Ostala som sama s dietatom

Nepíšeš koľko má priateľ rokov, asi dostal strach a potrebuje nejaký čas... neviem . Ale porozprávať by ste sa určite mali, či už zostanete spolu alebo nie, je otcom tvojho dieťatka.
Píšeš , že máš 17- asi bývaš ešte s rodičmi. Neboj sa maminka ti určite s drobcom pomôže. Kvôli tomu maličkému čo čakáš, by si sa nemala trápiť, viem, že je to ťažké, ale teraz sa musíš snažiť, aby si bola maximálne v pohode a aby tvoje dieťatko bolo zdravé a v poriadku.
Často krát sa nám zdá, že je všetko čierne a nevidíme východisko, ale ono nejaké riešenie sa vždy nájde a nikdy nič nie je až také zlé ako sa nám to javí.Držím ti moc palce

držím palce, porozprávať by si sa mala i s otcom dieťaťa, aby ti aspoň prispieval peniaze, verím, že časom sa všetko zlepší, možno sa začne zaujímať i o dieťa, z osobnej skúsenosti viem, že plač a donucovanie nič nevyrieši ale i s rodičmi by si sa mala porozprávať... ty sa sústreď na seba a miminko, aj škola sa dá zvládnuť popri dieťatku(individuálne alebo s pomocou rodičov denne)

Aj moja dcéra otehotnela v 17-ke.Príbeh ako ten tvoj.Malá vnučka má teraz už 3,5roka.Bývajú s nami a dcéra poberá náhradné výživné.Otecko malú nebol navštíviť ešte ani jediný raz.Starí rodičia z druhej strany tiež nemajú záujem.Vraj čo oni majú s tým.
Dá sa to zvládnuť.Len si pre istotu nerob zbytočné nádeje že otecko sa vráti.Ak sa nevráti,zbytočne by si sa trápila.A v prípade že si to rozmyslí a vráti sa k vám,budeš mať radostné prekvapenie.Netráp sa.S rodičmi to určite všetko zvládneš.

aj ja som sama s dcerkou...a nemám ani rodičov. Otecko sa na nás vykašlal po porode a dcerku si nevidel, peniaze mi neposiela a vobec so mnou nekomunikuje akoby sme ani neexistovali. A kedže som bola nezamestnaná poberám len Rodičovský príspevok. Je to hrooooozne ťažké a bez pomoci kamarátok, ktoré mi občas kupia plienky pre malinku by som sa asi zbláznila. Ja rozmýšlam nad brigádami, ale malinkú mi nemá kto postrážiť, tak tu teraz kalkulujem s jaslami, ale to by som musela zarobiť aspon 500€ v čistom...hmmm no neviem si to predstaviť, lebo dcerku plne kojím a do jasiel už bude musieť normálne papať, lebo mliečka nemám nazvyš, takže nemám čo odstiekať. Dcerka má 5 mesiacov apoviem Ti tie začiatky boli na psychiku veľmi ťažké. Nemal mi kto pomocť a stale som dúfala, že sa ocko spamätá...Dnes už viem, že on si niekde žije krásny život a vobec sa netrápi tým, že my dve nemáme...aj tak stále verím, že sa spamätá. Mám podanú žiadosť o výživné pre dcerku a tiež som podala o výživné na nevydatu matku, tak teraz čakám čo bude. Drž sa a buď rada, že sa máš na koho obrátiť a rodičia Ti pomožu. Tí moji by mi pomohli, ale už nie sú... dcerka ma drží v pohode, hlavne ked si mrmle a tvári sa, že sa so mnou rozpráva- je to krásny pocit