ucitel-ziak-rodic

po vojne je kazdy general.
ked sa rodic zacne angazovat, az ked uvidi nieco cez webku, je neskoro. mal sa o dieta zaujimat predtym.
a ked budu chciet decka sikanovat, tak to prenesu z triedy na wecko. tam totiz z moralnych dovodov nikto kamery dat nesmie.
co sa tyka ucitelov, je to voci nim nefer. to aby sa snazili byt stopercentni kadzu jednu hodinu, nebudu si moct dpovolit ani najmensie zlyhanie, pretoze vsemocne oko velkeho brata ich uvidi, riaditel ich zadupe pod ciernu zem a rodicia si na nich "spravodlivo" rozhorceni potancuju. kazdy bude skvely kritik toho, ako spravne mal co urobit... a ze ma doma nejake problemy, ze je mozno chory a prepracovany a unaveny a neviem aky? pch. nema si nosit problemy do prace.
nech namontuju kamery aj do domacnosti rodicov vsetkych skolopovinnych deti, aby aj ucitel mohol skontrolovat ako sa venuju priprave svojich deti do skoly a ako ich vychovavaju k ucte k starsim (teda aj ucitelom) a ferovemu spravaniu k spoluziakom.

kde ma betty ten tlakomer????!

no ale budiz, urcite budu aj pripady, ked to pomoze.

No ja napríklad som za tie kamery...z jedného jediného dôvodu- že to môže byť dobrý dôkazový materiál...na našej škole kam chodia moji synovia sa doteraz dosť benevolentne stavali k šikane a konečne sa začali dávať dosť tvrdé tresty žiakom za to- dokonca ja žiakom ktorí sa síce dobre učia- samé jednotky na vysvečku a k tomu úradné napomenutie od riaditeľa školy...totižto nie každý rodič vychováva svoje deti v určitých spoločenských normách...decká si častokrát to blbé, doslova blbé správanie nosia z domu a potom doma hrajú pred rodičmi chudáčikov a učiteľ z toho vyjde ako blbec...keby boli kamery rodičia takýchto expertov by riadne huby otvárali, že čo to ich zlaté dietko stvára v škole...Žiadne decko doma nepovie: vieš tatko ja som taký blbec a provokoval som učiteľku už na niekoľkých hodinách a ona mi dala pokarhanie, alebo nebodaj mi vylepila facku...pekne urobí zo seba chudáčika a rodič ho ešte vo svojej naivite a z opičej lásky ide do školy obhajovať a žiadať potrestanie učiteľa...

Keď sa stal ten prípad chlapčekovi čo mu spolužiak prepichol štetcom pĺúca tak učiteľka v našej škole mala dozor cez prestávku a ôsmaci sa naháňali po triede s tým velikánskym kružidlom...keď ich upozornila aby to nerobili tak sa jej do tváre vysmiali, že veď im nič nehrozí, keď sa niečo stane tak bude predsa zodpovedný učiteľ ktorý má dozor...to je hrozná arogancia a toho žiaka ktorému toto s prepáčením z papule vyšlo by som "roztrhla ako žabu".V tom čase to aj v médiách tak bolo prezentované že učitelia mali dať pozor a že majú zodpovednosť...Ale asi aj týmto deckám to potom snáď došlo že je to predsa o zodpovednosti každého z nás, keď postavili pred súd chlapca ktorý toto svojmu kamarátovi urobil...žiaden učiteľ nemôže byť zodpovedný za to že sa nejaký puberťák nekontroluje a šaškuje so štetcom tak že ublíži ba až spôsobí smrť kamarátovi...decká majú voči sebe málo ohľadu...málokedy premýšľajú čo svojím konaním môžu spôsobiť...

