Pokus o obhajobu a moja prosba zostať medzi Vami

Ja som s tebou, resp. s vami

No za seba môžem povedať len toľko, že to čom som tu vždy napísala bolo od sdca a úprimné a nemám právo ťa odsúdiť za tvoje konanie. To aké nefér to voči nám bolo musíš ty sama najlepšie vedieť.Nuž a keď si predstavím samú seba v tvojej koži? Jáááááááj veru by som sama za seba ruku do ohňa nedala. Takže asi je to v pohode keď budeš naďalej prispievať a patriť medzi nás. Veď to záleží hlavne od teba či sa medzi nami budeš naďalej cítiť dobre alebo nie...

ja som tiež za
Veď kto má právo súdiť??
Ty vieš najlepšie prečo ...?
My si môžme radiť ale nie súdiť a odsudzovať, bo chce prave tak činiť nech kukne do svojích hrncov čo má navarené.
Nikdy nik nevie či mu náhodou nedáš práve ty tú správu radu.
Každý človek ktorého stretneme na svojej ceste životom je dôležitý a verím že problém pod menom Amanda v každom kto si ho prečítal zanechal stopu . .
Prajem v dušičke veľa

Aj "schyzofrenici" su dvaja a nikto ich za to neukamenuje To bol pokus o vtip a vyjadrenie o tom, ze ta nikto nevyhadzuje.. len si asi vela zienok tu mysli, ze v zivote je dost klamov.. mas pravdu, tvoj pripad je velmi "haklivy", mozno nie je ani potreba ho rozoberat az tak do podrobna medzi nami ako s niekym kto tebe a tvojej rodine NAOZAJ dokaze ukazat nejaku cestu k uspesnemu cielu

Kto je bez viny,nech hodí kameňom.Ja ti prajem,aby si tu písala už oveľa veselejšie príbehy.

Len tu pekne zostaň! Ja na tvojom mieste - v záujme ochrany anonymity (písala som to pred chvíľou aj v tom pôvodnom článku) urobím to isté.

nevyhlásila som ti vojnu a mrzí ma, že si to takto pochopila. Mňa osobne veľmi mrzí, že si sa "bála" predstaviť nám svoju pravú tvár. Z ľútosti? Ja ťa neľutujem- každý sme strojcom vlastného šťastia, avšak chcela som ti ÚPRIMNE pomôcť- aspoň tým, že s tebou cítim, držím ti a som s tebou. Keď ťa po prvý krát obvinili z klamstva, trhala a hrýzla by som, že sú necitliví a zlí... Opäť hovorím- na súdenie NIKTO nemá právo. Nenapadlo ťa však, že problémy treba riešiť komplexne? A možno jedno s druhým súvisí a dokopy to dáva celkom iný význam.
Ty si úprimná nebola. A môj blog nebol o tebe- bol o zamyslení sa celkom a pre ľudí s dvomi tvárami snáď aj nejaká "výzva"- keď otvoria , budú tu doma...

Lubica, ja ti tiež hovorím zostaň. Tvoj článok, čo si písala ako amanda som si prečítala, keď tam nebol ešte žiaden komentár, a potom som ho vôbec neotvorila. Takéto čosi by zostalo dlho v mojom vnútri, aj keď sa ma to VOBEC netyka, ani nič podobné sa mi nestalo. Len ti chcem povedať, si matkou obom deťom. Nezabudni, že dcéru musíš chrániť (kto iný ak nie matka!!) a so synom určite zájsť za odborníkmi. To čo robil nie je normálne. Prajem ti veľa šťastia a aby si mala šťastie na správnych ľudí.

A tiež, ak sa to niekomu nepáči čo a ako píšeš, nech to urobí ako ja a blog ani komentáre na tvojom blogu NEOTVÁRA!
Nevypar sa, prosím.

podla mna tu nik nikoho nechce ani vyhadzovat ani odsudzovat..a ked niekto reaguje aj ostrejsie urcite to mysli uprimne..a ty sama vies preco si to takto urobila ...len by som chcela vediet ako sa vyvinula situacia ak mozes vyjadri sa k tomu dik

Ahojte dievčatá!
som tu niekoľko dní a rada sa vraciam, pretože je tu úžasná atmosféra. Všetky tu na mňa posobíte ako dobré kamarátky, ktoré sa snažia navzájom si čo najviac poradiť, pomocť. Je to často veľmi osobné, úprimné, napriek tomu že ste sa nikdy nevideli a pravdepodobne ani neuvidíte...
Chápem však Lubicu, že v prvom šoku chcela zostať anonymná... Potrebovala to zo seba dostať ale najskor sa tiež potrebovala sam vysporiadať so situáciou. Chcelo to dosť odvahy a otvorené sdce následne sa priznať...
Takže si myslím, že by sme jej mali odpustiť
Lubka, určite napíš, ako si to vyriesila, či si syn uvedomil, čo vlastne urobil, ako ďaleko zašiel. Hlavne dúfam, že malá sa s tým vysporiada. Myslím, že by sa okolo nej nemalo robiť príliš veľké haló,
aby ju to zbytočne netraumatizovalo...
Urcite som za odbornú pomoc pre oboch. Ale čim menší rozruch, tým lepšie.
Drž sa!

