Nechápem

Skús rozviesť.

Joj áno naše deti, ešte majú kus cesty pred sebou.

No a myslím že teraz tento rozdiel je veľmi badateľný a je to aj vedením k inému postoju. Mladý človek už nevstane v autobuse, nemusí byť gavalier, je rovnoprávny a to všetko je ok, len sa tam nejako nezabudovala pokora, taká ta obyčajná, ľudská.

Myslím že oni to maju ťažšie ako sme to mali my, oni ked ich život preplieska to ponesú oveľa ťažšie, lebo to zase nepochopia oni.

Každá doba ma niečo do seba a niečo od seba, nuž hviezdy nepustia.

nedavno ma zaskocilo ... mame v rodine cerstvu lekarku. Zdala sa mi tou spravnou, dostatocne pokornou a aj silnou, ktora by si mohla poradit. Ked som sa s nou naposledy stretla, zacali sme sa rozpravat o praci ... a to co z nej vyletelo bolo pre mna ako studena sprcha. Neriesila pracovne podmienky. Riesila pacientov. Baba neuveritelne stvrdla. Uznavam, ze nemam predstavu o jej tazkej praci, no mam blizkych aj medzi zdravotnikmi a aj na ich priklade som presvedcena, ze sa to da: k ludom pristupovat aj inak. Normalne, ludsky. A prave od nej som taku poziciu, do akej sa stavia, necakala. 

Vidím na mojich velkých detoch, že pokora sa vytráca a nejaká taká "srdečná bezprostredná úslužnosť", to v nich už ani nieje. Zovšadiaľ na nich tlačí názor že JA som tým  najdôležitejším.

Ale priskaa zastanem sa aj tvojej dcéry, skús sa na to pozrieť aj zo strany svojej dcéry, ona nieje psychologička-je predavačka, nemôže na seba brať súcit a problémy všetkých kupujúcich...musí sa trochu voči tomu aj obrniť...aby prežila :-)

Pre teba ako matku to musí byť veru smutné vidieť to. Ale je to asi tak ako píšeš, zvlčievame ... smútok, smútok, smútok :-(

Ona, ako predavacka, tam nie je na to, aby pochopila a usmernila. Usmernuje v smere "bryndza je tu a je taka a tu mame toto a hento a toto , nie, nemame. "

Myslim, ze ak ako predavacka stoji hodiny v obchode a ma 20 takych zakaznikov, ktori si nevedia/nechcu prepocitat a potom sa tvaria nemilo, co horsie, nemilo sa spravaju k predavacke, ktora s tym nic nema, tak sa jej postoju necudujem. Mily pristup sice nezaskodi, ale z vlastnej skusenosti...ktora z nas nemala taku chvilku, ze "ja to kaslem, naco sa budem milo spravat, ked vsetci po mne brechaju....".

A na margo toho zvlcievania...zvlcievame uz tisice generacii. Myslim, ze to pocula kazda mlada generacia tym hrozostrasnym tonom, ze "co len z vas bude a za nasich starych zlatych cias ludia boli ini.....".

