Postielka a to co??

Katka, moji spali dlho s nami a vyhovovalo to im aj mne. V noci sme sa rýchlo nakojili a bolo . Tiez niečo ako postieľka nepoznáme, slúžila maximálne ako skriňa na vypraté veci  .

Ak vám to nerobí problémy pri spaní,že máte dieťatko pri sebe,nevidím dôvod aby spala vo vlastnej postieľke...ja som sa tiež snažila,aby spal vo svojej detskej postieľke, bo to tak ľudia vraveli,že je to správne...teraz bývame v minibytíku a musíme všetci traja spať na jednej posteli a vôbec nám to nevadí...myslím,že keď bude staršia sa v pohodke osamostatní ....
a teoretická rada: skús si dať postieľku k vašej posteli, na úrovni vašej a otvorenú jednu bočnú časť, nech zaspáva spočiatku pri tebe,potom ju presuň do postieľky... po čase,ju zas nechávaj zaspávať v postieľke,ale stále mať otvorenú bočnú časť a buď pri nej...zas o pár nocí skús zavrieť bočnú časť, a drž ju pri zaspávaní za ručičku...naučiť ju na hodinu,kedy si jej organizmus zvykne,že už sa má spinkať...ale to je len teória,rob to čo vám obom vyhovuje,nie to čo sa akože "musí"

"moja chyba bola to ze som ju mala v noci pri sebe "
- chyba? ja som mala deti tiez pri sebe a povazujem to za nieco uzasne .
Preco tak velmi chces, aby babatko spalo v postielke a nie s tebou?
Eva

katka to nic, noo vyskusaj ze budes pri ne stat hladkat ho , rozpravat, ja mu rozpravam aj rozpravky mam taku uspavanku co mu pustam sice tam stojim hodinu uz chrbat niekedy necitim ale este vzdy uspesne maly tam spinka, mne rano od 6tej uz tam nechce byt tedy ho dam k sebe, mne by nevadilo somnou aby spinkalo, lenze akonahle ho dam k sebe stale chce mat prsnik v ustockach , a si predstav takto spat, by som ani jeden den nespala,som skusala ze ked zaspi vytiahnem,vydrzi to 20min,akonahle zisti ze ho nema hned vrieska o dusu, ked mu ho dam chyti ho hned a spi, takze ja nemozem ,tak si to robim takto, vyspi sa kludne a my tiez

Vazne ma prekvapuju vase niektore nazory uz len z bezpecnostneho hladiska...ani mi nenapadlo ze by som spavala s mojou dcerou od narodenia..uz le kvoli strachu ze by som ju ja alebo priatel mohla prilahnut coz je 40 %umrtnost z takehoto dôsledku..ved hlavne tie prve tyzdne ked si len vytvarate novy zivot s dietatom a nocne vstavania su hodne vycerpavajuce tak ani neviete ako rychlo zaspite a nic vas len tak nezobudi...ja zijem na Cypre kde som aj rodila...Kedze som mala vysoky tlak tak som musela ist sekciou..tu to nieje ako na slovensku ze si Vas v nemocnici nechaju este dalsych 5-7 dni po pôrode...ja som isla na kliniku 4.3.o 7 hodine ranno a o 7.40 moja dcera bola vonku.ja o 8.po dvoch nociach ma prepustili s tym ze ved som v poriadku a mala by som co najskor chodit...tiez mi to bolo proti logike ze ved ako tak skoro,nemohla som sa ani posadit nie este zacat behat okolo mojej dceri no ale musela som..moj priatel ako nikdy nebyva chory zrovna dostal hroznu chripku takze som ho pomaly prve dva tyzdne ani nevidela.prve dva tyzdne sama na vsetko,bez pomoci,mojej mamy,priatelov zo skusenostami..sama som sa musela naucit ako kojit,ako spravne prikladat,odstriekavat mlieko,kupat malu a popritom sa starat aj o varenie a vsetky domace prace.nastastie moja mala bola a stale je skvele tiche dieta...ale ziadne laktacne sestry alebo chodit ma pozerat domov nic take tu nieje..teraz ma mala dva mesiace,v noci krasne spinka VO SVOJEJ POSTIELKE pri nasej posteli..myslim ze by mali mat deti od zaciatku svoje vlastne postele aj tak,ked sa vnoci budite a aj ked ju kojite v posteli neskor sa musite tak ci tak postavit aby ste dali svoje dieta odgrgnut cize musite vstat a ten prvy mesiac je narocny tak nebute lenive a snazte sa robit to co je pre to male najlepsie nie pre vas pohodlejsie..