Lubicaa alebo Amanda, nečítala som už ďalej diskusiu tvojho článku písaného pod amandou, už tam toho bolo naozaj veľa. Vyjadrila som sa tam, veľmi je mi ľúto čím si si prešla ty aj tvoja rodina. Úprimne. Mám ešte pred očami, ako si zaslala jednu odpoveď na môj komentár, a ja som sa doslova a do písmena rozplakala.
Dúfam, že už je lepšie, že sa podarilo vyriešiť problém. A že sa vám darí. To o nicku som sa dozvedela až z tohto článku. Môj názor? Niekedy je anonymita dobré riešenie. Necítim sa oklamaná, ani neviem, prečo si sa priznala, nečítala som to.
Stále máš moju podporu a držím ti

Amanda- Lubicaa ... neplaš sa. Sme tu baby na určitej úrovni, kto by ťa kde hnal ... život není peříčko, nikto nie je dokonalý, každý má svojho kostlivca v skrini ... takže, drž si klobúk, frčíme ďalej !

jooj, nestíííham ... ale čula som, že budeš v ZA ... ?

....nikdy ma neodcudzuj....ani slovom....ani myšlienkou...ani pohľadom....pokiaľ nevieš ...prečo robím to, čo robím...!!!

No baby, tak k tym nickom. Ja som si vsimla kofolku, ktora sa nijako netajila tym, ze si zmenila nick z Terka3, mala to aj vo vizitke a teraz ak sa nemylim, je Cucoriedka. Netaji sa tym a takisto ani ja som sa netajila tym, ze som z kaktusu konvalinka (hned v ten den, ako som to zmenila, som to spomenula vo viacerych pripsevkoch). Urobila som tak preto, ze hned na zaciatku som sa chcela volat konvalinka, ibaze jedna uz bola registrovana, tak som sa rozhodla byt kaktus, co je vsak aj moje icq meno. Ked som na stranku zacala prispievat prilis osobnymi vecami, rozhodla som sa zmenit nick, kvoli tomu, ze to, ze som kaktus vie privela mojich znamych, aj takych, ktorym moje osobne veci na nos vesat nechcem. A kedze som medzi casom zistila, ze konvalinka sem nijako neprispieva, rozhodla som sa byt konvalinka s bodkami. Tolko na margo toho, ze "aj ine baby si tu zmenili nicky". Ano, ale netajila som to.
I ked plne chapem Lubicu, preco sa nazvala inak. Ja riesim tiez aj "pikantne" problemy, ale to sem nepisem. Keby som vsak potrebovala pomoc, tiez by som takuto vaznu vec zrejme napisala "anonymne". Nechapem, co nechapete... Predstavte si, ze by sa to stalo vam. Urcite by ste to sem len tak napisali???

o.k.

K netu sa teraz dostávam veľmi nepravidelne. Pár dní mám možnosť, potom nie. Dnes som sa dostala znovu, a som prekvapená, čo všetko je zase "nové".
Ľubica, ako vidíš nikto, a ani ja, ani mi to len nenapadlo, že by ťa mal "vyhnať". Sem môže prísť ktokoľvek. Do tvojho príbehu, či príbehov som začala "vrtať" práve preto, že som presvedčená, že potrebuješ pomoc, a to veľmi naliehavo. Úprimne, oveľa radšej by som naozaj bola, ak by to bol všetko výmysel a niekto si robil "len prieskum". Život prináša všetko, aj veľmi škaredé veci, a aj oveľa škaredšie ako tvoj príbeh /tým to nechcem zľahčovať/.
Netrápilo ma to, že si sa prihlásila pod dvoma nickmi, ani sa nad tým nepozastavujem. Druhý krát však dávaj pozor, ak chceš niečo takto zistiť. Vieš, hovorí sa, že kto chce klamať, musí mať dobrú pamäť . Tvoje "odhalenie" vlastne poslúžilo ako taký minidôkaz, že situácia u vás je vážna.

