Mila Deedee, hormony maju velku silu a v tehotenstve a po porode zvlast. Ak sa k tomu prida horuce pocasie, nieco co je vo vzduchu 
, tak sa vobec necudujem tvojim naladam. Pomoze osvedcene, "musime prezit", snad onedlho si to zitie budeme viac vychutnavat.
Asi Ťa chytila depka z odchodu manžela a preto vidíš všetko čierne...nemáš možnosť mu zavolať a aspoň na chvíľku, kým sa upokojíš počuť jeho hlas?...viem,že je to v takýchto chvíľkach ťažko, ale skús trošku myslieť pozitívne...tešiť sa na muža,keď príde domov, niečo príjemné si spolu naplánovať...tešiť sa na bábo, skúsiť si predstaviť ako bude vyzerať a na koho sa bude podobať...pusti si nejakú pohodovú muziku alebo nejaký romantický film,či si zapáľ nejakú aromatickú sviečku, či sprav upokojujúci kúpeľ...proste nepripustiť si nepríjemné myšlienky k telu...
...a na susedky sa môžeš vykašlať
...ja tvrdím,že je lepšie vedieť s kým máš dočinenia, ako to zistiť neskoro a prežiť o to väčšie sklamanie, či zneužitú dôveru...a tak si od nich aspoň môžeš držať odstup a rozmyslieť si , čo im povedať a čo nie...
Deedee, presne tak som sa citila pocas tehotenstva - nic sa mi nechcelo, furt by som len spalaaaa, bola som vygumovana, precitlivela, dlabala som na vsetko....potom sa vsetko sibnutim prutika obratilo - nejak v siestom mesiaci - som uz mala more energie, vymyslala som, planovala, hlavu som mala jak melon
nechcem pisat o sebe, len si myslim, ze Tvoj terajsi stav je kvoli zmene hormonov pocas tehotenstva - predsa len tehotna zena inak pozera na svet, v hlave sa jej motaju ine veci, verim tomu, ze aj u Teba nastane taky obrat jak u mna a onedlho si to budes riadne uzivat!!! myslou budes inde, budes pozitivne nabita, vykukne Ti uz brushko, znami Ta budu zastavovat, umievat sa na Teba, pytat sa Ta same otrepane otazky - neskor sa na nich budes zabavat a vymyslat si vesele odpovede
no a co sa tyka susediek, zazila som si svoje...ja si ludi idealizujem a dobre som sa vdaka tomu nakopala, sklamala
....nakoniec som zistila, ze ma viac chapala a podrzala ina osoba, nez som si myslela...
tiez si s manzelom viem povedat vsetko, takze poznam, jak prezivas ten tyzden odlucenia - zelam nech to rychlo zbehne!!!
Ahoj Deedee, jeeeej to je parada, ved ty si vlastne velmi stastny clovek, maaaas skveleho manzela a to je v dnesnej uponahlanej dobe straaaaasne vela a tak nedovol susedkam, aby ta nastvali. Ved ti nestoja ani len za zmienku a " Aj taki musia byt, aby sme my vynikli". ( chapem, mne sa lahko pise ked nie som v tvojej situacii a tiez si neviem poradit, ked som smutna a nastvata, ale snazim sa...) Ja viem ( teda neviem co su to tehotenske hormony, zial babatko este nemam), ze hormony ta dokazu rozhadzat, ale vies co, kym je ten tvoj najlepsi kamarat prec, skus si napriklad zacat pisat dennik, alebo len tak ist na prechadzku a tesit sa zo vsetkeho okolo.... a hlavne, mysli a predstavuj si chvile, ked budete mat toho maleho uzasneho cloviecika uz doma ako vam bude krasne.... Mat uzasneho manzela, krasne babo a byt zdravy.... to je velky dar, tak sa usmej, ved uz len 6 dni a manzel je spat. 
A ked ti bude tazko, napis zase par riadkov..... to tiez pomoze. A tiez sa zacni rozpravat s babom, povedz mu, akeho skveleho ocina a skvelu maminu ma, ako sa na neho tesite..., pohladkaj si brusko..., ved ty vobec nie si sama a ak sa nemylim, mas este 4 rocnu dcerku. To ti musi byt veselo Drzim palceky a posielam tony dobrej nalady, pozitivnej energie a usmev... Jeeej ty sa uz usmievas, no vidis ako ti to ide
Deedee, ako vraví môj muž: chleba dáš, rozum nie. V tvojom prípade jahody.
U nás na dedine sa ti tu líškavým hlasom budú pýtať: a čo vaši idú robiť, že majú lešenie postavené okolo domu.
Reku: Novú strechu. Po 25 rokoch sa už sama pýta rekonštuovať.
A za chrbtom, ledva sa otočíš, počuješ ešte: No, pozri, tí musia byť pri peniazoch! Kde na to vzali! Tak sa ešte otočím a zakričím: A aj okná budú meniť za plastové!
Nech ťa rozrazí a nech ti krvný tlak od jedu stúpne, ty krava falošná...
Dievčence, ďakujem za povzbudzujúce slová, padli veľmi vhod, Mima aj ten úsmev je od ucha k uchu . Vierik, veľmi dobre viem o čom hovoríš. My sme tak boli minulý rok na dovo na Kréte. Ja nezamestnaná, tak si všetci mysleli a aj myslia, že môj drahý zarába nehorázne peniaze, žijeme si ako prasce v žite. Ale vieš čo, vždy si poviem tú poslednú vetu, čo si napísala, je supeeeeer. Pa pa
Hej DIDI! A co tak nohy na stol, horuca cokoladka do ruk, dobra muzicka a kyveme si papuckami vo vzduhu?