No asi máš aj pravdu Ariesa čo sa tej dôvery- nedôvery týka...My sme riešili aj šikanovanie zo strany spolužiakov, aj nevhodný prístup učiteľky k môjmu synovi. A priznám sa že sme to riešili dosť natvrdo, ale ľudsky- aj bez kamier a dôkazových materiálov...Keď ma už totálne vytočil prístup učiteľky /samozrejme že som si bola vedomá synových nedostatkov, ale spôsob ako to ona chcela riešiť bol úplne nevhodný/tak som ho zobrala na rodičko a tam pred ním som to dosť nekompromisne riešila s učiteľkou- aby sa nemohla vykrúcať, aby bola konfrontovaná svojím žiakom, ale aj preto aby Filip videl, že oňho bojujem a ak má na svojom správaní istý podiel viny aby bol zas on konfrontovaný učiteľkou...Lebo mne to prišlo ako také priblblé dopisovanie si o synových nedostatkoch prostredníctvom slovníčka...A môžem povedať že sa to časom vyriešilo k našej spokojnosti,učiteľka prestala so psychickým šikanovaním a upustila od chorobného dodržiavania ňou stanovených pravidiel a Filip si prestal zabúdať veci...Musím povedať že druhý stupeń zvláda v oveľa lepšej psychickej pohode ako prvý stupeń v škole...Je šikovný, aj keď ešte stále občas roztržitý, ale žiadna ušiteľka na tom chorobne nebazíruje...A ani by som to žiadnej veru neodporúčala- moje decko potrebuje slobodu, slobodného ducha, mať počmáraný, neupravený zošit, občas si niečo zabudnúť...a potom sa aj dobre učí a proste mu to v škole páli- lebo si dovolí byť sám sebou- nie všetci sme puntičkári ktorí musia mať všetko tip- top pripravené- niekoho to doslova stresuje...môj syn si zásadne robí úlohy v škole, doma sa zásadne neučí a veci do školy si chystá zásadne ráno- pretože škola je preňho akási povinnosť, ale v hlave má kopu úplne iných nápadov a vedomostí ktoré so školou príliš veľa spoločného nemajú a mne to príde tak, že to je práve preňho ten skutočný život- to čo je mimo školy a preto tomu potrebuje venovať svoju pozornosť, A nie aby všetku energiu venoval nejakej síce potrebnej ale v jeho ponímaní nie až tak dôležitej škole...a toto dokáže pochopiť asi len málo učiteľov- tú slobodu ktorú niektoré deti proste potrebujú, že niektoré deti sa nedajú navliecť do nejakej formy, škatuľky a tak fungovať...a potom si rodič potrebuje poznať svoje decko aby mohol učiteľovi argumentovať a povedať: ale to čo platí na 100 detí tak na moje toto neplatí a skúste k môjmu decku pristupovať takto a takto a všetci budeme spokojní...Ach jaaaaj som sa rozpísala...

No veď aj ja som to tu lydusha už nie raz písala- ale keď je to k téme tak opakovanie je matka múdrosti tiež sa nám stalo, že Matúša sotil spolužiak na koberci a spadol tak nešťastne že mal cez celé líce popáleninu-také oškreté to mal, že to bolo až spálené...a učiteľka ho nechala sedieť celé vyučovanie v škole a keď prišiel domov už tam mal obrovskú chrastu...to bol prvák, nehovoriac o tom že ho to fakt muselo bolieť a tiež že by bolo bývalo možno vhodné ísť s ním k lekárovi na ošetrenie...Tú jazvu na líci mal ešte potom dobré tri roky kým mu celkom zmizla...No veď decká sú živé, kadečo povystrájajú, ale učiteľ by sa mal zachovať zodpovedne a keď už sa niečo také stane dať rodičovi vedieť...a to som vlastne vtedy bola ešte žena v domácnosti, takže som bola doma- fakt stačilo len zavolať a dať mi vedieť...