NAJLEPŠIE pre naše deti je ked budu štastneeee ....bez ohladu na to či v mojej al. vo svojej postielke!!!!!!!uživajte si babulky tie chvile ked detičky chcu byt s vami!!!ked budu mat ...-násť...už to tak asi nebude, budu sa hrnut do inej postele nie do tej vašej ..krásne tulkanie s našimi drobcami nam prajem

Laura je naučená na maminku, na tep Tvojho srdca, na teplo Tvojho tela-upokojuje ju to ale ja som sa tiež veľmi bála, že malému ublížim-že ho priľahnem Takže spával v postielke...i keď mal veľký reflux a grckal aj v noci-ja mám citlivý spánok a zobudí ma aj šuchnutie...pri zaspávaní som najprv malého držala na rukách a spievala mu uspávanku keď som skončila, tak som ho položila do postielky a držala za rúčku a on ma škrabkal(aj dnes cez deň koľko krát pribehne a poškrabká ma po prste), keď zaspal, tak som pokojne odišla, zapla vysielačku a vedela, čo sa deje-keby sa zobudil...jasné, že začiatky boli také, že sa budil každú chvíľu, ale veď ma potreboval cítiť vedľa seba-veď bol v mojom brušku celých devať mesiacov...a tak som to robila stále...ak som už ležala aj ja, tak som to vyriešila tak, že som si postieľku prisunula na dĺžku mojej ruky a stačilo, aby malý začal byť nepokojný, tak som len vystrčila ruku, on ma chytil a škrabkal...istú dobu to trvalo, ale to je normálne...Sona a ZOE, každý môžme robiť tak, ako uznáme za vhodné...ak sa Evke, Aplle, Ramzesi a ostatným páčilo takto(že ich deti spávali s nimi v posteli), tak nevidím dôvod ich zato odsudzovať-veď každý si môže spraviť po svojom... Katka22 sa pýtala a oni jej odpovedali tak, ako to robili-nikomu ešte rešpekt ku druhému neuškodil...tá prvá veta je dosť nevhodná

jasne ze kazdemu to vyhovuje inac a ak som niekoho odsudzovala alebo urazila prepacte ale vaz ne som to nechcela.ja osobne by som sa bala spavat s malou a vazne ma to ani nenapadlo a uz vobec nie v noci.ale kazde dieta je ine ked sa narodi.ja sa ju snazim ucit od narodenia na svoj vlastny priestor hlavne v noci a potom kazde poobedie si spolu lazkame do mojej postele a tam spinkame spolu hodinku-dve.tiez bola na zaciatku mrzuta ked spala vo svojej postielke,tak som si ju zobrala na chvilku naruky,pohupala,pomojkala,zaaspivala uspavanku a polozila spet,dala dudlik a zhasla svetlo..prve dni sa este potom dlho hmyrila a mrnkala si ale potom si zvykla na tento ritual a teraz sa budi stale tak isto..myslim,ze je to lepsie takto lebo potom sa zeny trapia dalsimi otazkami ako su"ako mam naucit svoje dieta spat vo vlastnej postielke a pod...."ved mojkat sa mozete kedykolvek cez den.

to ako a kde deti spia je len na deťoch a maminách čo im vyhovuje. Ja som mala postieľku pri posteli a zníženú bočnicu postieľky. Keď bol malý nervózny alebo chorý spal s nami. Nebol problém držať ho za rúčku a pri tom bol vo svojej postieľke a ja vo svojej. Ešte si zvykol zaspávať s mojim tričkom, aby nemal pocit, že je tam sám. A dodnes spí s plienkou ktorú si stíska v rúčke a to má skoro 4 roky. Spával aj s nami aj sám a nemáme s tým problém. Každé dieťa je iné. Syn od roku spáva v detskej izbe z bratom a je to v pohode.
Skús dať do postieľky niečo svoje, myslím tričko.

no vidim ze tu vyjadrit svoj nazor je asi velka blbost lebo na oplatku len kritizujete.napisala som sem moj nazor a nepotrebujem vase uvahy..kazde ma ine skusenosti a kazdy vychovava dieta po svojom.nepisala som sem o rady ale mozno o nove priatelky ale ako vidim tak len presadzovanie...majte sa

a este Eva,ked uz ako velke dievcatko tvoja dcera zacala spavat vo svojej posteli tak vas sukromny zivot s partnerom asi nebol bohvie co....a syn pod maminou suknou no.....

neriesim a nechem riesit len konstatujem.6 rocny sy a spava svami skoro kazdu noc tak .....???

