V poslednej dobe sa mi často stáva, že sa ráno zobudím a hneď mám pocit, že by som radšej bola niekde úplne inde a bola niekto úplne iný. Trvá to už dosť dlho a začínam sa obávať, že sa pomaly zo mňa stane jeden z tých ľudí, čo sú neustále nespokojní so svojím životom a majú pocit, že sa to už nikdy nezmení. Po prvotnom prívale, že by som mala byť niekde inde a niekto iný, to väčšinou pokračuje tak, že začnem premýšľať o tom, prečo som tam kde som a kde sa stala chyba, a čo som mala urobiť inak a nespravila som a tak, potom sa tak rozľútostím, že mi je do plaču a plakať aj začnem. Najhoršie na tom je to, že tento môj stav nemusí nič vyvolať, t.z., nemusím sa s nikým pohádať, nič zlé sa mi nepritrafí, jednoducho si sedím v robote, robím papiere, alebo doma upratujem a príde to na mňa, doma sa to ešte dá prežiť, ale v práci sa plač premáha veľmi ťažko. Viem, že podľa všetkých múdrych poučiek by som mala zabudnúť na minulosť a hľadieť do budúcnosti a bla,bla, alebo by som mala byť silná a plná vitality veď mám krásneho múdreho syna, ale nejde to. Čoraz viac prepadám sebaľútosti, ktorú v spoločnosti zakrývam prehnanou veselosťou, sama sebe tým leziem na nervy. Keď potom ostanem sama som ako dážď, ktorý nie a nie prestať. Stále dookola sa vraciam k veciam, na ktoré už chcem tak veľmi zabudnúť, ale nedarí sa mi to.
alla, mas toho za sebou dost, vyplytvala si strasne vela energie na vas vztah a urovnavanie vsetkeho, co sa pokazilo. jednoducho asi energia dosla. mozno ani nie si uplne spokojna s tym, ako sa to napravilo. mozno si cakala viac, vacsiu navratnost "investicii". mozno mas pocit, ze ten boj je nekonecny a asi nikdy ani u konca nebude. a taka vyhliadka je dost depresivna.
myslim, ze toto bude len tvoje prechodne obdobie a byt tebou, bez vycitiek sa kludne vyplakavam, kym mi zase nie je dobre. v praci je to blbe, tam sa musi clovek ovladat, pokial nechce rozoberat so vsetkymi, co mu je, ale doma, pokial si sama, si proste dozic a plac.
Alla, myslela som na teba, že si sa dlhšie neozvala... Ako to vyzerá u vás doma? Čo manžel? A čo sa deje okolo jeho dcérky? A okolo exmilenky?
Nečudujem sa, že máš depresie... Je toho na teba veľa a trvá to už dlho... Nechceš si dopriať nejakú samostatnú dovolenku? Len ty a syn? Alebo úplne sama?
U nás doma to vyzerá raz tak a raz tak, dá sa povedať, že keby nebolo toho predtým máme ukážkové manželstvo, ale tá nie tak stará minulosť ma stále prenasleduje. Rodina okolo sa z nás teší ako sme to zvládli a ako to zvládame. Teraz som dokonca na narodeniny dostala nové auto, ale dala by som všetky poklady sveta za to, aby som nikdy vo svojom živote nepoznala niečo také ako je nevera. Viem znie to hlúpo, ale je to tak. Čo sa týka manželovej ex-milenky v jej postoji sa nezmenilo úplne nič, stále hrá na city, na pocity viny a tak. Manžel je potom ako lev v klietke a opakuje dookola, čo mu povie tá malá o pätnásť rokov. Tiež dookola opakuje, že s jej matkou už nič nemá a jeho jedinou ženou v živote som ja. Čomu ja samozrejme neverím? A on zasa stále chce, aby som mu už začala veriť. Lenže potom príde SMS "Malá ..... bla, bla. Posielam pusu. Maj sa pekne." a oheň je na streche. Manžel potom tvrdí, že on žiadne SMS podobného typu neposiela a nevie, prečo mu ich posiela ona, vraj ma chce len rozhodiť, pretože vie, že si to prečítam. Takže asi tak.
P. S. Ale mám aj niečo pozitívne, môj najmilší miláčik Andrejko - môj prváčik, po prvých troch mesiacoch v prvej triede, kedy som si už myslela, že Boh ma určite neznáša /domáce ulohy sme si robili tri hodiny denne/, prehodil výhybku a teraz nosí domov samé jednotky a domáce úlohy máme raz dva.
Alla, mas mail 
Alla, uz len to, ze si uvedomujes, ze stav sebalutosti nemoze trvat vecne, hlavne preto, ze ani ty sama nechces, je dokaz toho, ze sa posuvas o level dalej Poznam, chapem, tiez som z tych co sa rozreve ale ono sa to potom vsetko utrasie a akosi samo ustali.. len to teraz treba nejako ustat.. hlavu hore!!
Alla nebud smutna zvladla si toho naozaj vela nie je div, ze to na teba dolieha, myslim ze georgina ma pravdu dovolenka alebo nejaky vikendovy pobyt by ti urcite prospel. Je vela prevela wellnes pobytov tak si dopraj cas sama pre seba 
Ahoj Alla,nedavno som citala knizku, kde rozvedena zena cestuje po svete aby nasla sama seba lebo aj v 30tke ma pocit ze nevie kto je.Byvaly manzel jej akoby neda volne dychat aj ked uz spolu neziju a nelubi ho.Obvinovania a hluposti okolo jej robia zo zivota peklo.Samozrejme ze samotnym cestovanim na nic neprisla.ale stretla ludi.a kazdy zije inak, na kazdeho plati nieco ine.A ked sa stazovala staremu muzovi, ze stale sa vracia v myslienkach k byvalemu aj ked je to zbytocne a potom sa vracia k tomu ze muz ktoreho lubila(po manzelovi) ju opustil a stale ma pocit sklucenosti a sebalutosti stary muz jej povedal, ze "to nevadi".Myslienky si nechaj lietat v obdobi prerodu kam sa im zachce, ved ich to raz omrzi.nepoznam tvoj pribeh, ale mala by si viac chodit medzi ludi, otvorene sa porozpravat o tom co ta trapi, to co skryvas a mozno si aj pred niekym poplakat.lame to lady a nastava tym hlbsi prerod.ja nie som placlivy typ ale raz som plakala pred kamaratkou a pomohlo mi to viac akoby som plakala sama,povedala som jej to co som nikomu nechcela povedat.a zrazu sa mi to nezdao take hrozne
Mala som taký stav rozplakala som sa keď som pozerala niečo v telke bolo mi to ľúto ani som tých ľudí nepoznala a keď ich nejaké nešťastie postihlo už som plakala,išla som na cintorín zasa plače, až som raz rozprávala o tom z kamoškou tá sa tomu smiala že keď zomrie tak si mňa zavolá za plačku potom mi to daako prešlo a teraz to zažíva ona keď mi zavolá tak sa smeje aj plače že zo mňa to prešlo na ňu.Tak že verím že ťa to zachviľu prejde a bude zasa slnko svietiť.