No ja napriek vsetkemu musim dat klobuk dolu pred ucitelmi. Dobre sa kritizuje ked riesime svoje dieta, co spravilo, co nie. Ale ja som minuly tyzden spravila mojmu synovi k 8 narodeninam doma party. Strasne to chcel, ze on sa chce s kamaratmi hrat s legom a hrackami. Tak som sa nechala prehovorit. Pozval si 6 chlapcov. Myslela som si ze to zvladnem /a ze to nebude az teke zle/ ale bolo to strasneee. Chlapci sa abslolutne nevedeli zahrat, jednine co vedeli bolo behat, dupat, skakat po posteli, po sedacke v obyvacke, trieskat dverami, bit sa, nadavat si, urazali jeden druheho....Bola som z toho uplne v soku. Vobec som ich nevedela skludnit, vela krat som im povedala aby sa nebili, nenahanali /ze pojdeme za chvilu na ihrisko kde budu moct behat/ ale oni nic, vobec nic. na 3 sekundy prestali a potom zas. Vtedy som si pomyslela na ucitelky v skole, ze ak zvladnu deti skludnit, usadit, zorganiozovat - fakt klobuk dolu.
A dnesne deti su ine. Ja by som si urcite nikdy na oslave u cudzich ludi nedovolila behat, skakat atd. a uz duplom nie ked je tam pritomny rodic a zakaze mi to.
Co vy nato ? Ako by ste reagovali vy, lebo ja fakt neviem co som mala urobit ked ma neposluchli - vyhrazat sa ? bit ich ? asi nie , ale tak potom co ?

No ja som praveze im nechcela robit program, aby nemali pocit ze im nieco vnucujem. Ale nevadi teraz uz viem, ze na to nemam, takze s oslavami doma sme skoncili, alebo este vidim jedno riesenie ze v max pocte 4 deti, to by mozno slo. Ale sedem ?? Este teraz mam husiu kozu ked si spomeniem ako sa mi vyrutili z domu a zacali sa nahanat popri ceste....a to som ich pred tym upozornila ze prejdeme vsetci spolu. Mrzi ma len ze to skoncilo s tym ze nejaka vystresovana matka /to som bola ja/ tam po nich vykrikovala, dufam ze to nebude ich jedina spomienka.
A co sa tyka kamier, nie som zasadne proti. Mam problem so synom, stale su na neho staznosti /to sa este s vami poradim v inom blogu/, a takto by som si aspon mohla overit co je pravda.

Ja mam zatial skusenosti - male deti (0-1r) - velke starosti; nad jeden rok to uz zvladam aj v pocte 4-5 kusov (na chvilu ).

Vo veci kamier som sa nechala inspirovat istym absurdnym hnutim, co lepi nalepky kade-tade a skor mi pride na smiech ako by som z neho cerpala, ale predsa: "tym, ze ma v skole/praci natacaju, robia zo mna potencialneho zlocinca a velmi prudko zasahuju do mojich ludskych prav (pravo na sukromie)". Je to ako čítať dospievaucej dcere denniky. Najvacsia zrada na svete (zazila som teraz to uz beriem s takymto usmevom, ale hranicilo to so skokom pod vlak, nesrandujem). To je vrchol. Do takej skoly by som dite nedala. A prehodnotila by som asi aj štát, ak by sa tu daco take uzakonilo.

