TAJOMSTVO VYCHOVY

havran pekný článok a myslím že tam sa píše presne to čo naším deťom chýba .Presne takto si prestavujem prirodzené rodičovstvo a nie tak ako to tu niktoré písali neaké pravidlá.Mne to pripomenulo moje deti a určite aj všetky ostatné, elektridká rúra poviete detom že páli a čo sa stane dieťa aj tak príde a chytí sa a potom už vie a už sa nikdy nechyti príde a povie pá....lebo si to zapamätalo.
Mám hrozne živého syna nie je hyperaktývny ani nič podobné je jednoducho temperamentný má to v povahe a bol hroz ne vynyselný a robil nebezpečné veci a už som bola z neho na nervi,jednoducho povedané ničoho sa nebál napr.volala my suseda nezlakni sa malí sedí na parapetnéj doske na okne a s nohami von. to mal asi 6r takže veľký chlapec a ked sme boli u psychologičky kvôli odkladu do školi tak som sa jéj posťažovala a on my povedala nechajte ho tak samozrejme nie spadnúť z okna ale on lozil všade .Lebo to bolo preto že aj ked bol vymyselný nikdy sa mu mič nestalo tak si vedel dávať na seba pozor.Tak potom to už nebolo nechod tam !nelez tam ! a podobne ale poviem ti všetci ostatný boli z neho na nervy nemohli na neho pozerať tak som sa potešila ked si v 7r zlomil ruku a ešte ho zrazilo auto našťastie sa nič nestalo a bola som rada lebo už si dá pozor.
mne sa nepáči ked rodičia nenaučia svoje deti samostatnosti aby saa vedeli o seba postarať.
Je to ako s učením v prvom rade som deti učila sa učiť aby vedeli sa sami učiť lebo ja som sa už učila a nemala som čas ani náladu sa to učiť znova lebo ked chcete dieťa vyskúšať tak to musíte vedieť.
takže súhlas s tým článkom

múdry článok..

prehnaná starostlivosť je tá najhoršia starostlivoť
Nie som a ani nechcem byť dokonalá matka chcem byť len mama aj zo svojimi chybami a biť pri nich ked ma budú potrebovať.
Myslím že aj ked sme neni dokonalé aj ked robíme občas chyby aj ked na nich občas nakričíme aj tak nás budú milovať, presne tak ako mi budeme milovať svoje deti aj ked nebudú dokonalé a poľa našich predstáv.Vždy to budú naše deti.
mne k výchove stačí ako sa hovorý zdravý selský rozum

Prekrásny článok...

Dievky, mnoho z nás sa venuje štúdiu zameranému na výchovu detí (mám na mysli samoštúdium, nie školu), avšak myslím, že mužov-otcov, ktorí by rovnako nadšene hltali informácie tohoto typu, je ako šafranu. Ako oboznamujete partnerov s inými výchovnými postupmi? Ako riešite prípadnú nezhodu? Som (vnútorne; ani nie tak z racionálneho hľadiska ako skôr emocionálneho) odporcom autoritatívnej výchovy. Partnerova výchova je klasická, prísna a rozhodne autoritatívna (zároveň však neagresívna bez fyzických trestov) - to jest vyžadujúca poslušnosť. Bez ohľadu na to, ktorá je tá vaša - ako spolu rozoberáte takéto nezhody? A čo potom? Kompromisy? Alebo jeden tak, druhý tak (čo v konečnom dôsledku musí dieťaťu uškodiť...)??? Hm?

Vrátim sa trošku k pôvodnému článku. Veľmi sa mi páčil, to nepopieram, ale...myslíte, že je realizovateľný u nás? Možno to trochu rozpitvám, ale : ked príde u nás dieťa na pieskovisko s novou hračkou, tak ju treba rozobrať? alebo rovno utekať kúpiť do obchodu dostatočný počet rovnakých pre každé dieťa na ihrisku? Ak nebudem skrývať nože, ako asi dopadne ročné dieťa, ktoré sa mi rozbehne s nožom v ruke cez celý byt? Ja neviem, možno som fakt blbá, tak mi to vysvetlite prosím.

ja to viem, ale ozvem sa az v pondelok...

