou a pustili sme si a len my tri sme tancovali na pesničku " kamarad "
... len tak sme sa držali za ruky a spievali sme a točili sa a bolo nam fajn. pozrite si text, fakt je nadčasový a v tejto dobe koho vystihuje ako nás, ma velikansky dar: http://www.youtube.com/watch?v=2FVvUO3e2P4 . verte že sme sa tiež preniesli do čias ked sme sa spoznali a emocie k tomu patria a človek je bohaty ked ich vie ukázať.
Vím,kdo se loudá,máš-li čas
Kdo ti stráví každý špás
Vím,kdo jde s tebou světlem,tmou
Vím,kdo ti krášlí šedý svět
Kdo tě vrátí z hloubky zpět
Vím,kdo ti ruku podá svou
R.: Kamarád,kamarád není nestálý
Všechno,co ti dluží,vrátí
Kamarád,kamarád stojí v povzdálí
Když ti každý sbohem dá
Kamarád,kamarád s tebou utrácí
Když se ti tvé příjmy krátí
Kamarád,kamarád,ten se neztrácí
Ten se k tobě stále zná
Vím,kdo se lekne,máš-li hlad
Kdo ti dá svůj úsměv rád
Vím,pro koho ty nejsi vzduch
Vím,kdo tě hlídá spoustu let
Kdo tě vrátí z hloubky zpět
Vím,kdo ti vždycky hodí kruh
R.: ..... Kamarád,kamarád s tebou utrácí
Když se ti tvé příjmy krátí
Kamarád,kamarád ten se neztrácí
Všechno,co ti dluží,vrátí
Je ti vlastně druhou mátí
Ten se k tobě stále zná
Kamarád. /autor textu: pavel žák /