Hneď na začiatok chcem povedať, že ja slovo amatér vnímam pozitívne, nemyslím nič zlé.
Je to pár rokov dozadu, bola to jedna z vydarených nielen tortárskych výstav v Piešťanoch. V porote bola aj pani Zaukolcova, Medzi rečou poznamenala, že všmi obdivuje, čo všetko dokážu amatérky. Že keby aspoň polovicu toho robili aj profesionálky (ktoré mmch aj vyučuje). U amatérok obdivovala to nadšenie, s ktorým to robia. Hľadajú, ako sa zlepšiť, čo vyskúšať. Školia sa, vzdelávajú. Robia to s radosťou. U profesionálov ide skôr o rutinu - robím to takto 20 rokov, nič meniť nebudem....
Ale nielen tam sú výborní tí, čo to nevyštudovali. Čo sa nevyučili v obore. Vlastne dnes je možno aj rarita nájsť v mnohých oboroch pracovať ľudí, ktorí to naozaj vyštudovali. Pred pár dňami som sa rozprávala s človekom, ktorý pracuje v jednej z právnických profesii. Podľa meradiel tejto profesie je zrejme úspešný. A napriek tomu (alebo práve preto) si postavil sám dom. Naozaj tam pokladal tehly, naozaj sám obkladal, sekal, maľoval, natieral...... Asi ho to baví, má to formu relaxu. Ale trochu aj neverí iným, že to urobia rovnako kvalitne, ako on sám 
Vlastne, partie, ktoré robia stavebné, práce, úpravy, prerábky sú len málokedy naozaj murárske. Skôr mám skúsenosti, že je tam ktokoľvek. Nehovorím, že robia zle. To v žiadnom prípade. Len nie sú vyučení v odbore. Vlastne, urobí z nás škola odborníkov na čokoľvek? Stávame sa majstrami vo svojom obore už len maturitnou skúškou alebo výučným listom? Alebo profesionalita je v niečom úplne inom?
A prečo som zovšeobecnila na celý národ? Čím častejšie čítam inzeráty: Príjmeme kuchára. Alebo čašníka. Alebo robotníka do ....... Nemusí byť vyučený v obore. Zaučíme.
No hej, ale má o našej budúcnosti rozhodovať pár mesiacov v poslednej triede základky, keď sa rozhodujeme, čo by sme robili? A koľko je vlastne profesii, na ktoré sa nedá získať výučný list? Ale proste ich potreba tak nejak vyplynie zo života?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Preto vravím ako alternatívu doštudovanie.
Kedysi boli profesie ako aranžér výkladov, rušňovodič, letuška absolútne top vychytanými profesiami. Mám taký dojem, akoby v minulosti bola väčšia úcta k samotným profesiám. Aj taký kominár bol PÁN.
My si momentálne zakladáme, že v živote môžeme robiť HOCIČO.
A tak potom aj vyzerá pri hľadaní zamestnania. "To by ma mohlo baviť!" A presne o to mi ide. Že nejde len o baví ma to, ale mám k tomu nejaké aj vzdelanie. Rovnako nemôže robiť sekretárku každá žena. Proste má svoju náplň práce, ktorú musí zvládať. Nie je to len varenie kávy a sem tam niečo naťukať či zdvihnúť telefón. Teda tak, ako to v súčasnosti vyzerá. 
Môžeme sa spýtať napr. ako mali chodiť upravené dievčence z ekonomickej v 80tych rokoch.
Proste nejaký bontón, prejav, úroveň.
A potom sa nemôže stať, že pozeráš "očkovaciu lotériu" a moderátori tykajú vyžrebovaným v priamom prenose, alebo tam hučí a skacká ako taká koza s prepáčením. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Niektoré profesie mám pocit že aj dnes sú PÁN. Je veľmi dôležité mať v telefóne číslo na tvojho opravára páčky, servisáka ku kotlu, niekoho k PC, niekoho, kto sa vyzná v tvojom aute. Tam je šikovný človek na nezaplatenie.
Ideálne by bolo už od mala vedieť, čo nás baví. K čomu nás ťahá. Niektoré deti sú takto vyhranené už odmala. Horšie je, keď ich baví všetko, ale len chvíľu. A úplne najhoršie je, keď ich nebaví nič. A musia sa v 15-tke rozhodnúť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, myslím si, že ak robíš niečo čo ťa živí, mala by si to študovať. Aj keď dodatočne. Predsalen človek dúfa, že sa niečo z tej teórie nalepí na decká počas tých hodín v triede.
Áno - prax robí majstra, aj autoškola neurobí dobrého šoféra z človeka. Ale nejakú teóriu ovládať treba.
Možno by fakt bolo dobré celoživotné štúdium na niektoré profesie. Alebo aspoň povinné vzdelávanie neustále.Veď to "zaškolíme" je občas len o jednom konkrétnom pracovnom postupe.
Lebo potom nemusíš počúvať, že rušňovodič bol pekár, pekár bol murár a murár? Ten mal byť výpravca.