Nerada sa hrám na "radcu" v živote, lebo ťažko radiť. Jedine ti môžem odporučiť, ak chceš z toho "marasmu" von, musíš chcieť aj ty, a hľadať spôsob a aktívne sa snažiť o nápravu. Aj dievčatá na stránke ti môžu pomôcť, len neklam v prvom rade samu seba. Začni od seba, a hlavne, už som to viackrát napísala a stále na tom trvám..ak je tvoj príbeh pravdivý, bezpodmienečne potrebuje terapiu celá rodina.
Priznávam s neskrývanou zvedavosťou, že by som rada vedieť, ako sa veci vyvíjajú. Vo svojich príspevkoch som upozorňovala na viacero protikladov, a bolo tam viac nezodpovedaných otázok, na ktoré treba dať odpoveď - nemusíš však mne, ani na stránke, je to na tebe, mali by to však vedieť odborníci, inak sa nikam so svojim životom a životom svojich detí nepohneš.

Stále mám však takého červíka v hlave, že tvoj príbeh sa nemusel celkom stať tak ako sa stal, pretože je to dosť aj na koňa. Opakujem sa, sú aj horšie veci v živote, zvyčajne sa stávajú v trochu "komplikovanejších" podmienkach. SR nie je ani vo vojnovom stave /kde sa znásilňuje doradu a robia oveľa,/ výnimočnom stave, akomkoľvek inom, či stave chudoby /keď ľudia urobia hocičo za "peceň chleba"/. Nežiješ, ani v nejakom "gette" bez elektriny /dôkaz tvoje foto kuchyne/. Preto nad 9 pokusmi a 3 znásilnaniami krútim hlavou. Kde to žiješ? Kde je problém? Tvoj príbeh, ako si ho prezentovala tu, ťa stavia už len do pozície, že ľutovanie, čo si prežila ti nepomôže, len ťa udrží v doterajšom stave.
Súcitiť s tebou môžem, aj sa snažiť pochopiť, treba ti pomôcť. Jedinou pomocou ti môže byť už len "nakopnutie" a výkrik "ROB SO SEBOU a SVOJOU RODINOU NIEČO!", pomenuj presne problém a začni s riešením.

Teraz sa asi pustia do mňa, no na základe toho čo som tu "len čítala" doteraz, je môj názor takýto.

fuuuha tak so to dočítala do konca...vieš ľubica, keď som čítala tvoj príbeh pod menom amanda pomyslela som si že je zvláštna súvislosť to keď si spomenula tvoje zmásilnenie a to čo robil tvoj syn sestričke. Ale nemala som odvahu to otvorene napísať- keď človek nemá dostatok informácií ľahko skĺzne do roviny fantázie a to som nechcela. Takže v podstate je dosť jasné odkiaľ sa zobral ten problém, že tvoj syn nemal v sebe hranicu a prekročil ju voči sestričke- v podstate v takomto správaní sa k ženám vyrástol- takže si myslím, že odpoveď aspoň na túto otázku je jasná...teraz to treba riešiť....v podstate si sa problémom so synom dostala na istú hranicu kde sama cítiš že takto to ďalej nejde a treba vyjsť z toho začarovaného kruhu von...je to zvláštne ako niekedy aj naše deti platia za naše s prepáčením "sračky" v ktorých sme sa ocitli...Pravdu povediac tvojho súčasného partnera obdivujem

A ešte ma napadla jedna "taká sprostosť" na adresu toho ako asi pôsobíš na mužov. Kedysi veľmi dávno som mala kamarátku a bola som svedkom toho ako k nej vo vlaku prišiel mladý chalanisko a z mosta do prosta jej povedal- ty máš také jeba.é oči...bola to správna baba- a núdzu o chlapov nemala- ale ani šťastná zrovna nebola...

To je zaujímavé,ale aj môj muž povedal,že asi máš niečo v sebe,čo tých chlapov volá,akože chceš.Ja osobne si myslím,že to súvisí aj s tvojou mamou, a detstvom,ale to je len moja domnienka ,ja nie som psychológ.Ale súhlasím s Hagar,problém by sa mal riešiť komplexne,pretože ono to zasa niekde vypláva.Máš môj hlboký obdiv,pretože to,čo prežívaš,by bolo ako sa vraví,aj na koňa moc,ale si naozaj silná,tak sa nevzdávaj.