S tymi jahodami sa mi stalo podobne. Darovali sme svokrusi take kvalitne kozenkove tasky, lebo sa ma Kuschel pytala, ci ich potrebujeme. A my ich nepouzivame, tak preco nie?
No a ked prisla k nam, tak mi oznamila, ze dala aj svagrinej z nich. No v tom momente ma islo rozdrapit, ALE povedal som si jednu vec. Ak som to daroval, uz to nie je moje a ten clovek si s tym moze robit, co sa mu chce. Takze nech si tie jahody aj na muza polozi so slahackou a zhlce .
Ono by bolo zaujimave, keby si prisla aj za tou dotycnou a medzi recou spitla, ze aj tej si dala. Pokial ta zenska zaklamala, mala by to na tanieri.
Slnko v srdci prajem
Veľa znesiem - a znesiem aj veľa takých ľudí ale čo je dosť, to je dosť. A práve teraz, ako ti na koniec pekne napísal Unbelami, by som chcela mať aj ja slnko v srdci, ale fakt sa nedá.
Mám obdobie plné drobných nepríjemných somarín a keď ešte stretnem takého "drobného" človeka, je mi na bľutie. Na minimálne tri dasledujúce dni mám zákaz hľadania dobrého v ľuďoch naokolo a pesimizmuz. Potom sa pozbieram. Musím sa odraziť od tohto náladového dna a poplávam ďalej.
Takže Deedee, to bol len slabý reprodukovateľný odvar z toho, čo som si o nej myslela, hahaha!
Dnes ma veľmi mailom potešila Kefara plus som si po mnohých týždňoch dopriala visieť tu na NAŠEJ stránke vyše jeden a pol hodiny, tak sa mi to pesimistické nazeranie na svet skráti hádam aj o deň - dva...
je to sranda, ale ako keby som citala moj problem. Tiez som tehotna (koniec 7 mesiaca) doma sama uz 2 mesiac na rizikovej materskej, plna hormonov, moj najlepsi priatel je moj manzel a tiez sa citim strasne osamelo. Ale on neodisiel, len som pred tyzdnom po 10 rokoch zistila, ze ma hrozne sklamal a ze ho vlastne vobec nepoznam, ze som sa na neho prilis upla a prilis si ho zidealizovala.... (teraz by sa hodilo take slniecko so slzou v oku). Vyskytol sa problem, ktory ani mozno nie je taky, ako strasne ho ja vnimam. Ale potom som si povedala, co ma nezabije, to ma posilni. Je tu pri mne, hoci mohol odist a co bolo volakedy a ja som zistila az teraz, nie je podstatne. Mohlo by byt aj horsie a to by asi nikto nechcel. Okrem toho su tu nase 2 uzasne ratolesti a 3 na ceste.Tak to prosto hodim za hlavu a je (dobre sa pise, horsie realizuje).
So susedkami taky problem nemam, naopak, nasi dolni susedia su ohromni ludia - ako mi povedala pani suseda, oni si nas tak trochu adoptovali. A s ostatnymi sa stykam len sporadicky, takze nemaju cas ma sklamat. No a ked mi je smutno, tak idem na dvor k nasmu velkemu zlatemu retrieverovi a nasmu steniatku - bernskomu salasnickemu psovi a viem na 100 percent, ze niekto na tomto svete ma ma rad.
Neviem, čo sa so mnou poslednú dobu robí (okrem toho, že som tehotná, lomcujú mnou hormóny, unavená, nechuť do všetkého..atď.). Ani len myšlienky neviem dať dokopy
-hrôza. Poletujú tu okolo mňa, nie a nie ich dať do súvisu. A takto sa cítim už veľmi dlho. Dokonca som zistila, že začínam byť neasertívna, neviem sa vcítiť do problémov, starostí, potrieb...........druhých-sú mi ukradnutý. A neviem prečo, inokedy by som mala pre nich aspoň vľúdne slová a teraz 
?! Nič, je mi to jedno. Som z toho zhrozená 
!!!!! Aj teraz, držím si hlavu v dlaniach..........a neviem čo ďalej. Môj najlepší priateľ, ktorému by som sa zverila dnes odišiel na celý týždeň preč a kým príde, sa asi zbláznim. Mojím naj priateľom je môj manžel, možno si pomyslíte no hrôza, ale je to jediný človek, o ktorého sa môžem oprieť v ťažkých chvíľach, dôverujem mu, dokáže ma pochopiť (z času na čas 
), podporuje atď. Sú tu aj "kamarátky-susedky", ale tým neverím 
. Smutné, ale je to tak. Tvária sa ako super kámošky, ale ešte sa ani neotočíte a už vás ohovárajú. Už ani neviem čo mám komu povedať 
, aby sa nedajbože neurazil. Tak ich radšej pozdravím a idem ďalej. Veď tu ani nikto nevie, že som tehotná a načo (jednou výhodou je, že mi bruško nevykúka von a to som už v piatom mesiaci 
). Dnes tu bola moja suseda, že len tak na pokec, hneď sa začala vypytovať, že akú mám hladkú pokožku, lesklé oči, že či sa nič nedeje.....Tebe budem zrovna niečo vešať na nos !!! Tá žena ma vie tak vytočiť, do vývrtky. V piatok sa mi stalo toto s ňou: Boli sme s manželom oberať jahody, naoberali sme 12 kg, tak som jej dala za misu, že nech si užije a aj jej traja chlapi. Neprešlo ani 10 minút a už bežala s časťou jahôd k ďalšej susede. No, myslela som, že ma od jedu rozhodí 
. Jedna z mála príhod.
Neviem, možno na mňa doľahla samota, možno večer, jednoducho neviem, ale som rada, že som sa vykecala aspoň takouto formou. Tak ďakujem za vypočutie a prajem krásny večer :-}