Po veľmi dlhom čase som si našla čas na knihu a dokonca, nie romantickú, ale takú "múdrejšiu" Spomeniem len jednu z mála myšlienok, ktorá v nej bola spomenutá.
Mali by sme zo svojej hlavy vytesniť negatívne myšlienky a nahradiť ich pozitívnymi.
Som s tým stotožnená, príde mi logické? či skôr moja intuícia sa k tejto myšlienke plne hlási. Negatívne činy, podľa mňa zákonite aj myšlienky určite nepritiahnú nič radostné.
Už dlhšiu dobu mám v hlave "pozorovatela", ktorý sa snaží stopnúť negatívne predstavy, čo by sa mohlo kedy stať .... Ale keď môj "vonkajší" sledovateľ spozornel ešte viac, zistil že sled mojich duševných pochodov zameraných na minulosť či prítomnosť má ešte ďaleko k tomu, aby prevažovali pozitívné toky.
Ono je to zvláštne. Keď som konečne mala pocit, že som už snáď voľačo prekonala, posunula sa o krok vpred, zrazu prišiel pekný preplesk a ja som sa vrátila o dva kroky vzad. To tá spomínaná kladná spätná väzba, v názve môjho len kus zmäteného zamyslenia sa. Že nepricházda pochvala som si už akosi zvykla, že príde skôr kritika som už tiež kus prekusala. Len občas, keď ku mne dôjde závan minulosti, ma to všetko na chvíľu preplieska.
Nie je jednoduché myslieť pozitívnejšie, s tým súvisí aj mať sa rada taká, aká som, keď môj systém hurá, okolo mňa plodí neporiadok, a lebo nevie udržiavať poriadok a s tým súvisiace záležitosti? To je všetko tak viditeľné bijúce do očí a to ostatné sa stáva bezvýznamným? No nič, však aby som sa nenudila po dlhý radostný zvyšok môjho života na ceste za úsmevným láskavým pokojom v mojej duši.
Uvedomujem si, že píšem kus v hádankach. Až taký exibicionista zas nie som, aby som tu opísala, najcitlivejšie zákutia svojej duše. 
Dievčatá, ako nutne, akútne ... potrebujete kladnú spätnú väzbu na seba, svoje činy vy? Zvládlis te už umenie samochvály? Určite nesmrdí, ak je taká pekná zdravá a radostná. Mám nový obľúbený výraz - radostný. 
Však toto, maximálne úsilie, dobrý úmysel ...., občas je dôležitejšia cesta ako ciel či výsledok. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hmm, včera ma na FB zarazili dve titulky z médii k tomu istému:
Prvé médium - Slovenský cyklista nezvládol záverečné stúpanie a nezopakoval pondelňajší triumf.
Druhé médium - Sagan predviedol v kopcoch famózny záver. Triumf mu však ušiel o kúsok
Čítať len to prvé, tak dumám, či ten chudák Sagan vôbec dorazil do cieľa. A on vôbec nie je chudák, on fakt skončil na fantastickom druhom mieste.
Netuším, čo bolo za tým prvým titulkom, prečo sa nedokážeme sami seba pohváliť. Povzbudiť.
Často pozeráme rôzne športové prenosy a veru myslím, že by sa naši športoví redaktori (a nielen oni) mali tej pozitívnosti a hrdosti u svojich českých kolegov učiť.
Možno je to naša národná črta, že nepochválime ani inýh ani seba. Ale ja si myslím, že každý z nás aspoň drobnú pochvalu potrebuje. Aj tu - každý, kto tu občas čosi napíše je naozaj rád, ke´d má reakiu, keď jeho slová zaujali. Podobne je to aj na ostatnýh podstránkach, veru aj tam každej z nás dobre padne akékoľvek povzbudivé slovo. Takže si myslím že naozaj tú pozitívnu spätnú väzbu všetci potrebujeme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K tomu čo si písala o kladných komentároch na niekoho slová ...