Sona, nehnevaj sa, ale to si vazne trosku prehnala. Nechcem si Evu zastavat, ved sa moze branit sama, ale mam pocit, ze svoje nazory branis utokom ("aj psy sa brania utokom" ). Moj syn tiez s nami spava v posteli, bude mat len rok a pol, ale je velmi samostatny. Na porovnanie- kamoskin maly. Pri kazdej prilezitosti u babky, kojeny velmi kratko, je ustrachany, lebo sa boji o maminu.

joooj mamky ved sa nehadajte tolko, kazdemu nieco ine vyhovuje, ja by som tiez rada spinkala s malym, niekedy by som ho len pritisla k sebe k srdiecku aby zaspinkal primne aby citil ze ho mam rada, ze u mna najde bezpecie a teplo, ale jednoducho sa to nedaaaaa akonahle ho pritisknem stale hlada prsnik, a stale by papal a cmulal nooo kto to kedy videl,, ma len 4 mesiace a uz je velky nezbedniiik,, akonahle ho vezmem na ruky ci ho obijmem furt mi trha dole saty, nooo asi stymi dojcenimi detmi uz to tak byva.. alebo je moj maly taky nezbednik?. .... ale aj tak,, ci spia s nami ci spia zvlast,, aj taku suu nase najcenejsie pokladiky,,a to je hlavne a nech suu zdravucke a veselucke.. iba to je dvolezite ostatne sa to vyriesi

diky za pokec mamicky.ň

Ja som známy zástanca vlastných postieľok
Nebolo to jednoduché "učenie", ale ani srdce drásajúce Proste sme stavili na to, čo bolo pre nás prirodzené
Katka, držím palce, o tejto téme tu bolo popísaného už veeeeeľmi veľa- takže sa nechcem opakovať Iba napíšem, že my sme bojovali navyše s návykom na nosenie sa na rukách, takže to bol začiatok- z rúk sme sa po čase presunuli do autosedačky , v nej sme sa postupne prestávali pri zaspávaní hojdať a vždy keď zaspinkala, vložila som ju do postieľky. Keď to po čase prestala "komentovať" okamžitým prebudením, sedela som pri postieľke, hladkala ju, prihovárala sa a spievala A tak sme sa dostali do postieľky. V 6 mesiacoch sme sa sťahovali a tak začala spávať vo vlastnej izbičke. Dnes už takmer 3 ročná slečna spinká vo veľkej posteli, každé ráno my budí božtekom a každý večer nám dáva priestor na oddych či súkromie Nemenila by som. A ani ona- nevie pri nás spať, navzájom sa vyrušujeme a tak keď sa po 30 minútach snahy o uloženie sa pri nás posadí a šepká "maminka, idem búvať", celkom to chápem
Tu neexistuje správna supervoľba, tu existuje iba pocit. Každé dieťa je iné a aj každý človek

"Tu neexistuje správna supervoľba, tu existuje iba pocit. Každé dieťa je iné a aj každý človek"
- Akira, uplne suhlasim
Eva

Moja Laura spávala s nami tiež dlho a potom sme to riešili tak že sme odmontovali jednu stranu postielky postielku prisunuli k posteli matrac dali do urovne nasej postele a mala buvala prakticky sama ale s nami.Ja si myslim že každý vie čo mu vyhovuje najviac a teda si myslím že je ok ak mamička a babo spia spolu a je ok ak aj nie.