Ja neviem, asi sa vyjadrujem strašne , lebo si nerozumieme. Ja už NEHOVORÍM O TOM ČLÁNKU. Predstav si, že toto je už úplne iná téma, kde článok nie je ani spomenutý. A mňa zaujíma riešenie jednej situácie.

Brona, kdeeeeeee siiiiiiiiiii????

Brona, moje dieťa sa správa dosť netypicky, takže ma to zaujíma všeobecne, nie v súvislosti s mojou dcérou.
Takže - ked sme začali chodiť na ihrisko (1,5-2roky), prišla s hračkou, nechala si ju vziať bez problémov, ale zdôrazňujem to nechala si ju vziať - neponúkla ju nikdy sama. Po cudzích hračkách poškuľovala, ale nepýtala si. Neskôr prišla za mnou, či si môže zobrať cudziu hračku. Ja som jej odpovedala, nech sa ide spýtať majiteľa, na to ona, nech sa idem opýtať ja. Tak sme išli spolu. Teraz (3,5roka) požičia hračky bez problémov, aj sama ponúkne, ale to isté čaká aj od iných detí, nechápe, ked jej niekto nechce dať - to toleruje len u maličkých detí do roka, to sú pre ňu ešte malé bábätká.

Prave tak,ako svojim detom sa snazim nepodsuvat uz hotove riesenia, tak ani pre teba nemam ziadny navod na pouzitie/spoluzitieú- a paci sa mi, ze ho ani neocakavas.
V predoslych prispevkoch ste/ty aj polarka aj havran aj ostatní vystihli velmi presne podstatu toho, co som chcela napisat. Takze uz len sumarizujem:
To, co mozme brat ako spolocne a co sa da zo spravania kmenov v texte pouzit je:
-rodic dostava meno po dietati- stava sa tym nahlas pomenovana presne vydefinovana jeho podstata- Ja by som tam napriklad bola Hankina mama a Julkina mama-vyjadruje to daco uzasne-stala som sa Hankinou mamou- sebou som uz bola dovtedy/neviem to asi dostatocne pomenovat- so sebou uz by som mala byt hotova-ako osobnost by som mala byt dostatocne zrela a so sebou samou natolko hotova, aby som mohla byt Hanke k dispozicii ako clovek,ktory si to zvolil ako ulohu, viest niekoho zivotom a to vyvolava potrebu vediet ako zivot funguje a pomahat to objavovat Hanke- v Aj je na to vyraz facilitator-mimochodom doteraz v mobile mam mena kamosiek z ihriska pisane ako napr.Rebekina Martinka...atd-a mna maju ako Hankina ....
a tato pozicia oznacujuca osobnu zrelost/neznemena dokonalost-ale prave naopak moznost rast prostrednictvom ucenia sa v procese facilitacie s dietatom/
-vytvorena komunita s jasnymi vztahmi- definovali si ich miesto pozdravu- samotny pozdrav tak bol procesom sebaurcenia a definovania vztahu a preto nebolo treba ziadne nasilne metody na tento proces/typu ja ti ukazem, kto som-napr.tym co Ja vlastnim, kolko mam sily, ake znackove mam topanky...atd/- v civilizovanom svete sa tiez nachadza tento fenomen-iste druhy pozdravu/obsahuju prislusnost k skupine-bohuzial nemaju hlbku seba a tebaurcenia v rovine akceptacie/mladi si obliekaju iste veci,ktore symbolizuju prislusnost k istej nazorovej skupine ci sposobu zivota, ale aj hladaju svoju cenu/Takze - so svojimi detmi casto prezerame rodinne fotky-pozerame stare aj nove, definujeme kto je kto,obcas baby chcu vediet pribeh zivota toho alebo toho, hovorime si rodinne historky a prupovidky,mame svoje zvyky a ritualy,mame iste"folklorne"zvyklosti z narodnych