Týždeň so psom

Keď som bola decko, so sestrou sme na fázy tlačili na rodičov, aby nám kúpili psa. Nekúpili. U starej mamy bolo vždy veľa zverov, tak načo psa do bytu. Na deň detí nám raz mama doniesla krabicu a s výrazom odporu v tvári nám ju podala. Bolo tam morča. Skoro sme si cvrkli od radosti. Mama sa bojí myší a potkanov, dodnes to beriem ako jej najväčšiu obetu. Myši a potkany neznáša do dnešného dňa, morča ju však dostalo a nakoniec to bola ona, ktorá ho stále nosila na rukách a rozprávala sa s ním. Naše morča žilo 7 rokov, čo je snáď na zápis do knihy rekordov. Keď zomrelo, plakali sme všetci. Sestra, ja a mama nad morčaťom, otec potajomky v kuchyni. Potom sme urobili zverom v byte koniec a nikdy sme si už nič nezadovážili.
Sestra si našla chlapa so psom a mne sa podarilo to isté. „Zober toho svojho psa so sebou na víkend“, povedala som pred týždňom mladému. Mladý psa doniesol na víkend a nejakým záhadným spôsobom mám tú chlpatú vec doma už týždeň. Nevadí mi to, niečo som sa naučila.

1. Asi už môžem mať dieťa, lebo sa dokážem premôcť a vstať skôr, aby som psa stihla vyvenčiť. Podotýkam, že môžem mať len vychované, šikovné, chápavé a spavé dieťa, lebo presne taký je ten pes:)
2. Viem si zorganizovať život tak, aby som stihla do šiestej prísť a ísť zas von na hodinovú prechádzku. Fakt, že som za týždeň nemala čas ani na jedného kamaráta, je na zamyslenie. Zatiaľ mi to nevadí, ale dlho mi to asi nevydrží. Na druhej strane, toľko som sa nachodila, že z toho mám lepšiu kondičku.
3. Park pri našom dome je oveľa väčší ako som si myslela (podotýkam, že som si byt kúpila pre 5 rokmi!)
4. V parku, okrem bezdomovcov, pobiehajú ježkovia, čo mi značne narušilo predstavu o faune v centre mesta.
5. Okolo nášho domu je oveľa viac zelene a trávy ako som tušila, čo zas narušilo predstavu o flóre v centre mesta.
6. Asi 10 minút chôdze od domu máme ekologickú čistiareň bielizne. Ja sprostá vláčim veci na čistenie oveľa ďalej!
7. Hneď za rohom je stanovisko sanitiek. Nieže by mi táto informácia na niečo bola, ale 5 rokov som to netušila. Musel ma tam zavliecť pes.
8. Koše s vreckami na hovienka sú všade.
9. 99 % ľudí zbiera po psoch hovienka .
10. Mením sa na ušušlanú obludu a psa volám pokrikom „K nôžke!“ Toto sa musím odnaučiť, pôsobím pri tom ako polodement.
11. 2x do dňa zametám chlpy a nemám z toho nervový záchvat.
12. Ja som bola prvá, ktorá nevydržala a pustila psa do postele. Fakt nechápem ako sa toto mohlo stať...
13. Prvý deň som mala nutkanie, stále na psa hovoriť, aby som rozvíjala jeho kognitívne schopnosti. Po dvoch hodinách mi došlo, že pes nie je dieťa a rozprávať ho nenaučím.
14. Susedia ma sledujú viac ako ja ich. Viacerí presne vedia, kedy chodím venčiť psa. Ja ich nevidím, oni mňa áno. Neviem ako to robia. Kým sledujú toto, je to fajn. Je to rozhodne lepšie ako keď notorický sused sleduje zmeny vašej hmotnosti a opitý pred domom zahlási „Poooozrime sa na heeeerečku, ako nám pribrala. A taká to bola cica...“

Mať psa je fajn. Len to som chcela:)