Keď si autorom článku a maniakom ako ja v určitej dobe závislým, tak nielen pozitívne komentáre ti stačia. Stačí ti aj otvorenie blogu a keď to naskáče k najčítanejším 
...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak, tak veru sa poznáme
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pána pisálka z prvého média by som z toho jeho kresielka posadila hoci aj na bicykel a poslala kade ľahšie. Typické slovenské, máme to dosť zakorenené a nevidím nádej na zmenu. Z vlastnej skúsennosti ani do mládeže sa nevkladá sebadôvera, hrdosť na dosiahnutý výkon, aj keď to zrovna nie je víťazstvo, radšej sa nebudem rozpisovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto máš recht. Zvyčajne sa "hecuje" negativizmom - vyvolaním zlosti, čo ja som si všimla. Osobne ja pritom viac energie vyprodukujem pri pozitívnej motivácií, či pochvale a vyvolaní radosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak dnes ma dostali deti, ked som v debate naznacila nejake nie az tak stastne konce, v uplne trvialnych situaciach, ozvalo sa "Mamka, mysli pozitivne" a to najmladsia urcite necitala tento clanok . Neskor sa uz pridal najstarsi, este ze ich mam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, my sa veľmi často zbytočne bojíme. Neviem, z čoho to pramení - tá neistota. Mali by sme to brať všetko s nadsázkou. Čo také sa môže stať? Nevídu nám naše plány? Tak urobíme nové! Pokazí sa niečo a bude to treba opraviť? No tak budeme opravovať!
Netreba hneď hľadať bubáka pod posteľou. Treba vyhnať toho bubáka z nás 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no to vieš, ke´d máš od perinky za zakdom babku "tragédku" je občas dosť ťažké nedomyslieť tie správne čierne konce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to je ťažké. Ja som rodený optimista a snílek. Na vyváženie mňa a doloženie celku mám doma "realistu" . Ale keď je tej "reality" veľa, tak veru sa aj nahnevám a kričím, že to nie je všetko také zlé .
Je to hodne od nátury a hodne od toho, čo ťa roky valcuje .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vo všeobecnosti sa ľudia podľa mňa snažia nájsť nejaký dokonalý stav. Bežne sa im niektoré veci navia dokonalé, iné akceptovateľné a potom sú veci, ktoré treba ihneď opraviť. A zväčša sa začína od toho opravupotrebujúceho. A už sa "opravuje", vyčítajú chyby, hľadajú dôvody a kritizuje. Na to pekné a dobré akoby padol mrak.
Si zober - dojde niekto z dovolenky a hneď začne. Hrozné počasie sme mali, pláž bola škaredá, Nemci drzí, Rusi opití .... málokto povie, bolo tam úplne úžasne a začne sypať len a len superlatíva.
Jasné, že potrebujem pozitívnu väzbu. Nie som taký egocentrik, aby som si povedala, že mi na názore iných nezáleží. Snažím sa akceptovať názor, že niekomu sa to, čo robím neľúbi, ale občas to prevalcuje i mňa . A aká som potom rada, keď ma dotyčný potom pochváli!?
Pozitíva si hľadám. Nuž, občas teda fakt ostane len pri samochvále .
Ale dobré je mať priateľov či blízkych, ktorí ťa nielen pochvália ale aj povedia, čo do kelu robíš blbo a ty si schopná to akceptovať. Našťastie takých ľudí mám. Som za nich stráááášne vďačná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vsak toto dovolenka, ak sa raz rozhodnem si ju uzit , tak si ju uzijem ak ked nebude zdaleka vsetko dokonale.
