Dobrý deň.
Píšem v mene svojich svokrovcov, ktorí 30 rokov užívali pozemok, ktorý nebol v ich osobnom vlastníctve. Na pozemku si vybudovali, chlievy, prístrešok na auto, vysadili stromy, atď. Ide o pozemok, ktorý bol pred bytovým domom (ktorý pozemok bol pred 30 rokmi len ,,zarastenou lúkou", nikto sa k nemu nehlásil a majiteľa pozemku doteraz nepoznali). Toho času majiteľ pozemku tento pozemok predal susedovi svokrovcov (ktorý taktiež užíval časť tohto pozemku) a odkúpil aj časť pozemku, ktorý doteraz užívali svokrovci a do desiatich dní majú teraz všetko z pozemku vysťahovať. Chcem sa spýtať, či sa to dá nejako napadnúť (napr. kúpnopredajnú zmluvu medzi majiteľom pozemku a susedom, ktorý odkúpil pozemok)? Keďže majiteľ pozemku nijako svokrovcov neupovedomil o tom, že pozemok je na predaj (v opačnom prípade by si ten pozemok svokrovci odkúpili). Či teda nemal mať voči obyvateľom bytového domu nejakú oznamovaciu povinnosť, ponúknuť tento pozemok jeho 30ročným užívateľom. A sused svokrovcov si neodkúpil len svoju časť pozemku, ktorú doteraz užíval ale aj časť pozemku, ktorú užívali moji svokrovci (ide o časť, kt. majú vypratať v lehote 10 dní). Ďakujem vopred za Váš právny názor. Ivana.
Dobrý deň, podľa Vami poskytnutých informácií užívali Vaši svokrovci predmetný pozemok neoprávnene, t.j. napriek tomu, že vedeli, že im nepatrí (keby boli oprávnenými držiteľmi, dobromyselní v tom, že im pozemok patrí, šlo by o iný prípad, a po 10 rokoch by bolo možné vydržanie). Uvedená skutočnosť nie je žiaľ v ich prospech, skôr naopak. Vlastník pozemku mal plné právo predať nehnuteľnosť susedovi, nemá totiž žiadne povinnosti vo vzťahu k neoprávneným držiteľom, resp. užívateľom, nemusel im pozemok ponúknuť na predaj. Z tohto hľadiska teda kúpnu zmluvu žiaľ nemožno napadnúť. Sused mohol zistiť vlastníka pozemku napr. z katastra nehnuteľností a obrátiť sa naňho s ponukou na odkúpenie pozemku a pod. Z etického hľadiska by bolo určite vhodné, keby sa dohodli, alebo svokrovcov aspoň upovedomili o zamýšľanom predaji, neporušili však zákon. V zmysle Občianskeho zákonníka ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode. Zákon ďalej hovorí, že ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Na základe uvedeného Vám odporúčam, aby ste sa s vlastníkom pozemku snažili dohodnúť ohľadom poskytnutia náhrady za spracovanie, resp. zhodnotenie pozemku. JUDr. Róbert Bános,
advokátska kancelária v Bratislave, Galante, Trenčíne, Žiline, Dunajskej Strede, Vrábľoch, Nitre a v Poprade
