Kto som, co som ?

lydusha po celý čas ma miatlo ak som niekde čítala o karme v súvislosti s rakovinou u detí...nevedela som si to dosadiť k Filipovi...ani liečiteľka nám nikdy nič podobné nepovedala, že by to bolo karmické...prvé čo nám povedala bolo, že Filip je niekde neuveriteľne vysoko a že on je tu preto aby ľudí učil, že naučí veľa ľudí veľa nových vecí...že bude ľudí oslovovať písaným slovom, že má výrazný talent na hudbu a skončilo to pri tom, že má liečiteľské schopnosti, ktoré práve teraz uňho dozrievajú a vo veku 20 rokov bude pripravený môcť zodpovedne liečiť ľudí...

A toto isté mi povedala aj tá skvelá pani doktorka, ona sa naňho len pozrela a potom ako sedela na stoličke začala dvíhať ruku, už som mala pocit, že sa bude musieť z tej stoličky postaviť a snažila sa mi vysvetliť ako vysoko je Filip, ako vysoko je jeho vnímanie...

A to čo predvádzal v nemocnici lekárom- no proste oni nevedia takéto dieťa zaradiť, nevedia to ani po fyzickej stránke, ani po psychickej stránke...

chceš to jeho vlastnými slovami svetlanka?

Tak to teda dám jeho slovami- maminka no povedzme si to úprimne, keď som mal rakovinu tak mi ublížil tatinkov odchod, ale tá dedkova privtelená duša to už bol len taký bonus navyše...

Je to dosť zložité, ale už sa v tom dosť dobre orientujem,na túto problematiku sa dá pozerať z rôznych uhlov, mys me dostali odpovede od liečiteľky, od lekaŕky ktorá sa venuje čínskej medicíne, ktorá mi to zas vysvetlila tak, že on celú situáciu zvládal perfektne, pretože je to veľmi inteligentný chlapec, ale na to aby to mohol tak super zvládnuť tak mu z tela odišlo obrovské množstvo energie...a proste Filip je emočne veeeeľmi citlivý- extrémne, nenormálne....

jednak nositelia mena Filip sú veľmi citlivý, potom má v dátume narodenia šestky a deviny, čo zdôrazňuje cit pre rodinu, takýto človek dáva rodinu na prvé miesto, potom je v znamení raka narodený, čo sú zas ľudia dosť žaťažený na rodinu a navyše jeho životné číslo je 11 čo sú ľudia ktorý od detstva vidia, cítia a vnímajú iné súvislosti v živote,a tým že je to jednotka zdvojená je to dvojnásobné...

Napríklad tá pani doktorka ktorá sa venuje čínskej medicíne sa ma pýtala na také detaily, že keď mali autonehodu v Rumunsku či im tam mal kto pomôcť, pretože v takýchto situáciách je dôležitý každý detail...proste Filip podľa nej zažil strach zo strát po mužskej línii...v jednom krátkom životnom období, bolo to rozpatie paŕ mesiacov on strácal úplne všetkých mužov okolo seba, ktorý v jeho živote niečo znamenali, to bol extrémny stres, obrovský strach, ktorý sa uňho ale prejavil tak, že prepukla rakovina...a keď si vyberal esencie z ktorých mu lekaŕka namiešala kvapky, tak si podľa nej vybral úplne geniálne- mal tam nejaké dva strachy a ešte neviem čo ďalšie to som nepostrehla...ale ona ho nechala aby si vybral celkom sám, ona ho vždy lieči len tak, že mu niečo navrhne a ak Filip s tým nesúhlasí tak to nerobí, vždy len to s čím on sám súhlasí, lebo podľa jej slov on má perfektne vyvinutú intuíciu a dokáže si v podstate pomôcť sám...

A čo sa týka tatina tak s ním sa nechce o týchto veciach rozprávať- jednoznačne sa mi vyjadril, že on vie že tatinko sa nikdy nevráti, pretože on niektoré veci nechápe, nerozumie im...povedal mi, že my s tatinkom ešte nemáme náš vzťah ale aj tak ukončený, že ešte sa aj tak budeme od seba navzájom učiť, aj presne vie čo sa máme od seba naučiť, ale že tatinka čaká ešte veľmi dlhá cesta kým to pochopí...A že tatinka má naozaj veľmi rád...Povedal mi že medzi nami s tatinom sa skončilo niečo čo sa ešte skončiť nemalo...no ale to už sú veci ktoré sa dajú vnímať ak vnímame intenzívne naše spojenie s dušou...

toto mi nezávisle od Filipkových slov potvrdila aj liečiteľka- pre nás všetkých by jednoznačne bolo lepšie ostať naďalej spolu...

A sranda je to, že toto bolo ako prvé čo mi povedala aj lekaŕka čo sa venuje čínskej medicíne...skončilo sa niečo čo sa ešte skončiť nemalo a my sa ešte veľa musíme učiť ako takýmto citlivým deťom ako je Filip neubližovať, takýchto detí sa teraz rodí veľa, ale my sa ešte veľa musíme učiť...

a ešte Filipko presne vie prečo si nás ako rodičov vybral, vie prečo sa nám narodil...

dúfam, že tá kniha uzrie svetlo sveta a my sa budeme môcť podeliť o prežité...

ešte dopíšem, že on všetko vníma extrémne citlivo- ľudí, situácie...ale cez svoje ochorenie sa naučil chápať, že je to na jednej strane úžasné byť tak citlivý a vnímavý, no na druhej strane to potrebuje spracovávať tak aby neubližoval sám sebe...Raz mi povedal: maminka ja chcem naďalej ostať taký citlivý a vnímavý aby som mohol ľuďom pomáhať a ja viem, že budem ľuďom pomáhať, ale lekaŕi ako kolegovia mi nebudú rozumieť.No viem aj to že si nechcem nechať ubližovať...

Takže to má Filip dosť ťažké v tom ako si zachovať svoju citlivosť a vnímavosť a zároveň ten zdravý odstup...´všetko bude v knihe, tie jeho múdra, tie jeho stavy kedy padol nie raz celkom na dno aby z neho mohol vyletieť do výšin a potom chŕlil zo seba tie úžasné poznania...

ešte ma napadlo, že vybrať sa duchovnou cestou chce obrovskú vnútornú slobodu, je to napríklad aj o tom, že možno sa rodič ocitne na súde- asi treba rátať aj s takouto možnosťou, potom treba rátať aj s tým, že človek ostane v podstate sám, že možno lekaŕi odmietnu robiť nejake kontrolné vyšetrenia, lebo si ako rodič liečbu odmietla- je to hodne o vnútornej slobode, je to hodne o tom, že človek vnútorne cíti že pre svoje dieťa robí to najlepšie čo robiť môže, ale kdesi vo vnútri je treba počítať aj s tým, že sa ako rodič rozhodneš nesprávne, že možno svojmu dieťaťu proste nepomôžeš- ja som napríklad jasne videla že Filipkovi chemo ublíži, že toto nemám dopustiť...

Na druhej strane je možnosť že aj chemo- aj duchovná cesta, no zároveň zas človek ak vie že tá duchovná cesta je správna zákonite zvádza vnútorný boj s tým, že dieťaťu do žíl lejú chémiu,a tým dáva akísi tichý súhlas k tomu, že dôjde aj k poškodeniu nejakých orgánov...

Potom je to v rovine prijatia celej situácie, pochopenia toho že lekaŕi robia na istej úrovni čo oni považujú za správne a ty ako rodič zas robíš to svoje čo považuješ za správne...

Je to veľmi zložitá problematika...