Takúto trefu do termínu ti môžme mnohé len závidieť, však Kamka?.
To bol teda fakt kus slováčiska. To ako píšeš, že vás chodili obdivovať z iných oddelení mi pripomenulo ako pri mojom prvom pôrode keď už som rodila, naklusala skupinka medikov a kukali mi obrazne povedané až do žalúdka, hodne mi to vadilo, ale nemala som zrovna čas protestovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď sme čakali prvé dieťatko boli sme práve v USA. Termín pôrodu bol 12.02.06. Ako prvorodička som sa tešila a zároveň som mala aj strach. Celá naša rodina bola na Slovensku. Teda okrem mojej svokry. Tá prišla za nami keď som bola asi v 7 mesiaci.
Pôrodné bolesti mi začali nad ránom 12. februára. S manželom sme odišli do nemocnice asi okolo tretej hodiny ráno, kde ma vyšetrili, pichli mi ukľudňujúcu injekciu a poslali ma domov s tým, že do 30-50 minút zaspím. Tvrdili, že mám ešte čas. Jasné, keď sme sa vrátili bola som myšlienkami v nemocnici a nie a nie zaspať.
O štvrtej popoludní som to už nevydržala a opäť sme vyrazili do nemocnice. To už si ma tam nechali. Bola som sama na izbe, pri ruke telefón, televízor. Manžel bol stále so mnou. Lekári a sestričky ma chodili pozerať hádam každých 15 minút. Asi 4-krát bol za mnou anesteziológ, či by som nechcela epidural. Ale odmietla som. Asi okolo polnoci mi odtiekla plodová voda a synček sa narodil 45 minút po polnoci. Úžasné v termíne pôrodu sa pomýlili iba 45 minút.
Lukas ako sme ho pomenovali bol nádherné bábo. Predomnou ho vyšetrili a vložili mi ho do rúk. V rýchlosti poupratovali a nechali nás aj s bábom samých. Takže sme mali čas vychutnať si prvé minúty so synčekom. Asi po dvoch hodinách sa vrátili, previezli ma na druhú izbu a nechali ma oddychovať. Bola som však tak strašne vyčerpaná, že nie a nie zaspať. Personál bol veľmi milý snažili sa mi všetko vysvetliť aj napriek tomu, že som neovládala super angličtinu. Dokonca, chodil nás tam obdivovať personál aj z iných oddelení nakoľko syn vážil 4280g. Bol pre nich maxi dieťa.
V nemocnici som trávila iba okolo 40 hodín a prepustili nás domov nakoľko sme boli obaja v poriadku. Ponúkali nám síce apartmán, kde by mohol byť aj manžel, ale odmietla som. Strašne som sa tešila domov. Pri odchode nám dali na pamiatku diplom aj s odtlačkami synčeka.