Bohuzial to zvlcievanie je len prisposobovanie sa podmienkam a tie su diametralne odlisne tym, v ktorych vyrastali nasi rodicia, stari rodicia a pod. A bohuzial, musime sa prisposobit napr. takym veciam, ako starej babke, ktora sa natrepe do autobusu hned ako otvori dvere a ani ju nenapadne, ze vystupuje sa najskor a to z uplne logickeho dovodu, lebo vonku je vzdy viac miesta ako dnu, a ked ju niekto upozorni, tak si zacne otvarat usta, ze aka mladez a aki ludia a tak to nebolo...no nebolo, lebo keby sa za mladi do busu trepala, tak by jej niektora strasia zaludok vycistila tak, ze by si to za klobuk nedala. A mam este kopu zazitkov, so starsimi ludmi a nie aby ste to brali tak, ze som na nich zamerana, len to davam do suvisu s tym, ze hlavne postarsi (cim nikoho, kto sa na zvlcievanie stazuje, nechcem hodit do vreca "postarsi") maju vzdy mudre reci, aki by sme mali byt, ale velakrat je to o tom "ze voda sa kaze a vino pije". Chapem, ze taki ludia zili v inom svete, vo svete, kde ked prisli k doktorovi, tak si pokecali, lebo casu bolo kustik vecej, ale ked ja musim cakat na vysetrenie starej panej, ktora u Dr. poctivo 30 minut drmoli, ze ako sa kurky maju a ako jej suseda pestuje papriky a ja potom u neho stravim 5 minut aj s vypisanim spravy a vysetrenim a potom sa po 4hodinovom cakani mozem odobrat, tak ma ide roztrhnut, lebo ta teta (a chapem, ze jej moze chybat ludsky kontakt) sa dotrepe len domov, ale ja si mozem pogratulovat, ze kvoli 6 takym mam jeden paragraf fuc....a ano, nahanam cas, preco? Lebo nechcem, aby moje deti vyrastali bezo mna a zvlcili sa....

Jasne, ze su vinimky, napr. jeden starsi pan u Dr. v cakarni, ktory sa ponukol, ze on je na dochodku, ze nech idem prva, lebo on sa neponahla. Srdce zohrialo, ale nechala som ho ist prveho, nech je to spravodlive, aj sme si porozpravali a dlho som rozmyslala nad tym, ze je to fantasticke, ze sa dokaze otvorenymi ocami pozriet na ineho cloveka a nevidi len to, ze tak ja mam 70, preto mam prednost a musim sa ponahlat lebo o 10:30 ide Jednoducho Maria 1256. cast.

Uf, a vypustila som paru. Hned je lepsie :D

Čisto emocionálne sa to nečítalo dobre, mrzelo by ma to ako mamu veľmi preveľmi. Čisto racionálne: robiť za plat, ktorý mi nepokryje ani nájom, to je samo o sebe tak demotivujúce, že nejaká pani, ktorá "vymýšľa", nevyvolá ľútosť, ale pocit, že zdržiava a nevie čo chce... Keď sa na to pozrieš takto, je správanie tvojej dcéry pochopiteľné. Keď tak počítam ten jej plat, tak ona by si vlastne nemohla dovoliť ani dekagram bryndze. Neviem koľko má tvoja dcéra rokov, ale myslím, že o pár rôčkov bude niekde inde s chápaním podobných situácií a tvoja výchova sa prejaví:) 

Priskaa, chápem tvoje pocity, ale myslím si to isté, čo aj niektoré devy už napísali, časom sa to zmení, ak si do nej to dobré vložila, ono to vypláva na povrch. 

Trochu to súvisí aj s tým, že tie dospelé detiská síce sú dospelé, ale kým žijú v bezpečí domova, pod rodičovskými krídlami, tak akosi nemá ten vonkajší krutý svet na ne až taký dosah, meniť sa to začne až vtedy, keď začnú byť odkázané samé na seba, lebo potom sa častejšie aj ony budú vyskytovať v situáciách porovnateľných s tou babičkou ...

K tvojmu zážitku z predajne len toľko. Porozprávaj sa s dcérkou a skús jej dať príklad, že si na tej druhej strane bola ty.

Mne samej pomáha v rozličných situáciách uvedomiť si, že ten druhý to som ja a predsa sebe nebudem ubližovať.

Ja si myslím, že veľa u dcéry robí:

- či ju práca predavačky baví a našla sa v nej,

- podmienky v práci - či je pod tlakom, alebo sa tam pracuje dobre,

- mladosť a s tým súvisiace životné skúsenosti,

- povaha a temperament, vrodená empatia.

Veľa ľudí si neuvedomí, že kapsu liekov za stovky eur by mali vymeniť za tú bryndzu a kvalitnejšie potraviny, nekupovať polotovary, namiesto údenín radšej kúsok mäsa atď. aj keď len po troškách.