Keby sme vedeli toto, aj nase odpovede na margo chlapca, by boli asi ine. Suhlasim s Hagar a vam drzim palce

Juuujuuuj , tu sa zase toho udialo!
Nemám čo dodať, prosiť o to, aby si tu zostala nemusíš.
Napadlo mi, iba tak akurát jedno. Ľubica by mala začať riešiť svoj problém bleskovo.
S tvojím "chúlostivým" problémom si prezradila aj dosť o sebe, navyše si pridala aj svoju foto. Podporu a pomoc potrebuješ, mala by si sa asi naučiť aj to, že dôverovať sa nedá 1. každému chlapovi hneď zo začiatku, a treba dávať pozor aj na ľudí.
Tu ti žiadne nebezpečenstvo nehrozí.
No vieš, dať toto v takejto forme na net napr. v USA, mohlo by sa stať, že sa k tomu niekto dostane, niekto ako "ochranca" detských práv. Nebude pre neho problém zistiť,kto si,kde si, a može začať s kampaňou, že deti matke nepatria, že domáce prostredie ohrozuje ich mravný vývoj..a bla..bla..a môžete skončiť rozdelení.
Jaj, a teraz ma tu obvinia, že maľujem čerta na stenu. Asi som ovplyvnená tým, že žijem mimo SR. Na Slovensku je to asi trochu iné, neviem presne čo a ako, fungujú "sociálne veci", či "kurátori" a podobné. Len mám skúsenosť, že ľudia vonku, a v niektorých krajinách doslova vyhľadávajú takéto prípady, na jednej strane to vyzerá "charita" a pomoc, na druhej si tak robia kampaň a získavajú bubáky na fungovanie organizácie a svoje platy.
Človek však nikdy nevie, kto všetko číta na nete tieto článku.
Ľubi, ja chápem, že keď si to sem dala, chceš pomôcť, a asi nevieš ako na to, a že si aj niečo skúsila a nebolo to ono, to pravé orechové.
Dávaj však veľký pozor nato, aby si pokračovala v nastúpenej ceste, riešila to, a nejaký "dobrák" do toho nevrtal nevhodne, že ak sa nič nedeje, s deťmi treba niečo robiť a niekde inde, že nemôžu zostať v takej rodine, alebo prinajlepšom, teba obvinia z klamstva, že si to vymýšľaš, vytváraš si nejaký iný svet. Tak či tak, z odkladu, vyčuhujú len samé nepríjemnosti. Všetko bude dobré, keď sa začne s nápravou, hor sa rýchlo do toho, veľa šťastia a požehnania.
Ak nevieš ako na to, skús sa popýtať ľudí na vhodných terapeutov, nemusíš vystvetľovať čo a ako, povedz len, že ste prežili "násilie" v rodine, neudávaj nič konkrétne, vysvetli, že potrebujete terapeuta každý individuálne, ty, deti tiež každé, zvlášť, takého však, ktorý dokáže posúdiť celú situáciu a rozhodne o postupe individuálne aj spoločne pre celú rodinu.
Vlastne sa tu tuším s niekým opakujem, už tu asi bol taký návrh.
Tá aliancia žien, čo si spomínala, by ti nevedela dať typy?

Lubi a ako reagoval na posledné znásilnenie tvoj terajší manžel? Alebo o tom nevie?

Spätne som prečítala tvoj príspevok z novembra kde to vysvetluješ takže už odpoveď viem. Dojem mám rozpačitý. Na jeden život je toho priveľa a rozhodne to chce terapiu. Neodvážim sa ťa súdiť, nepoznám osobne ľudí okolo Teba, ale dokedy sa budeš tými prekrásnymi očami začudovane diviť čo všetko sa ešte prihodí ? Rola obete má svoje čaro ale nestačilo už?
Prajem veľa sebadôvery a sebaúcty

A samozrejme prispievaj ďalej .

Lubicaa, no tak nečerti sa. Proste si vyberieš vždy tú ťahšiu cestu. A bohužiaľ aj deťom.

Vieš ak si chcela odísť z domu tak sa dá ísť aj do podnájmu.Proste brigádujem šetrím na to čo si naplánujem aby som bola sebestačná a v 18 odchádzam. Bratislava je plná mladých ľudí čo tu žijú v podnájmoch a prišli sem za prácou.

Lubicaa je jasné že deti ľúbiš, a dobre že si ich priviedla na tento svet. Si dobrá mama a je fajn že si nakoniec stretla partnera čo ťa ľúbi a máš aj štvrté dieťatko .
Len ma zaráža ta tvoja naivita. Jeden by predpokladal že ak vyrastáš u takej matky tak tvoj odhad na ľudí a situácie bude zrelší.
Ale napriek tomu že trochu rýpem máš môj obdiv, že sa nevzdávaš a hľadáš riešenia.