Jasne dobre mienena kritika, ma zmysel ... ak nepadne v nevhodnej konstelacii
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nevhodná konštelácia. Občas sa stane, že dvaja ľudia mi hovoria to isté. Takmer tými istými slovami. Osobu A mám v daný moment vytesnenú a nepočúvam (proste sa mi to odráža od kože) ale osobu B jak zhypnotizovaná počúvnem . Ešteže na mňa vyzreli. Osoba A povie osobe B "Vysvetli jej...." A osoba B povie rovnaké slová a problém máme vyriešený . Občas treba tlmočníka, čo hovorí na rovnakej frekvencií ako sú tvoje uši .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta to je už vyšší level. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, niektoré vzťahy treba dotiahnuť do dokonalosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Musim sa priznat, ze aj ked som sa velakrat snazila nastavit na pozitivne myslenie, stale mi to nejde. Asi sa musim vzdy pripravit na to horsie, a potom si vydychnut a pocitit ten padajuci kamen zo srdca.
Uz som to tu asi spominala, moja babka sa vzdy vedela sama pochvalit (ked dobre navarila, nieco pekne si kupila...). Nechapala som to. Nevedela som sa sama pochvalit. No dnes sa kludne pochvalim a uz to neberiem ako cosi cudne.
K tomu stazovaniu sa na dovolenku, sport , politiku, manzela a co ja viem, co vsetko. My sme boli doma nauceni nestazovat sa a najma nie pred cudzimi ludmi. Co sa doma navari...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No nic moc, ak na srdci ten kamen uz je , aj ked len chvilu. Ono jasne k buducej udalosti sa vieme nastavit neutralne, s velkymi ocakvaniami, alebo s katastrofickymi scénarmi, abo v dobrej viere, že bude ako má byť. Jasné, každému je iné blízke.
Občas mám pocit, že práve pochvala samej seba je ta najdôležitejšia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samotny strach moze byt velakrat ovela narocnejsi na psychiku ako pripadna zla sprava. Velakrat clovek pociti aj zo zlej spravy ulavu, pretoze konecne vie, na com je. Ja osobne som rada pripravena na vsetky mozne alternativy. Takze nie je to tak, ze myslim nevyhnutne na to najhorsie, skor na vsetky moznosti. Potom mam pocit, ze som sa na danu udalost pripravila alebo mi spadne ten povestny kamen zo srdca.
Ale co ked je aj v spolocnosti pozitivne myslenie skor vynimka. V nemocnici som sa napr. stretla s tym, ze lekari pripravuju pacientov/rodicov skor na horsie, nechcu byt moc pozitivni, ved co ak... Ked som bola pred takmer dvomi rokmi hospitalizovana s najmladsim a cakali sme na vysledky, ci ide o zhubnu alebo nezhubnu formu tumoru, vsetci nas od prveho dna pripravovali na najhorsie, nikto nic nezlahcoval, a potom skoro po tyzdni za mnou prisli s dobrou spravou. Bola to pre mna ulava, ale aka som bola ubita z toho cakania... akokeby mi ubrali niekolko rokov zivota.
A treba sa pochvalit. Cim som starsia, tym viac si to uvedomujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru strach nie je dobrý priateľ, aj keď občas je na mieste vrámci pudu sebazáchovy. Zodpovedná príprava, triezvy odhad ... je podľa mňa o inom.
Verím, že čakanie na výsledky muselo byť šialené.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bolia ma uši aj hlava ked počujem pozitívne myslenie, vadia mi tie ezoterické nejaké nasilu no ja som pri tom človek celý svoj život mysliaci len na to dobre ako na to zlé. Nechapala som manželovú mamu, ktorá keď sme odchádzali tak pri aute pol hodimy plakala ako sa zabijeme a pod. Nikdy som to nevedela pochopiť. U nás vládlo také niečo iné - myslí aj na zadné dvierka a aj to že sa môže niečo stať.
Teraz som už dospela do levelu kedy mi je vždy ľúto človeka, ktorý toto robí že vidí všetko iba zlé, je to veľmi nešťastný človek. Ja raz keď som sa dostala do ťažkej depresie tak som niečo také preživala, bála som sa každej novej minúty. Takže toto je naozaj forma choroby.