No čo sa tých kamier týka je to vec možno aj dobrá a možno aj nevhodná- je to na inteligencii vedenia školy...Poznám prípady kedy dochádzalo dlhodobo k šikanovaniu dieťaťa a učitelia to popierali, nechceli to vidieť- učiteľky nemali záujem to riešiť...Zašlo to tak ďaleko, že chlapec po príchode do školy hodil spiatočku a pravidelne sa vracal ráno domov- ale stále sa neriešilo nič- lebo vždy z toho bolo len tvrdenie proti tvrdeniu...a keď sa chlapec konečne odhodlal brániť sa tak z útočníkov urobili chudáčikov a chlapcovi dala učiteľka poznámku...Nakoniec po dlhých mesiacoch kedy škola vôbec, ale vôbec nekonala a chlapec už mal zo školy riadne stresy tak si tatko počkal na dotyčných chalanov a povedal im že ešte raz sa to stane tak im vlastnoručne rozbije papule .Záleží fakt na tom ako inteligentne by sa kamery použili-napríklad len v rámci prestávok, v priestoroch kde do kontaktu prichádzajú starší žiaci s mladšími a učitelia majú podozrenie na šikanovanie...nemusí ísť predsa hneď o to, že budu deti a učitelia monitorované neustále...To je ako keď sú už kamery v niektorých mestách a ľahšie sa potom odhalí kriminálna činnosť...My sme v práci zažili krádež- chalanisko ukradol play station a keď sme to nahlásili na polícii a identifikovali sme ho tak polícia sa vôbec neunúvala to vyšetriť- chalanisko povedal že on to neukradol a vec bola ukončená...Tak riaditeľka zvažovala kamerový systém, monitorovať decká pri počítačoch aby k takýmto krádežam nedochádzalo a zároveń by sme mali dôkazový materiál a kedykoľvek by sa dal systém vypnúť...To playko už neuvidíme a chalanisko ostal nepotrestaný- urobí to možno znova lebo sa mu to prepieklo...Ja osobne si myslím že žiadnej škole nejde o to aby monitorovala každé "pošpáranie sa v nose" detí či učiteľov, skôr to vnímam ako možnú pomoc...Tiež som zažila že syna dokopali spolužiaci na zemi a keď sa konečne bránil tak schytal poznámku že on ubližuje spolužiakom a bolo to len tvrdenie proti tvrdeniu...decká by si fakt možno viac kontrolovali správanie ak by vedeli že cez prestávku ich monitoruje kamera...a vraj už niekde s tým majú dobré skúsenosti- znížila sa vzájomná agresivita detí počas prestávok...mňa by napríklad zaujímalo aké majú s tým školy skúsenosti...

Vieš, ale všade dochádza k násilným činom - i v domovoch - násilie na ženách/deťoch, na uliciach, v tmavých kútoch, v priestoroch panelákov, vo výťahoch, v podchodoch... tak potom môžeme dať kamery všade. A ktovie, čomu by to pomohlo. Myslím, že tí "hore" alebo "mafiáni" alebo "pri peňázoch" by zabezpečili, že by sa kazeta "stratila" a došlo by sa na pár "malých rýb" na úkor slobody zvyšku poctivého obyvateľstva.

ja sa na to opica dívam len cez optiku zažitého...asi tak že jedna vhodne použitá kamera je menšie zlo ako jedno šikanované dieťa...šikana a násile nemá vôbec čo hľadať v škole...a keď je celková atmosféra v školách viac nepriateľská ako priateľská voči deťom tak potom možno je vhodné aj takéto riešenie...aj ked jadro problému vidím niekde inde a kamery problém neriešia- je to len technika ktorá nám môže byť k dispozícii a k dobru- kto to ako vezme...Mne v podstate môže byť ukradnuté súkromie "nejakého debilného" decka, ktoré si dovolí kopať do môjho syna...a môže mi byť ukradnuté aj súkromie učiteľky ktorá nedokáže akceptovať a prijať dieťa také je, a v snahe prispôsobiť ho jej videniu a vnímaniu ho nechá niekoľko vyučovacích hodín bosého, preto lebo si zabudol prezúvky a tak si obul tenisky z telesnej a potom sa ho provokatívne opýta: no čo Filip už ti je zima?Kto koná s úmyslom niekomu ublížiť, niekoho pokoriť, ponížiť tak ten nemá v mojich očiach moc nárok na súkromie...má právo len na toľko súkromia koľko je ochotný rešpektovať on u druhého...a toto sú moje vyjadrenia čo sa školy týka...Ale zas manžel vo firme- ľudí nemonitoruje pri práci- to nemá úroveň..., lenže firma je celkovo monitorovaná, hlavne v noci, lebo sa tam diali také veci že si zamestnanci po nociach odnášali materiál, drevo- hádam ešte v zmysle socialistického hesla: čo je tvoje- je aj moje, a čo je moje do toho ťa nič...a proti takémuto rozkrádaniu firmy neurobíš nič, ani polícia nepomôže a za rok sú to dobré pálky...takže prišlo na rad monitorovanie a "drobné" krádeže prestali...Raz tak manžel v noci aj so svokrom naháńali zamestnanca- zlodeja a svokor mu veru aj facku vylepil...a keď sa to dá poriešiť kultúrne- kamerou- prečo nie? Pomohlo to a to je dôležité...Viem že sa môžu niektorí zamestnanci na nočnej cítiť aj blbo,ale predsa sa človek nenechá okrádať len preto lebo je to " nedôstojné" ľudí monitorovať...Nedôstojné je asi skôr kradnúť...

