„Život je veľmi jednoduchý, treba ho len pochopiť a prispôsobiť sa jeho tempu. Algoritmus úspechu nám umožní ľahšie sa priblížiť k životu a spokojne s ním splynúť,“ tvrdí Ján Zbojek, autor knihy Tajomstvo úspechu. Dlhé roky sa zaoberá výskumom duševných schopností človeka a rozvojom osobnosti. V súčasnosti vedie spoločnosť, ktorá vzdeláva ľudí v oblasti finančnej gramotnosti. Je zakladateľom Školy úspechu zameranej na finančnú nezávislosť ľudí.
Umelecká agentúra
Igor mal po štyridsiatke a bol už rok nezamestnaný. Naposledy pracoval vo výrobnej firme, ktorá skrachovala. Keďže bol vyučený nástrojár, mal problém s uplatnením na trhu práce. Chodil po konkurzoch, ale pohovor sa väčšinou skončil tým, že neovláda cudzie jazyky a prácu s PC. V minulom zamestnaní to nepotreboval. Párkrát mu aj naznačili, že je na danú pozíciu už starý. Igor hrával od malička divadlo, ktorému venoval všetok voľný čas. Teraz tiež vystupoval v jednom ochotníckom divadle, v ktorom zároveň robil aj manažéra. Poznal veľa ľudí z branže, pretože sa s nimi stretával na rôznych festivaloch a vystúpeniach. V divadle sa cítil šťastný, len keby sa tým dalo uživiť. Manželka mu vyčítala, že sú stále bez peňazí, a vinu hádzala na divadlo. V poslednej dobe sa situácia vyhrotila a Igor dostal ultimátum. Ak si nezoženie prácu, skončí s divadlom.
Po jednom úspešnom predstavení sa posťažoval svojmu najlepšiemu kamarátovi, v akej situácii sa nachádza. Je stále bez peňazí, teraz aj bez práce a manželstvo sa mu začína rúcať. Kamarát mu navrhol, aby si založil umeleckú agentúru a ponúkal firmám zábavné programy, prípadne organizoval kultúrne predstavenia. Igor si uvedomil, že to on organizoval v ich divadle všetky predstavenia a zháňal peniaze na jeho chod. Uvedomil si tiež, že celý život sa točí okolo kultúry, ale ako amatér. Igora to tak nadchlo, že nedokázal tri dni zaspať. V hlave mu vírilo množstvo myšlienok a v duchu si predstavoval, ako bude po okolí organizovať umelecké vystúpenia. V ich meste už zo desať rokov nemali žiadnu poriadnu akciu. Padlo rozhodnutie a v krátkom čase Igor založil umeleckú agentúru. Prvá akcia, ktorú v rodnom meste zorganizoval, bol festival amatérskych divadiel. Mala veľký úspech a viacerí vedúci súborov ho prosili, či by im nezohnal angažmán. Vzápätí dostal zopár ponúk na zorganizovanie koncertov hudobných skupín a známych spevákov v ich meste a okolí. To pomohlo naštartovať činnosť agentúry.
Začalo sa blýskať na lepšie časy. Ku koncu roka vytvoril sériu zábavných programov, ktoré úspešne predával firmám na koncoročné večierky. Igor bol opäť vo svojej koži. Robil s láskou to, čo ho bavilo a čomu vždy najlepšie rozumel. Ale teraz už ako profesionál. Úspech nedal na seba dlho čakať a z neznámej firmy sa za rok stala úspešná umelecká agentúra. To sa prejavilo aj na jeho príjmoch a manželka sa ho po jednom vydarenom koncerte spýtala, prečo s tým nezačal už skôr. Dnes obaja manželia vedú prosperujúci podnik a Igor si už nevie predstaviť inú prácu. Sústredil sa na to, v čom bol najlepší. Naďalej rozvíjal svoju silnú stránku, a to bol hlavný predpoklad jeho úspechu.
Väčšina ľudí hľadá istotu. Istotu trvalého zamestnania, pravidelného príjmu a perspektívy. Smutné je to, že hľadajú niečo, čoho niet. „Istota neexistuje!!!“ Keď sa aj ten najlepší špecialista v odbore prestane ďalej vzdelávať, ostatní ho predbehnú a časom príde o prácu. Vývoj ide neustále dopredu čoraz rýchlejším tempom a v týchto pretekoch obstoja len tí
ivet
ivet
Skvely priklad. V dnesnom case, kde je menej pracovnych prilezitosti sa kazdy chopi hoc coho. S vidinou "istoty". Ale robit nieco s laskou, radostou, teda aj s urcitym sebauspokojenim je viac ako tie istoty. Lebo vtedy "placa" za dobru realizaciu je viac ako dvonasobna.
Kdesi som citala tiez taku rozvinutu myslienku, ze vlastne aka je sucastna financna kriza prospesna.....ludia prichadzaju sice o pracu, ale niektorych prave taketo hranicne situacie nakopknu k tomu, aby zacali nieco robit.....nieco, co jednoducho vedia tkp. "maju dar od Boha"-hoci su len laici, nieco, co ich bavi a daju tomu nielen hlavu, ale aj srdce a v neposlednom rade ich to samozrejme aj uzivy......
Druha vec je ta, ze napad moze byt super, sluzby alebo tovary su ziadane a vyhladavane, len kupischopnost obyvatelstva je tak zalostna,ze v podstate predajca skor-ci neskor opat krachne....a to je smutne.
ivet
ano suhlasim, napad je skvely, akurat potom obcas byva problem presvedcit zivnostensky urad a ine urady aby ti dali povolenie.

nanestastie nie vsetky zivnosti su volne. my sa uz par tyzdnov taktiez trapime s rozsirenim manzelovej zivnosti - uz som o nom mala blok, ze architekturou sa uzivit neda...a tak nemozeme ani rozbehnut nieco o co je zaujem, kym neziskame ten spravny papier. a propo nemate niektora z vas kontakty v pivovare? to by nam velmi pomohlo.