Ženy žite! Nežehlite!!!

Žehlenie je pre väčšinu žien skôr nutná povinnosť, než zábava. Žehlenie má význam nie len vyhladzujúci a tým pádom aj estetický, ale dokonca aj dezinfekčný, očistný, sterilizačný...(ale podľa mňa aj prehnaná sterilita je skôr na škodu, než na úžitok nášmu zdraviu, lebo sa naša imunita stáva zbytočne lenivou).

Aj keď isto sa nájdu aj ženy, ktoré v tejto domácej práci majú svoj druh relaxu. Dokonca v kombinácii s pomyslením, že aj pri žehlení sa spaľujú nejaké tie kalórie, to môže byť dokonca činnosť motivujúca k dosiahnutiu peknej postavy. Neviem, ako Vy ostatné, alebo možno aj ostatní ( aby som nediskriminovala našu mužskú polovicu pokolenia, ak ich náhodou žehlenie baví), ale ja žehlenie z duše nenávidím. Táto činnosť mi proste k srdcu neprirástla. Priznám sa bez mučenia, že k nej dokonca pociťujem istý druh odporu. Počula som, že niektoré vzorné gazdinky ( pre mňa fanatičky) žehlia dokonca aj ponožky, čo už osobne pokladám za istý druh psychického ochorenia.

Keď sa moje kamarátky a známe vyjadrujú k žehleniu a sťažujú sa, koľko ich zase doma čaká kôp neožehleného prádla čakajúceho na horúce pohladenie žehličky, ja vtedy iba taktne mlčím. Viete prečo? Lebo ja, čo nemusím, to nežehlím. Len doteraz som sa s tým nikde nechválila, aby som nebodaj nebola považovaná za nejakú divnú, alebo dokonca nenormálnu. Nechcela som vybočovať z normy zaužívaných rituálov domácich prác. Niekto by ma mohol považovať aj za riadnu lajdáčku.

Keďže však tu na NM vládne milá a príjemná atmosféra, naberám odvahu sa Vám tu otvorene priznať k mojej, pre Vás možno , domácej " úchylke".
Nevravím, že celkom nežehlím. To by som klamala. Ja iba žehlím veľmi obmedzene, čiže skoro vôbec. Do šiestich týždňov veku mojich detí som žehlila aj plienky, ale dlhšie nie. Žehlím iba košele, vreckovky, obrusy, manželove a moje uniformy a z posteľného prádla iba návliečky na vankúše.

Pýtate sa, ako potom asi to naše oblečenie a prádlo vyzerá?
K počudovaniu odpovedám, že skoro ako vyžehlené. Dávam si záležať pri vyhladení a napínaní prádla pri jeho vešaní a tiež pri jeho vzornom skladaní. Potom už iba pekne uložím do šatníka vzorné komíniky , prádlo sa pekne uleží , vyrovná a je skoro, ako vyžehlené. Dokonca aj veľké posteľné návliečky sú pekne vyrovnané, ak fázu vešania a skladania nezanedbám. Plachty na postele používam aj tak iba tie samonapínacie a tie sa podľa mňa tiež nežehlia.

Ak iní strávia žehlením týždenne napríklad dve- tri hodiny, ja toto skóre dosiahnem možno tak za mesiac - dva. A dovolím si tvrdiť, že ani ja, ani môj manžel a ani deti nechodíme „pokrčení, či pokrkvaní“. A o čase, ktorý ušetrím , už ani nehovorím. Potom mám viac času na rodinu a na seba. Doprajem si napríklad radšej saunovanie, ako to žehlenie kopcov bielizne.

Takže žiadne žehlenie tričiek, trigovíc, spodnej bielizne , teplákov, či riflí! Zato relax a kopec času pre seba a rodinu. A ak sa moje okolie sťažuje na kopec času stráveného žehlením a na kopce bielizne, ktoré doma čakajú, ja sa iba nenápadne usmievam.
A Vy už teraz viete prečo.