Tak pridám aj ja svoju skúsenosť,synček spával s nami v spálni vo svojej postielke - blízko mojej postele.Bolo to super,nespal s nami ale bol nablízku ...Približne po dovršení tretieho - štvrtého roku sme ho "presťahovali" do vlastnej detskej izbičky - všetko prebiehalo bez problémov - išlo to nejak samo...Dnes má syn osem a občas v sobotu ráno nás aj s mužom navštívi a sú to ešte stále najkrajšie chvílky .Pripájam sa ale k tým mamičkám ktoré sa riadia svojím srdcom a nie nejakými poučkami ...

Dni, kedy moje deti spali vo svojej postieľke v noci, by som mohla zrátať asi na prstoch . Obe boli vyše dvoch rokov dojčené a ich blízkosť bola pre mňa samozrejmosťou . Odkladanie do postieľky, väčšinou sprevádzané prebudením takmer spiaceho dieťatka, nám skôr spôsobovalo problémy.Po narodení dcérky spával syn v postieľke, ktorá sa prestavila na posteľ, prisunutá bola k našej manželskej posteli, takže sme boli všetci štyria pohromade. Boli to nezabudnuteľné chvíle, čo by som dnes za tú trochu "nepohodlia" dala. A určite náš intímny život nebol prítomnosťou detí v manželskej posteli nijak "ohrozený" .

Moje deti spávali skoro stále pri nás,Aj moja dcera už má občas svoje 3 mesačné bábo pri sebe v posteli.Ked je to jediný spôsob,aby sa vyspala aj mamina,tak prečo nie?Niektoré deti sú proste také.V postielke uplakané a pri mamine v posteli spokojné.A pokial to vyhovuje aj rodičom,tak prečo by nemohlo dieťa spať s nimi?A úmrtnosť novorodencov zatvorených v postielkach,či dokonca vo vlastných izbách je ovela vyššia,ako prilahnutie dieťaťa.Aby si niekto prilahol vlastné dieťa,to by musel byť asi na mol opitý, alebo človek,ktorý sa často budí na zemi,lebo sa až tak v spánku prehadzuje,že ani nevie kedy spadne.
Ja som za to,aby bábo spalo s rodičmi,ak im to všetkým vyhovuje.
A deti odišli od nás z postele až vo veku,ked chceli vlastnu izbu.Aj teraz nám náš 8-ročný vlezie v noci do postele,ked má nejaký škaredý sen.

Ja som prekvapená, ako sa dá aj s takejto témy spraviť nechutné divadlo.
Sona si nová z toho si nič nerob. Až tu budeš rok a budeš dostatočne urážať všetky žienky, možno si nejaký rešpekt vybuduješ
Som zhrozená.
Ja vám len poviem, že môj tvrdo chrápejúci muž nepočuje plakať a dusiť sa kašlo Karinku, ktorá je vedľa neho. Ja som ju počula do obývačky a musela som jeho zobudiť, či je hluchý.
Sabku som si skoro zadusila, stačilo málo. Bola som po pôrode unavená a všade, v každom špitáli vám povedia, že je to nebezpečné mať bábo pri sebe.
Žena je po pôrode veľmi vyčerpaná a niekedy proste tuho zaspí. Môže sa stať. Je to okamžik. Sekunda...
Do kelu tak sa netvárte, že sa to stať nemôže!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Ved ja mam tak krasny pocit ked citim tu vonu a pocujem ako krasne si odfukuje proste si to uzivam , ved za chvilu mi vyrastie a sam bude spinkat

Polarka ma pravdu.Ja som mala strach,lebo som ho nepocula dychat ,tak spinkal so mnou.Naprogramovala som sa tak,aby som kazdym pohybom ho registrovala.

Jarka, tu nejde o to, či si matka neverí. Ja som bola mladučká slobodná mamina, ale aj keď som svoju dcérku milovala od prvého okamžiku a nepohla som sa od nej, proste sa také niečo stalo.
Keby kúsok od nás nespala moja mama, pozerala sa by som sa teraz na svet spoza mrežovaných okiennejakého ústavu.
Popravde, ked som teraz spávala prvé dva mesiace s Anetkou a budila sa na každý jej pohyb, ráno som bola jak mechom praštená. Nevyspatá, unavená a s takou mamou moc zábavy nie je

Veď to Človek sa dočíííta tóľko dobrých vecí...

