reklama

Júlia - náš príbeh predčasne narodeného dievčatka... pre všetkých, ktorým sa chce čítať

matam , 15. 04. 2010 - 14:44

reklama

Práve som "dosmolila" v skratke náš príbeh pre úúúúúúúžasnúúúúúú maminu tiež predčasne narodeného dieťatka, ktorá vytvára brožúrku pre rodičov predčasniatok a ako len može pomáha rodičom detičiek, ktoré po narodení potrebujú špeciálnu starostlivosť - hlavne predčasne narodeným ale aj donoseným deťom s komplikáciami.
Aj keď je z ČR, takže si toto asi neprečíta, patrí jej moj velikánsky obdiv a veľmi si ju vážim za to všeko čo robí...
Tak ak sa vám chce čítať...

Moje tehotenstvo bolo tým dovtedy najkrajším obdobím v mojom živote. Aj keď sa nám "podarilo" :o) na 1. pokus, bolo plánované
a vytúžené, a my dvaja sme boli tí najšťastnejší ľudia.
Robila som čo bolo v mojích silách, aby prebiehalo bezproblémovo, a aj všetko vyzeralo byť v najlepšom poriadku, až na rannú
nevoľnosť, ktorá ma prenasledovala počas celého tehotenstva. No ale to som brala tak, že to k tomu proste patri. A čo by som
pre nášho drobčeka nevydržala, že?
Hlavne, že všetky vysetrenia (až na to úplne 1., pri ktorom nás dr. vystrašila, že ide zrejme o bezplodovú tehotnosť, kedže
na UTZ bábo vtedy ešte nevidela, no o pár dní neskor nás strašne moooc potešilo už bijúce srdiečko... navyše mi hneď na
začiatku tehotenstva objavila veľkú cystu na vaječníku, tá však nerobila žiadne problémy a sama sa časom vstrebala) kontroly
a výsledky dopadali už len na 1 s hviezdičkou.
Až kým...
... bolo to vo štvrtok - 28.8.2008 - v 30. týždni mojho tehotenstva, keď mi veľmi opuchli nohy. A tak ma manžel presvedčil,
nech sa "len tak pre istotu" idem ukázat dr., že ma tam vezme cestou do práce. Nechala som sa prehovoriť, aj keď som sa
cítila skvelo, nič ma nebolelo, proste som až na tie nohy, ktoré sa premenili na dva hrubé stĺpy (čo podľa knižiek o tehoten-
stve, ktorých som mala doma hromadu, nebýva v tehu nič nezvyčajné), nemala žiadne problémy.
Od poslednej kontroly v tehotenskej poradni uplynuli necelé dva týždne a všetko bolo vtedy v ukážkovom poriadku, navyše na
"veľkom sone" - v 30.tt. som bola dokonca len deň pred tým a dr. nevidel nič nezvyčajné, takže som sa moc neobávala...
Nakoniec však manžel nestihol ani doraziť do práce, keď som mu s plačom volala, nech sa hneď vráti, že musím do nemocnice.
Keď mi totižto sestrička vyšetrovala moč na bielkoviny, tvárila sa ustarane, no ale keď mi zmerala tlak, bola už zhrozená
a volala lekárku. Diagnóza bola jasná - preeklampsia. Niečo som o tejto chorobe, vykytujúcej sa iba v tehotenstve, už vtedy
čítala ale ani ma nenapadlo, že ju budem mať aj ja.
A tak nasledovala okamžitá hospitalizácia do nemocnice, kďe sa mi infúziami a silnými liekmi snažili znížiť vysoký tlak, taký
nebezpečný pre bábatko, aj pre mňa.
Vtedy som ešte důfala, že sa im to podarí a ja ostanem v nemocnici pár dní na pozorovanie, v najhoršom prípade do termínu
porodu, čo malo byť o 10 týždňov...
...malo byt, ale nebolo. Júlia sa narodila ešte v ten deň...
Nechápala som prečo už chcú vedieť meno nášho dieťatka, nechápala som, čo to lekár vraví o nutnom ukončení mojho tehotenstva.
Nechcela som to pochopiť!
Potom sa už všetko zbehlo tak rýchlo. Operačka, spinálka, cisarský rez. Tak nejako to len plynulo mimo mňa. Všetko sa
zastavilo až pri pohľade na MOJE DIEŤA!!!
Niekto vtedy urobil to, v čo som ani nedúfala a na chvíľku mi ju pred tým, ako ju odniesli do inkubátora ukázali. Bola taká
maličká... a plakala.
Potom som sa zobudila na JIS-ke. Tú prvú sekundu po prebudení, som si myslela, že to všetko bol len zlý sen. Tá najhoršia
nočná mora. Prišla však lekárka, aby mi povedala o mojej dcérke... počula som len "... 1020 gramov, 35 cm..." a nieco o tom,
že nasledujúce dni budú kritické.