prebrate v rytme roka- moze sa to zdat nezrovnatelne., ale pri velkosti ich komunity a nasej rodiny a ich a nasich vzdialenostiach robime to iste najlepsie ako vieme-oni maju tak zazite a vzite vztahy a na dennom poriadku ze su jedna velka rodina na malom priestore-my sme mala rodina vo velkom priestore- a z toho potom vyplyva tuzba patrit do istej nazorovo a citenim podobnej komunity/ ja som ako pubertacka patrila k stromu zivota tak aktivne, ako sa len dalo-neskor v Ba sme boli sucastou uzasnej komunity z Mileticky od salezianov-chodilo nas spolu 90 na dovolenku- a tam uz to bolo zrovnatelne s popisanym pribehom v sile stretavania a ucenia sa kazdy od kazdeho
- bezpecny priestor- akceptacia,radostnost, laska, otvorenost,dovera- tam to bolo sucastou celeho spolocenstva kmena- u nas to vo vybranych pripadoch byva sucastou rodiny- a su to tie najlepsie ziviny pre rast nielen deti, ale aj Hankinej a Julkinej mamy/mimochodom, kolkí z NM ma tak majú definovanú? temer vsetci...ú
-nedavat detom hotove veci, nechat ich spoznavat a vychutnavat si proces- v tvorbe, objavovani prirodnych zakonov aj vo vztahoch- akcia vyvolava interakciu- na stazi vo waldorfskej skolke som zazila priamo v Ms ozajstny ponk s dlatkami-ostrymi-nozikom na vyrezavanie, pilku atd-temer vsetky Slovenky z toho mali sok- pytali sa na zranenia a holandania nechapali o com to vravime-s tym ponkom skolke vraj deti robili uz 23 rokov a ziaden uraz nenastal- zrejme bude tajomstvo vo vnutornom nastaveni ucitela a sposobe pouzitia/pouzivali ho takmer denne,ako som videla pocas dvoch tyzdnov/- v skole tohto typu mali od 5 roc.predmet ekonomicka geografia- napr.vzali v obchode cokoladu a sli za predavackou-odkial sa to tu vzalo....pisali vyrobcom a stopovali cely proces- az po kakaove boby-neverili by ste ake bolo aj pre nas prekvapujuce v plnej hlbke si vedome uvedomit pracu kazdych jednych ruk a z kolkych krajin atd... Takze aspekt auticka spociva v moznosti nechavat deti objavovat, ako veci funguju/raz tu jedna Nm pisala, ze jej syn sa casto chytal ddddveri nebezpecnym sposobom, ukazali si,ako dvere funguju- nasli spolu drevo hrube ako prst, strcili do dveri a privreli- stacilo jedno prasknutie a princip bol jasny a uz prsty do dveri nedavalo../- robime to denne- ja s detmi peciem chlieb, kolaciky, varim, vyrabam plastelinu, skusame vselico- ako kazdy- no pravda je, ze v tomto smere je to atzke- nas svet je taky pokruteny a mnohoraky, ze logika fungovania je ta tam a tak sa s detmi ucime pozorovat a nesudit, poznat zakonitosti inakosti a prirodne zakony/vdaka, ze su a funguju/ objavujeme radi. V ostatnom- snazime sa vypocut a ak dieta chce, povedat svoj nazor a postoj a zaroven prijat aj ten jeho aj ak je iny-ucime sa dohodnut...
Myslim, ze stacilo. dakujem za priestor-aj za to, ze len ja nehladas riesenia v zmysle dogiem,ale davs priestor na debatu, v ktorej si aj ja ozrejmujem a pomenovavam vlastne dianie.Mala je uzasna- a je to osobnost,ked uz rozlisuje velke a male deti- a to ukazuje, ze aj maminka je osobnost akceptujuca jej volby aj svojho okolia.Este raz vdaka.