Nic si z takych ludi nerob, nepomoze Ti to. Ale ani to, ked sa budes uzatvarat do seba a upinat sa len na svojho muza. Ver mi - viem o com hovorim. Treba byt opatrny, to ano, ale nie vzdy vidiet vo vsetkych len to najhorsie. Nemozes predsa tvrdit, ze vsetky "susedky" su zle, klebetne jezibaby, ktore striehnu len na to, ako Ta ponizit. Musi tam v Tvojom okoli byt aspon jedna spriaznena dusa, nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dnes už viem, čo to v nedeľu so mnou bolo. Predtucha, ale hlavne mi bolo smutno. Pýtate sa aká predtucha? Ak ste čítali predošlý príspevok "Prázdnota", tak ste sa dozvedeli o mojej "úžasnej" susede. V ten deň bola u nás na "nenútenej" návšteve a vyzvedala sa, čo je so mnou, že som nejaká iná.....atď. Keď odchádzala od nás povedala, aby som ráno prišla k nej. Večer som rozmýšľala, prečo asi prišla (nemá to vo zvyku), radšej chodí k iným susedám (chvalabohu). Nešlo mi do hlavy, čo odrazu taká vyzvedačská návšteva, a taký záujem. Rozmýšľala som aj nad tým, že či sa niekto nepreriekol (2 susedy, 1 ktorá mi vybavovala doktora a druhá mi ponúkla prácu, žiaľ už neskoro). Povedala som si, no veď ráno uvidíme. So zaprením som k nej ráno prišla (dvere mala otvorená dokorán
, aby som nezablúdila) a ona začala od znova vyzvedať, že či pred ňou niečo netajím, že som iná.....atď. No, liezla mi na nervy. Tento úžasný skoro monológ trval 45 min., až som nakoniec rezignovala a povedala pravdu :-/ :-/ . Že som tehotná už v 21 tt....Začala sa úžasne radovať, ako keby ona bola tehotná, no hrôza, že prečo som jej nič nepovedala, kde mám brucho, ona mi povedala, keď bola tehotná... Vrece otázok sa na mňa zosypalo, odpovedala som jej jednou vetou:"Pamätáš si, raz som povedala, že keď budem tehotná, nikto to nebude vedieť." A načo, je to snáď naša rodinná vec, čo koho do toho. A odkiaľ sa to dozvedela???? Jedna suseda sa preriekla, opýtala sa "zhromaždenia" iných susied, že či nevedia, či mi býva ešte zle. Oni v nemom úžase, nevedeli o čom hovorí, ale domysleli si a hneď ako som sa zjavila vonku, začali mi blahoželať, vypytovať sa. A moja úžasná suseda?? Dozvedela sa čo chcela a je pokoj, teda dúfam. Vždy, keď sa stretneme, pozdraví a nahodí úsmev od ucha k uchu. No, na vracanie. Tá faloš, pretvárka....jedného dňa ju asi niečím ovalím
:-}
.

V ten večer, keď som sa potrebovala vyžalovať, boli to hormóny čo so mnou lomcovali (a lomcujú ešte stále), ale aj pocit, alebo predtucha z niečoho zlého. Prečo zlého? Pred takými ľuďmi (ale aj životnými situáciami) ako je moja suseda, ma vždy varuje niečo (pocit a hlavne sny, ktoré už mám od puberty). Inak tomu nebolo ani teraz. Pomyslíte si, bláznivá ženská, ktorá verí na nejaký pocit, alebo sen. Verte-neverte, vždy sa mi to splní, ale najhoršie na tom, že vždy v zlom. Ale ďakujem všetkým sa podporu a povzbudenie. ĎAKUJEM :-}
Unbelami, pripomenul si mi staré dávne časy, ešte keď so chodila do práce, s tými papučkami a hudbou sme takto vystrájali s kolegou. Krásne časy