Už som sa zmohla len na plač... Plakala som aj vtedy, keď ma k jej inkubátoru, po 24 hodinách priviezli. Napriek tomu, že to
pre mňa bolo to najkrajšie stvorenie aké som kedy videla, ten pohľad na ňu ma tak veľmi bolel. Naozaj fyzicky bolel.
Dni potom sa nedajú ani opísať. Strach taký, aký som si dovtedy nevedela ani predstaviť, výčitky svedomia, pocity viny a
depresie, keď ma nikto nedokázal presvedčiť, že som tomu nemohla zabrániť... ale aj obrovská, nekonečná láska k tomu malému
bábatku, ktoré bolo moje a šťastie a pokoj v tých chvíľkach, keď som mohla byť s ňou, prihovárať sa jej a dotýkať sa jej
aspoň cez otvory v inkubátore, sa miešali ako dobré a zlé správy od lekárov.
Keby som ale mala napisať najhorší a najkrajší pocit, aký som počas tých viac ako dvoch mesiacov, kým sme si ju niesli domov
zažila, neváhala by som...
...najhoršia chvíľa bola vtedy, keď nám oznámili, že Júlia prekonala silné krvácanie do mozgu (III. stupňa z možných IV.)
a ja som nemala ani tušenie, čo to vlastne pre nás znamená...
...najkrajšia chvíľa v mojom živote bola tá, keď mi ju sestrička po 1. krát, po tých dlhých dňoch čakania, vložila do náručia.
Presne v tej chvíli som si začala byť istá, že všetko dobre dopadne, že proste MUSI!!!
Počas tej doby v nemocnici sme zažili to, čo veľa rodičov predčasne narodených detí - vyšetrenia, kontroly, odbery a injekcie,
mučivé čakanie na výsledky, zápal plúc, transfúzie krvi, cvičenie vojtovky, sondovanie, problémy s papanim, ale aj radosť z
každého malého pokroku, zlepšenia stavu, z každého gramu, ktorý naša bábika pribrala, z klokankovania, z vyloženia z inku-
bátora do postieľky, z preloženia na ďalšie oddelenie, ktoré znamenalo ďalši krok k prepusteniu z nemocnice.
Slzy smútku a strachu, aj šťastia...
No a neopísaťeľná radosť, keď sme si ju po nekonečných 69 dňoch brali konečne domov.
Už vtedy som tušila, že to nie je ešte ani zďaleka koniec nášho boja, že z následkov predčasného porodu sa budeme dostávať
dlhé mesiace, možno roky, ale stačil jediný pohľad na to prekrásne dieťa a bolo mi jasné, že spolu to všetko zvládneme.
Aj keď sme sa spolu trápili vojtovkou, 70-timi injekciami na podporu mozgovej činnosti, kontrolami u všetkých možných lekárov
a mnohými inými problémami, odkedy sme mohli byť konečne stále spolu, všetko bolo zrazu jednoduchšie a celý svet bol krajší.
Kolotoč lekárov sa postupne spomaľoval, vyšetrení ubúdalo a do 1. roku nám z kardiológie, ortopédie, rehabilitácií,
poradne pre rizikových novorodencov, ušného, očného, neurológie a samozrejme pediatra, ostali už len poslední traja menovaní.
Očné kvoli operácii strabizmu, ktorá nás práve čaká, neurológia kvoli krvácaniu do mozgu, ktoré sa síce pekne vstrebalo, ale
samozrejme sa musí naďalej sledovať, a napriek ktorému je Júlinka veľmi, veľmi, veľmi sikovné dievčatko a vždy zodpovedala
korigovanému veku, dokonca už pred 1. narodeninami dobehla aj vek kalendárny!!!
Sama niekedy nemožem uveriť, že z tej malej, ledva kilovej myšičky vyrástlo toto úžasné dieťatko, na ktoré by nikto, kto
o tom nevie nepovedal, čo všetko má za sebou a čo všetko zvládla.
Nikdy nebudem mocť byť dostatočne vďačná za to, že je práve naša. Za to, že ten tažký boj pre seba a pre nás všetkých
vybojovala!!!


reklama


reklama

eva m, Št, 15. 04. 2010 - 14:58

matam,
(hug) (hug) (hug) (hug) (hug)
napisala si to velmi dojemne...
mas krasne dievcatko, urcite aj velmi silne, ked vybojovalo ten dramaticky uvod.
Eva (sun)

matam, Št, 15. 04. 2010 - 15:09

Dakujem evi v tej brozurke su sice aj dojemnejsie pribehy a od ooovela lepsich "pisateliek" ako som ja ale kedze nas pribeh je trochu specifcky tym ze Lilinka mala silne krvacanie do mozgu a ja sama som kedysi velmi hladala a velmi potrebovala najst taketo pribehy so stastnym koncom mozno aj ten nas niekomu pomoze...

