Šrotovanie

Nuž, z môjho 21 ročného Oltcitka je už kopa šrotu. Vzorne som sa o neho roky starala, vysávala, umývala a na zimu odkladala do garáže. Aby vydržal čo najdlhšie. Som invalidná už 13 rokov, nepracujem (živí ma manžel a invalidná almužna)a tak som vedela, že musím autíčko šetriť. Ale prišiel velikánsky boom, ktorý za toto autíčko ponúkol sumu, akú by som nikdy od nikoho pri prípadnom predaji nedostala! Nastala domáca porada a netrvalo to ani dlho a padlo rozhodnutie. Budeme šrotovať! A tak sme začali "obiehať" autopredajne. Bolo ich spolu až osem, ale autíčko, ktoré ma najviac oslovilo a páčilo sa mi, bolo v poradí už tretie, pričom manžel musel prejsť všetky predajne. V každej sme sa zdržali asi pol až trištvrte hodiny. Pre mňa to bol už horor nad horory, ledva som stála na nohách, tak ma už boleli. Technické parametre, to bola manželova priorita, moja zasa výzor. Nie značka. Nakoniec sme sa vrátili do v poradí tretej predajne a tam sme si vybrali nádherný čierno-fialový nissan acenta. Autíčko bolo vystavené ako reklamné, spĺňalo všetky parametre, aké len mohlo, vybavené bolo všetkými doplnkami, aké sa len do neho dajú namontovať. Čo bolo naviac maximálne výhodné, predajca ešte zľavil z ceny, naviac, nemuseli sme stáť v rade na šrotovisku, stačilo pred obchod pristaviť staré auto a predajca vybavil šrotovanie, dokonca aj prihlásil vozidlo u policajtov. Za týždeň od rozhodnutia, že toto auto kupujeme, sme ho už mali doma! S autom som spokojná viac ako som si mysela, je skvelé. Rozhodne týmto mojim článočkom nechcem Nissanu robiť reklamu (možno aj áno), ale chcela som sa len podeliť so skúsenosťou a samozrejme aj s veľkou radosťou.