Keby dala škola na výber alternatívu- nejaký povedzme prepracovaný program vzájomnej komunikácie škola- rodič- dieťa alebo zavedenie kamier do školy tak by som isto bola za tú prvú alternatívu- zlepšenie vzájomnej komunikácie- jednoznačne- lebo to podľa mňa ide hlbšie do problému a ku skutočnému vyriešeniu a zlepšeniu atmosféry v škole.Ale keby škola ponúkla len možnosť zavedenia kamier- alebo nezavedenie kamier, tak by som bola za kamery- lebo to je aspoň nejaké riešenie...podľa mňa úplne nanič je neurobiť vôbec nič...a píšem to preto lebo na našej škole o tom uvažujú...a asi vedia prečo...

No mne osobne by neprekážalo také že sa decká normálne cez prestávku pohádajú, alebo dôjde aj k nejakej tej potýčke, či nejakej facke...Osobne som rada keď moje decko dokáže aj zhúknuť, možno aj v pravej chvíli škaredo vynadať, prípadne sa aj brániť útokom....Chalanov učím aby si nezačínali nejaké spory, neprovokovali, jednoducho pohoda, nie? veď všetko sa dá riešiť aj inteligentným spôsobom...ale zas som rada že nie sú ťuťkovia čo si všetko nechajú...Napríklad syn ktorý bol istý čas šikanovaný sa naučil nejaké chmaty, začal športovať a jemu stačí jeden chmat, vykrúti ruku a aj silnejší spolužiaci si proste nezačínajú dońho...Osobne by som Ariesa z tohto strach nemala...Čo mňa štve je to že sa deje šikanovanie- dlhodobé, agresor sa z toho dlhodobo vykrúti, prípadne je agresorov viac a je veľmi ťažké šikanu dokázať a obeť dlhodobo trpí...Napríklad viem aj to že teda doma neslušné slová nepoužívame a niekedy syn v zápale hry hreší ako pohan pred panelákom a ja sa nestíham diviť-proste frajer pred kamarátmi...Ale doma mu také slovo ani na um nepríde....Z tohto by som ja strach nemala...ani by som to osobne nejak neriešila...Som rada, že syn ktorý bol taký útlučký, v okuliarikoch, zľakaný a úplne ideálny objekt šikanovania v pohode atmosféru v škole zvláda, aj agresívnejších spolužiakov, naučil sa jestvovať v tej džungli...a akceptujem že občas musí byť aj on drzý,vulgárny a sem tam niekomu vykrútiť ruku...

ja som ucitelka (hoci teraz neucim) a mat kameru v triede by som nezniesla. ak by som chcela robit na neustale monitorovanom pracovisku, sla by som za uradnicku do banky.
kym som ucila, stali sa mi situacie, ked ziaci z hecu schvalne robili veci, aby ma vytocili a cakali, ako budem reagovat. ked sa im nepodarilo, co ocakavali, este pritvrdili.
je to strasne neprijemne, lebo musite riesenie vymysliet behom sekundy a nesmie byt prilis emotivne, musi to byt slusne, nesmiete im vynadat, ani ich prirovnat k niecomu, aby ste ich neurazili a neponizovali ich vyvijajucu sa osobnost a uz vobec nie im jednu tresnut, hoci obcas facka v pravej chvili je to, co by ich schladilo a napravilo na spravnu cestu.
ak ste niektora skusali skrotit rozvasnenu triedu pubertalnych chalanov len hovorenym slovom, dajte mi vediet ako sa to robi (ale je fakt, ze toto bola velmi specificka trieda).
a mat v takejto situacii este nad sebou kameru a mysliet na to, ze potom to uvidia nejaki rodicia, ktori v pohodli domova od kavicky poskytnu kritiku o vasej neschopnosti riesit stresove situacie a odporucia vam ist radsej za upratovacku... tak to by bolo privela aj na kona.