no my sme dávali malinkého tiež hneď do postieľky, teda do košíka na spanie, hneď vedľa postele....
obaja sme objemnejší a ja sa navyše veľa v noci prehadzujem a tak som sa veľmi bála, aby sme ho nepriľahli...
malý bol spokojný nikdy nám neplakal, možno aj preto, že sme šatkovali a možno bol nasýtený, keď mal
zlý deň, alebo noc, tak som ho mala na rukách, ale to asi ako každá mamina...
a celkom som sa presvedčila, že teda aspoň, keď bol malinké bábätko, že naša voľba bola správna...
keď som bola raz v noci myslím, že asi na tretí deň po príchode domov v noci dojčila, ocinko sa pretáčal a
skoro sa stalo nešťastie...
teraz niekedy, keď má nepokojné sny, alebo mu idú zúbky, alebo čokoľvek, tak si ho vezmeme k sebe do postele a buvá s nami...
tak je to tak napoli, keď chce je s nami, a keď je spokojný v postieľke spí v postieľke...
vždy som si ale myslela, že aj keď je to bábätko potrebuje svoj priestor, na buvanie a u malého sa nám to aj osvedčilo,
aj ako bábätko, keď sme išli poobede spať, vo veľkej posteli sa mu spať nedalo, aj keď som tam bola ja...
pretože sa vždy v postieľke presunul do pravého horného rohu, tam si dal hlavičku a tak buval celú noc...
na veľkej posteli nevedel nájsť ten správny roh, kam ju má pichnúť...
ale je to fajn, keď je niekedy s nami v noci a pritúli sa, je to fakt, za chvíľu bude veliký a už sa túliť nebude chcieť...
no aj keď budeme mať druhé mimi, tak ho budeme dávať do postieľky...a potom uvidíme, čo bude pre neho najlepšie...

Katka, ty za nič nemôžeš. Naopak, dala si nádhernú bábätkovskú tému.
Vieš vždy je to iné. Pri každom bábätku je to iné. Nikdy to nie je rovnaké.
S prvým by si robila všetko a mala ho najradšej na prsiach 24 hodín denne. S druhým je to trošku miernejšie.
Nedá sa stíhať všetko. No pri treťom, štvtom sa väčšinou z matky stáva táááááá "krkavčia" ktorá pri všetkých povinostiach
odloží to malinké "občas" aj do postieľky poplakať. Robí to väčšinou pre to, aby sa mohla povenovať aj ostatným.
K tričku. Je to super nápad. Čítala som o tom už dávnejšie v jednom časopise a na moje deti to super zaberá.
Anetka si vždy zaborí tváričku do môjho trika a oboma ručičkami ho objíme. Je spokojná a spokojná a s úsmevom sa aj zobudí.
Uvidíš, že sa vám to čoskoro upraví. Neboj malinká má od teba dosť lásky aj keď ju nedržíš v rukách a nenosíš 24 hodín denne.

tak nechapem naco si tu pisete ked aj tak si kazda robite a budete robit po svojom.
potom su tu len neprijemne vymeny nazorov ako napriklad ja a eva vcera...

vidim ze dalsia co nechape...niektore sa tu delite o skusenosti
a tie dalsie presadzujete svoje nazory..jan som sem dala vcera prispevok s tym ze nesuhlasim zo spanim s dietatom
v jednej posteli s rodicmi..vyjadrila som svoj nazor a na oplatku ma zahrnuli nechutne protivne komentare..
nechcela som nikoho urazit a hned sa vsetky mamicky co spavaju s detmi do mna pustili.a tie co nespavaju snimi boli prijemne.
tak mi vysvetli co je toto za diskusiu podla teba..

vidis a ja som ich nenazvala lenivymi to bol len priklad.ako napriklad mna vcera jedna zenska prirovnala"aj psi sa brania utokom"
tiez som to mohla pochopit podla seba uplne inak.tiez niekedy treba rozmyslat aj nad tym ze to ako to vy chapete nemusi byt v skutocnosti tak myslene.

anyway,nechajme to tak,lebo by sme to mohli rozoberat do nekonecna...este raz sa ospravedlnujem ty co sa urazili.
podstatne je nech su nase deticky zdrave a stastne.v nasej alebo ich postielke to je uplne jedno...sto ludi sto chuti

tak na to zabudni a nevracaj sa uz ktomu,dobre