Dobrý deň pani doktorka.
Skúsili sme už psychologickú poradňu, ale naše problémy sa stupňujú a nevieme ako ich riešiť. Takže skúsim popísať náš problém čo najstručnejšie.
Žijem s priateľom, ktorý je rozvedený a z predchádzajúceho manželstva má syna, ktorý má momentálne 21 rokov. K rozvodu prišlo keď mal syn 10 rokov a zostal žiť s mamou. Mama sa následne vydala. Pasovali sme sa s rôznymi problémami až do jeho 18-tich rokov, kedy si syn povedal že kašle na školu a chce si zarábať peniaze. Následne ho matka vyhodila z domu, tak sa nasťahoval k otcovi.Na školu sa síce vykašľal, ale po dobu troch rokov bol zamestnaný spolu asi 5 mesiacov. V priebehu tohoto obdobia neprispieval ani na bývanie ani na stravu. Dopracovali sme sa iba k vysokej sume, ktorú postupne vypožičal od otca s rôznymi zámienkami: požičaj mi na telefón, požičaj mi na poistku, požičaj mi zubárovi, atď... Občas dostal malé vreckové, čím ho priateľ chcel donútiť zamestnať sa. Namiesto toho robil dlhy u "kamarátov", Robil zmluvy u mobilných operátorov aby získal telefón, ktorý následne predal, ale mesačné faktúry samozrejme neplatil. Už niekoľko krát fyzicky otca napadol, ale ho neudrel. Občas má návaly zúrivosti, ak mu odporujeme a nefungujeme podľa jeho scenára. Najnovšie sme sa dozvedeli, že má dlhy vo výške 3000,-Eur - ak nie viac. Ak mu vraj nepomôžeme, tak si ublíži. Jeho matka sa o neho nezaujíma, občas mu len dá nejaké peniaze. Snažili sme sa mu v minulosti pomôcť. Boli sme aj s priateľom u psychologičky. Následne bol u nej aj priateľov syn, ale iba pár krát. Potom povedal že už tam chodiť nemusí. V poslednom čase s ním ani nekomunikujem, pretože ma vulgárne pomenoval a vyčítal mi, že sama som nezamestnaná. Po 25-tich rokoch práce som nezamestnaná 1.krát a napriek môjmu snaženiu sa mi nedarí nájsť si prácu. Radi by sme mu nejako pomohli ( a samozrejme aj sebe ), ale nevieme ako. Môžete mi prosím poradiť? Ďakujem. S pozdravom Marcela
Milá Marcela,
podľa toho, čo píšete, snažíte sa synovi Vášho priateľa pomáhať už niekoľko rokov. Zdá sa však, že jemu to nestačí. Potreboval by stále viac a ak nie je po jeho, nezdráha sa použiť násilie, či vyhrážanie. Problém môže byť v naučenom spôsobe správania. Akoby sa nenaučil zodpovednosti za seba, za svoj život a za svoje činy. Stará sa o seba tak, že zneužíva svoje okolie. To je však možné len vtedy, ak mu to jeho okolie umožní.
Je potrebné si uvedomiť, že syn Vášho priateľa už nie je dieťa. Mal by sa naučiť byť dospelým. Byť dospelým znamená byť zodpovedným, plniť záväzky a dohody. Odporúčam Vám s ním, ako s dospelým začať jednať. Sadnúť si za jeden stôl a dohodnúť sa na pravidlách vzájomného spolužitia, na podmienkach za akých u Vás môže zostať bývať, stravovať sa a pod. Minimálne by mal svojou prácou prispievať k starostlivosti o domácnosť (trvajte na tom, aj keď to zvládnete sama). V podmienkach môže byť aj minimálny príspevok do domácnosti, ktorý je možné zarobiť si aj na brigáde. K pravidlám môže tiež patriť zastavenie neprípustného osočovania Vašej osoby a slušné správanie sa. Keďže ide o dohodu mali by ste s ňou súhlasiť všetci traja. Vy s priateľom ste tí, ktorý ju navrhujú, nadstavujú pravidlá a máte na to právo, pretože vy ste tí, ktorí mu poskytujete existenčné zabezpečenie.
Odporúčam Vám dopredu prediskutovať pravidlá s Vašim priateľom, nadstaviť ich reálne a pri ich presadzovaní byť nekompromisní. Pamätajte, že v tomto prípade stojí všetko na tom, nakoľko budete s priateľom dôslední v ich dodržiavaní.
Prajem Vám veľa šťastia a duševnej sily.
S pozdravom,
Zuzana Šiserová
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