Ariesa ke´d svoje dieťa vychovávaš, keď svoje deti vychovávame k úcte k učiteľom, k tolerancii, empatii už doma v rodine pochybujem že takto vychovávané dieťa sa bude správať ako blbeček a donekonečna učiteľa provokovať a vyprovokuje ho až k fyzickému útoku na seba...

Keby sa môjmu decku pošťastilo schytať v škole facku tak by sa isto vo mne ozvala rodičovská hrdosť ale vzápätí aj množstvo otázok ako k takejto situácii došlo...a ono ani tak nejde o to,že nejaká frustrovaná učiteľka vylepí môjmu decku facku, doma pred deckom poviem že je to krava, alebo ju pôjdem udať a spravím jej zo života peklo...Ale práve takáto situácia je jedna z najlepších výchovných situácií...Že aha, niečo sa stalo, niekto ublížil môjmu decku, a budeme si teraz lízať rany,a ľutovať sa ako bolo nášmu chudiatku ublížené, alebo zoberiem decko do školy a budem žiadať vysvetlenie. Nech mi učiteľka pred mojím deckom, prípadne celou triedou- ak sa to stalo pred triedou vysvetlí ako sa to stalo, prečo k tomu došlo...a svoje decko nechám nech sa k tomu tiež vyjadrí...a ja by som to ešte uzavrela tým, že si neželám aby sa niečo podobné opakovalo...ani zo strany učiteľky a ani zo strany svojho decka...

Nikomu z nás by sa isto nepáčil útok na našu osobu či už fyzický, alebo psychický...To sa nepáči ani žiakom, ale ani učiteľom...Podľa mňa najhoršie keď by došlo k takej krajnej situácii je tváriť sa že moje decko je obeť, chudáčik...
Keď vychovávame deti k zodpovednosti za svoje konanie, správanie tak decko to aj navonok dokáže prezentovať ako svoje pozitívum...Skôr si myslím, že ku krajným situácim dochádza v komunikácii s deckami ktoré majú vo svojom správaní už niečo choré, nezdravé, patologické...

Ja si predstavujem totálne rozmaznané decko, za ktoré všetky problémy rieši jeho bohatý otecko a to decko z nudy neskutočne provokuje, vymýšľa, je drzé a toto správanie graduje a graduje aý vygraduje do toho ýe učiteľka nevydrźí a vylepí mu facku...a zrazu vidím ten údiv v tvári dotyčného rozmaznaného decka, že čo si to kto dovolil siahnuť na jeho hrdosť...pribehne otecko do školy a narobí s učiteľkou cirkus...Tá má z toho nepríjemnosti, pretriasačky, možno dostane aj padáka, lebo bohatý otecko to zariadi...Ale z hľadiska budúcnosti takéhoto decka je to ten nejlepší výchovný moment ktorý toto decko zažilo- moment a uvedomenie si toho, že ono nie je centrom vesmíru, že niekto si dovolil k nemu niečo viac, niekto si dovolil udať mu hranice...Ale to sú len také moje "vidiny" inšpirované prerozprávanými zážitkami zo školy svojho syna...Niekedy žasnem ako sa správajú niektoré decká a lámem si hlavu nad tým kde k takémuto modelu správania sa prišli...

lyduska,aj ostatné,s veľkým záujmom som si prečítala všetky vaše príspevky,ak by som mala komentovať všetky tak tu sedím do konca svojej dovolenky,takže len jedno želanie Želám sebe a všetkým kolegom,deťúrence /aké máš asi aj ty/,ktoré sú doma vychovávané s láskou a porozumením,a teda aj v škole sa dokážu správať podľa daných požiadaviek.T.J.-ideálne deťúrence=ideálny učiteľ