Dobrý deň.
Skúsim to v krátkosti opísať náš problém.
Máme dvoch synov 16 a 18 ročných. Starší teraz dovŕši 18.
Ako v každej rodine aj my sme kúpili počítač, nevinná zábava, dobrá pomoc. Postupom času starší syn stále viac času trávil na počítači.
Keď som na to manželku upozorňoval, /podstatne mladšia odomňa/, to je dnes trend, aký je šikovný atď.
Postupom času sme sa dostali do situácie, že som skončil u psychiatra. Trvalo to viac rokov, kým už aj manželka vidí, že je zle, starší syn je závislý. Rodina je rozpadnutá, ja som v koncoch s nervami, chlapec má zničený život,včera sme boli na konzultácii s manželkou v královej pri zvolene.
Sme v situácii, máme 3 mesiace do dovŕšenia 18 roku. Ak ho tam dáme súdnou cestou alebo pôjde sám, po dovŕšení 18 môže odísť.
Možno sa zbalí a navždy odíde nevedno kam, no ak by pochopil, prečo je to všetko, pomohlo by mu znova žiť normálny život.
Ďakujem Jozef
Dobrý deň,
k tejto téme som sa vyjadroval v tomto príspevku:
http://nanicmama.sme.sk/psychologicka-poradna-ivan-vyskocil/zaciatok-ko…
ďakujem za informáciu ako sa to ďalej vyvíja. Rozhodli ste sa teda dať syna do ústavu, dúfate zrejme že ho to zmení tak aby ste boli spokojní. Ak správne chápem, máte obavy či tri mesiace, ktoré ho tam viete držať na príkaz budú dosť. Nie som si istý k čomu z Vášho príspevku by ste chceli aby som sa vyjadril. Možno trošku zariskujem tým čo napíšem, ale to čo mi zaznieva z týchto riadkov, a čo môže citíť aj syn, je istá nedôvera. Je tu prianie aby bol iný, aby robil veci inak, sú tu vaše rozhodnutia o jeho osude za týmto účelom. Dieťa, staršie či mladšie, potrebuje prijatie a istý rovnocenný parnterský vzťah. Hlavne pubertálne dieťa nebude s vami ochotné ani schopné komunikovať, ak nebudete mať v dostatočnej miere partnerský a prijímajúci prístup. Jednoducho stratíte kontakt. Píšem to preto, že o synovom živote máte asi predstavu jasnú. Ale jediné čím reálne a funkčne viete ovplyvniť situáciu je váš postoj, vaše správanie, vaše zmeny. TO nutne vedie k zmenám "systému" v ktorom žijete- v rodine, teda aj u syna. Je možné vyhľadať rodičovské poradenstvo, prípadne ak sa rozhodnte výraznejšie pracovať so sebou skombinovať to s terapeutickým doprevádzaním. Keďže píšete k tejto téme už druhý krát, zdá sa že vás to ozaj veľmi zamestnáva a isto dosť vyčerpáva, zdá sa že celú situáciu dosť ťažko nesiete, opora a niekto s kým by ste vedeli prskúmať alternatívne pohľady na vec a na možné postupy v osobnom dialógu by mohol pomôcť nie len k riešeniu, ale aj k tomu aby ste si zachovali životnú pohodu aj v tak ťažkej situácii.
S pozdravom,
Ivan Vyskočil.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