Aj medzi blízkymi mám príklad od včera. Moja mamka má 93 a pol roka, mala nízky cukor a tak prišla glykemická kríza a tak ju chuderu viezli toľké kilometre rýchle domov lebo ona umiera, moja sestra povie - toto počas jej cukrovky sa už stala možno aj 30 krát a vždy mala pomoc na blízku a dostala cukor a zvládla to. No a tak kým jedná strana ju pochováva druhá vidí ďalší deň. Nikdy a nikto ani z nás nevie kedy príde ta hodina ale načo žiť iba v tom v tej hodine.
Aj ja som urobila niečo čo sa mojej mame zrejme nepáčilo, lebo tiež si myslela že sa s ňou navždy lúčim. Poprosila som ju o odpustenie, ale nebolo to prvý krát a chcela by som iba aby sa aj ona zmierila sama zo sebou. Sestra ju potom tíšila a zrejme lepšie vysvetlila to odpustenie a tak to nakoniec malo zmysel.
Ak by človek mal sadať do auta s tým že sa určite niečo stane, tak ma utekať domov, ak to robí neustále tak sa raz toho dočka, ale nie je to len o aute.
Pochvála? - stále mám s tým problém, ale prekvapila som sa v utorok pri návšteve ked som sama začala chváliť môj dvojdňový úžasný segedín varený vo veľkom hrnci, ale nemala som z toho zlý pocitja ked som si uvarila v malom hrnci nikdy nemal tu úžasne vyváženú chuť.
Myslím že k určitým veciam sa človek dopracuje aj vekom, aj keď nie vždy je to pravidlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasne, že "ezoterika", osobny rozvoj .... podsúvané nasilu, je o "násilí" Ja ked po takej knizke siahnem raz do roka. Ale ked uz nakuknemi uvedomim, ze v mnohom je kus pravdy. Ja som sa vedome naucila stopnut negativne predstavy, co by sa kedy, kde mohlo ako stat. ...., ide to ..., pozicala som si formulku z hoooponopono, ale je fakt , ze to suvisi aj s mojim nastavenim. A uvedomujem si aj to, ze negativne podvedome pochody na temu pritomnych udalosti mi na prospech nie su. ...
Veru mnohé je o uhle pohladu... Tvoja mamka má uctyhodný vek.
Tie zadné vratka su fajn. Napriklad ked balím lieky na dovolenku, nepredstavujem si co vsetko by nas mohlo postihnut, ale je dobre mat prvu pomoc ..., ak by ju bolo treba.
Segedínsky guláš musel byť úžasný, mala by som aj ja spraviť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím si , že každý z nás potrebuje spätnú väzbu a pochvala vždy poteší
Nie je to ješitnosť, je to o dobrom pocite. Jedna moja kamarátka má zásadu, že keď ťa nikto nepochváli, pochvál sa sám. Ja to moc neviem, ale je to príjemné , keď niekto ocení , čo pre neho urobím alebo nový účes , dobrý koláčik a podobne 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano úprimná pochvala, vždy poteší . .... U mňa ešte nastáva otázka či ju viem prijať, tak ako bola podaná či v nás nedrieme večný nespokojník, že si ju ani nezaslúžime?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ja som "rebeka", ked ma nepochvalia, tak si niekedy tu pochvalu aj vypytam - akurat - dostane sa mi obcas aj takej odpovede, ze "dobre sa samo chvali"
Specialna kategoria je varenie - tam mi kedysi v zaciatku nasho vztahu moj muz povedal, ze on sa boji nejake jedlo mi pochvalit, lebo ze si vsimol, ze potom ho ma na tanieri stale az kym sa mu totalne nepreje ....
Takze asi ako aj pri inych veciach - vsetkeho s mierou ...