gratulantka, Št, 15. 04. 2010 - 15:31

Bože ako mi behá mráz po celom tele.Teším sa pekne napísanému príbehu so šťastným koncom(flower)

alexa35, Št, 15. 04. 2010 - 15:37

Matam, slzy mi tečú. Silná mamina a statočná dievčinka. U nás sú teraz v jednom obchodnom centre plagáty týchto bábik predčasne narodených-na podporu týchto oddelení v nemocniciach a práve v sobotu sme si tam prezerali tie stvoreniatka, ktoré majú pred sebou dlhý boj. Zvládli ste to.(flower)
My sa doma smejeme, lebo moja mamina sa v roku 1947-si vieš predstaviť-po vojne, bez inkubátorov-narodila v siedmom mesiaci s váhou asi 1500 g-ale bola tak životaschopná, že bojovala ako o život... Inak by sme tu neboli:-)

matam, Pi, 16. 04. 2010 - 13:20

Alexa dakujem. Hm... miminka do dlane? tak sa tusim vola ta putovna vystava - tesim sa kazdej pomoci pre predcasne narodene deti a neonatologicke oddelenia (y)

KIMKA, Št, 15. 04. 2010 - 15:56

(hug) (heart) (hug) (heart) (hug) (heart)

mcmicka, Št, 15. 04. 2010 - 15:59

Aj takého "krásne-ťažké" príbehy píše život sám. Kto by to povedal počas tehotenstva, sledovaného, kontrolovaného. Hlavné je, že ste to super zvládli. Fakt klobúk dolu a kyticu krásnych kvetov pre obe...(flower) (flower)

helus72, Št, 15. 04. 2010 - 16:03

Krásne napísané, si úžasná mamina s úžasnou princezničkou(heart) (hug)

-, Št, 15. 04. 2010 - 16:12

Matam(heart) (heart) (heart)
Predpokladám, že hovoríš o Lenke Novotnej alebo ďalších vynikajúcich ženách z Nedoklubka:-)
Julinka je nádherná a veľmi šikovná, ste (y) :-)
Nicol je narodená ešte o rovný mesiac skôr (v 26tt), síce s veľmi podobnými mierami. Akoby som čítala o nás. Akoby sa mi to všetko prehrávalo pred očami.
Očká sú dodnes náš, snáď jediný problém:-( , na očnú kontrolu sa odhodlávam už pol roka, odkedy nám opäť začalo robiť problémy jedno očko;-( Ale popravde- ťažšie sa mi to robí, akoby som sa mala dať sama rozkrájať na maličké kúsky:-(
A pre tie aktuálne maminy, ktoré potrebujú počuť dobré konce- Nicol bude mať 3 roky a v septembri nastúpi do škôlky:-) Všetko zvládla bezproblémovo a občas je až neuveriteľné, že také 940 g drobuliatko obišlo z takých obrovských problémov takto úžasne!(heart) (heart) (heart) (heart)

matam, Pi, 16. 04. 2010 - 13:25

Nie akira teraz konkretne som nepisala o zenach z Nedoklubka - aj ked aj ich pracu si velmi velmi veeelmi vazim... ale o Ivanke Antalovej - maminke Evicky (narodenej v 24tt.) a jej projekte Babyklokanci (heart)
Aj pre nas ste boli rovnako ako pre Radku aj vy dve baby kraaasnym prikladom... Dakujeme (heart)

apple, Št, 15. 04. 2010 - 16:22

(heart) (hug) skvelý rodičia a úžasná bojovníčka-prajem vám veľa zdravíčka,šťastia a lásky(hug) (heart)

nielen žienka domáca, Št, 15. 04. 2010 - 18:00

(heart) (heart) (heart)

daisy, Št, 15. 04. 2010 - 18:12

(heart) (heart) (heart)

babka Betka, Št, 15. 04. 2010 - 18:22

Boli a ste obe silné.Silné lebo ste chceli žiť.Žiť v rodine ,žiť krásny život,vidieť a naučiť sa všetko čo život ponúka.A ver, ponúkne tomu anjelovi, strašne veľa ... tak si ho krásne stráž, nech robí len radosť . nech rastie do krásy...lebo: Život je krásny (sun) (sun) (sun) (sun) (sun) (heart) (flower) (heart) (flower) (heart) (flower) (heart) (flower) (heart) (flower)

valery.c, Št, 15. 04. 2010 - 18:25

Dojímevé čítanie, ste statočné bojovníčky, obe. (heart) (heart) (heart)

lobelka, Št, 15. 04. 2010 - 18:56

Matam, velmi silny pribeh a hlavne statocne a silne akterky (hug) .
Kiez by podobnych pribehov so stastnym koncom bolo co najviac.
Viem si predstavit, aku vzpruhu maju maminky nedonoseniatok v pribehoch, ako su tvoje.
Drzte sa takto skvelo nadalej (hug) (flower) .