No a na záver by som to tak nepaušalizovala. Rovnako ako sú dobrosrdeční či zvlčení mladí, tak sú aj starí ľudia, niektorí sa zlí a zlo rozsievajú okolo seba aj napriek tone životných skúseností. Nevážia si, frflú, sťažujú sa, ohovárajú... vlastným deťom nevedia na meno prísť, lebo nenaplnili ICH predstavy o živote.

adus uplny suhlas ked oponujes.

Pracovala som cca 5 rokov v obchode. Nie je to dlho, ale v roznych prevadzkach od BA az po tatranske rekreacne zariadenia volakde na samote.

Neexistuje spravit kysly xsicht, blbu poznamku. Maximalne tak mohla slecna odporucit pani, ze bryndzu si moze zamrazit na neskor, ze jej dlho vydrzi. Nech nelutuje nakup. Ak by to nepomohlo, alebo jednoducho nebolo dost penazi, tak to proste stornuje.

Toto by malo byt na veducich prevadzok, ustrazit si spravanie sa ku klientom. Stalo sa mi, ze v niektorych pracach veduci rovno oznamil, ze v reklamacnom konani nemusime postupovat vzdy podla zakona, ale ze nam dava iste pravomoci vyhoviet zakaznikovi. Sem tam sa stalo, ze sme mali problem so spekulantom ci agresorom, tak sme sli cez zakony. 30 dni, nie nevymenim, posielame dodavatelovi, vyjadrime sa ... a pod. Ak to vsak nebolo nutne, proste sa vec vyriesila k spokojnosti klienta na mieste a hotovo. Bez okazaleho davania najavo, ze exkluzivne pre vas, cakame vdaku ... Jednoducho.

Aj keby za pani stalo 5 ludi v rade. Je prijemnejsie ked sa im pokladnik prihovori a poprosi o chvilku strpenia, ako ked zalozi ruku pod bradu a caka veduceho na storno a gula ocami na "vinnika". Spokojny klient je proste vyhra. A to staci ozaj malo. 

Neviem ci  sa možem zapojiť do diskusie lebo sa mi zdá ako by som  žila  naozaj na druhom na druhom konci sveta a je to len za veľkou mlákou . Naozaj tu take problémy ako namosúrena predavačka som sa za mojeho pobytu tu nestretla . Tu je to opačne . Niekoľko krát sme sa s kamarátkou z toho smiali, ze na Slovensku by tá baba v obchode nepochodila . Niekedy mi to až lezie na nervy aký sú tu v obchodoch a supermarketoch ľudia úslužný, usmiaty, vedia , ze zákazník urobil chybu ale este aj tak sa ospravedlňujú . Nedávno som si kupovala kávu na móle a povedala som jej ze chcem bez cukru ale predavačka mi aj tak     Kávu oslabila , najprv  som si myslela, ze jej to nepoviem ale potom prečo nie ? Velmi sa my ospravedlňovala za jej chybu a potom my dala kupón,ze na druhý raz budem mat u nich kávu zadarmo.5 rokov dozadu som bola velmi chorá, ze s emergency som musela ísť hneď pod nože lebo do rana by som zomrela . Bolo to v nedeľu v noci, behom 1 hodiny zvolali operačný tím a operovali ma aby som do rana neumrela . Ked som sa prebrala po 8 hodinovej operácii, lekárka velmi známy chirurg my presne vsetko po lopate vysvetlila co robila. Moja anglistina v oblasti zdravotníctva či v slovenskom a este v anglickom jazyku je velmi obmedzená .naozaj starostlivosť perfektná . Jedna sa tu o predstih . Všetkého je tu vela , ze si môžeš vybrať ked sa ti nepáči tak ľudia si môžu vybrať ísť do druhého lekára či druhého obchodu a preto zákazník nas pan

Aha tak som to zle pochopila.