Pozitivne myslenie nie je jednoduchou zalezitostou pre tych, co to nemaju v krvi a viem z vlastnej skusenosti, ze my, beznadejni pozitivisti, to akosi nie dost dobre chapeme, ako ti druhi mozu mat s pozitivnym myslenim taky problem ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj a este som zabudla - myslim si, ze potrebujeme aj negativnu spatnu vazbu, hlavne, ked sa uz zaciname vznasat moc vysoko nad zemou, alebo ked sa tam vznasame velmi dlho ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už sa ti také podarilo? Vznášať sa vysoko či veľmi dlho?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, takto ti poviem - ja si to ani nemyslím, ale stalo sa mi zopárkrát, že ma život "preplieskal" a potom som si spätne uvedomila, že veď asi aj mal za čo ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tak toto presne, pozitívnej reakcie pri jedeni sa u nás dočkať, to je priam zázrak. Aj som si to začala vynucovať, ale nič moc.
Akurat dnes som si kúpila trochu čučoriedok s tým, že zas urobím sirup. Doma to syn videl a pýtal sa, čo idem robiť. keď som povedala sirup, tak lakonicky odvetil "No konečne" Tak tu sudim a zvažujem, či to mám od puberťáka brať ako pochvalu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľká pochvalaJa radšej prijímam takéto pochvaly, týmto skôr verím ako tomu že mi niekto povie aké je to úžasné a hovorí to dlho a mne odrazu dôjde že mam reagovať tiež pochvalou druhej strane
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poznám dôverne. Niet nad reakciu - "dalo sa to jesť" 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás máme podobné "bolo to jedlé" a idú si pridať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja opíšem seba.
Narodila som sa v roku 1980, čiže mám 35 rokov, som schizofrenička od roku 2006, ale mala som už problémy od 15 tich rokov, kedy sa podstate prejavila u mňa puberta, aj teraz keď to píšem mám problém, ale treba sa prekonať. Beriem na to lieky.
Navštevujem od pondelka do piatku, od 9:00 do 15:00 h. denné centrum Samária.
Rada tvorím, chodím na prechádzky, som rada v spoločnosti, rada chodím na internet.
Tak to je odo mňa všetko.
Majte sa radostne!!!
Vaša Katka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Svoj život v veru nemáš jednoduchý, prajem Ti aby bol čo možno najradostnejší.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Okrem slniecka, ziadnu otazku nemas? Je to zavazna tema, hmmm....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Katka,
tvoj prispevok ma zaujal, a ak dovolis, rada by som sa ta na niektore veci opytala, lebo mam kamaratku, s podobnym problemom.....
Ale odpovedaj len na to, co chces, a kedy chces, alebo neodpovedaj vobec....aj to je v poriadku...je to len o tom, ze ma to ozaj zaujima......ale nie je nutne, odpovedat, ak nechces
Ako prebieha tvoj bezny den?
Mas pocit, ze su dni, kedy ti je lepsie a vies, co to sposobuje?
Ked si na prechadzke vonku, ako sa citis, ides sama alebo s niekym, a ked je tam psik, alebo nejake zvieratko, prechadzku ti to sprijemnuje?
Ked tvoris, tak co najradsej tvoris, kreslis, vysivas, a pod....
Tesim sa na tvoje prispevky
marika
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi by som klamala, keby som napísala, že pozitívna spätná väzba nepoteší, ale mám pocit, že už dokážem spracovať dosť vecí a hlavne keď som spravila najlepšie ako som vedela, s dobrým úmyslom a nevypálilo, nevadí poučím sa z chýb a idem ďalej. Pozitívna motivácia, či už v podobe odozvy alebo povzbudenia určite funguje najlepšie, samozrejme oprávnená kritika tiež.
Niekedy neviem čo ma viac motivuje úspech, či neúspech, ten najprv vstrebem a pak ma nakopne. Inak ja sama musím na pozitívnom myslení popracovať, ja totiž chcem byť na všetko pripravená, no tak si vyber, nehovoriac o tom, že už pár krát riadne sklamalo.