matam, Pi, 16. 04. 2010 - 13:29

Ano lobelka urcite je to vzpruha :-) Baby sa snazia pomahat aj financne a materialne ale nezabudaju hlavne na takuto emocionalnu podporu ktoru potrebuje asi kazda mamina extremne predcasne narodeneho dietatka... (heart) (heart) (heart)

sonia, Št, 15. 04. 2010 - 19:12

Matam,obdivujem ťa (hug) (heart) (hug) ,a princezničke prajem už len všetko dobré (flower) (heart) (flower) (heart) (flower)

stakola, Št, 15. 04. 2010 - 19:36

(y) (hug) (y) Posielam Ti môj veľký obdiv a prianie všetkého dobrého.
(flower) (sun) (flower)

mnnaaauuu, Št, 15. 04. 2010 - 20:33

(heart) (heart) (heart) (heart) taký príbeh som potrebovala počuť pred dvoma rokmi(sun) (sun) (sun) "našťastie" som aposn natrafila na príbeh Mišky a Nicol(sun)

petronela, Št, 15. 04. 2010 - 21:06

krasne napisane, som rada, ze vam vsetko dopadla tak dobre a nech sa vam aj nadalej tak vyborne darí (heart) (y) (flower) (flower) (flower)

slnecnica607, Št, 15. 04. 2010 - 22:05

Som stastna spolu so vsetkymi,ktori, stastne v takychto pripadoch uz kracaju zivotom,za teba matam,tvoju Lilinku, za Akiru a jej nadhernu dceru Nicol,prajem vsetkym s podobnym osudom vela stastia ,zdravia a pozitivne myslenie, aj ked je to velmi,velmi tazke.....(heart) (hug) (flower) (sun)

Ariesa, Št, 15. 04. 2010 - 23:31

(heart) (flower) (hug)

fantika, Št, 15. 04. 2010 - 23:32

(heart) (heart) (heart)

gertrudah, Pi, 16. 04. 2010 - 09:33

prajem Vám veľa zdravia a veľa lásky,ja som mala podobný prípad síce nie až taký ťažký,mám doma syna,ktorý je tiež nedonosený,má 16.rokov,učí sa veľmi dobre a mám z neho radosť,stálo ma to veľa úsilia ale výsledky snahy,ktorú som mu venovala stoja zato(sun) (sun) (sun)

matam, Pi, 16. 04. 2010 - 13:30

Vsetkym veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeelmi krasne dakujeme (heart) (hug) (heart) (hug) (heart) (hug) (heart) (hug) (heart) (heart)

lydusha (bez overenia), Pi, 16. 04. 2010 - 15:52

(hug) (hug) (hug)

Natinka, Pi, 16. 04. 2010 - 22:08

ste bojovníčky obe....(hug) (hug) (hug) (hug) (hug) (hug)

lejdy, Pi, 16. 04. 2010 - 22:26

Želám vám už len všetko dobré(heart) (hug) (heart) (hug) (heart) a nech vám svieti stále(sun)

matam, Ut, 11. 05. 2010 - 11:42

Ivka :-) (hug) (heart) (hug) (heart) (hug)

bigmama, Ut, 11. 05. 2010 - 13:12

tak ja vam prajem, aby sa vam nadalej darilo (heart) (sun)
bigmama (hug)

patyuli, So, 12. 06. 2010 - 14:55

lutujem ze som tolko uzitocnych informácii som si nevedela odkial ,,zohnat,,pred 2,5rokmi!!!!na internete som nemala silu hladat,a mala som depresiu ako...no ved to viete(blush) lenze ja som si to ani neuvedomila!!!moj syncek sa narodilo v 28 tt,mal 34 cm a 950gr!!!!a bojoval (clap) (y) bol sikovny..dostali sme sa domov na 1necely tyzden a potom zase naspat....:-( ale preslo vsetko,a teraz si pozerám len dozadu ,ze sme si to prezili a ideme dalej.....
MAMICKY,ktorym sa nerodilo predcase babo!!!!hlavu hore,a ideme do predu!!!!(heart) (heart) (heart) (sun)

Maťťula, Št, 05. 08. 2010 - 19:22

(heart) skutočne krásny životný príbeh! Napísaný maminkou, ktorá neskutočne ľúbi svoje dieťa! Prajem Vám len veľa zdravia, nech máte ešte veľa šťastných dní! Aj som si pri tom Vašom príbehu poplakala! (clap) (heart)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama