tak to je mi ľúto, a ani neviem, čo by som spravila ja. asi by som začala tvrdú kontrolu. a ako chodí domov neskoro zo školy keď je na internáte? to trochu nechápem. ja som bola na intri a mali sme dosť prísny režim, dokedy sme museli prísť a podobne. ale viem, aké je hrozné, keď sa dcéra nechce s mamou rozprávať, tá moja má len 14 a radšej sa porozpráva s kamarátkami. aj keď sem-tam nejaké svetielko zasvieti a niečo podhodí aj mne.
No jo puberta a tvrde odmietanie rodicov, nieco pred tebou zrejme taji a ma pocit ze ty ju nepochopis. neviem ako reagujes na nejake prusery, ked nieco vyvedie ale aj pubertak ma svoje dovody preco nekomunikuje s rodicmi. zvycajne je to strach z nepochopenia, pripadne zo zakazov...neviem ako by som to riesila ja kedze ja mam chalanov a u tych puberta nie je este v plnom prude, este sme len na zaciatku a zatial mi hovoria vsetko....aspon sa mi zda, ale s dcerou by si si mozno mohla zajst na kavu, niekde von na neutralnu podu a v pokoji sa s nou pozhovarat kazdopadne nestrat nervy ak by sa ti zdoverila s nejakou vylomeninou. To by sa ti uz nikdy nezdoverila. Mozno to nepojde naraz a takych kav bude musiet byt niekolko...mozno si z toho urobite ritual aky mame aj my s chalanmi. Oni tiez ked nieco chcu riesit tak volaju na kavu-aj ked oni pijulen kolu ale pytaju sa ci nejdeme niekam na kavu. Uplne inak sa riesia veci na neutralnej pode.Neviem co ine by ti pomohlo ale viem ze aj mne v puberte pomahalo ked sa ku mne matka spravala ako k dospelej. Mohla som si taky cas dat bez problemov kavu a dokonca v takych chvilach nekritizovala ani to ze som si zapalila hoci to bytostne neznasala. Drzim ti palce aby ste si opat nasli k sebe cestu.
Mikve 
...
no, to máš šťastie, že Ťa na tú kávu pozvú, ale chalani sú celkovo iní, aj ten môj pubertu v podstate ani nemal a zdôverí sa mi skôr ako dcéra, aj keď to niekedy lezie z neho ako z chlpatej deky. a to obom prízvukujem, že mne môžu povedať naozaj všetko. som kľudná, nekričím a snažím sa veci triezvo riešiť, a oni to vedia. a nedávno mi syn povedal, že som najlepšia mamuška na svete, lebo bol svedkom, ako doma jeho kamošovi jeho mama čistila žalúdok a vravel, že to by sa u nás takým spôsobom ako tam určite nikdy nestalo. celkom pekná poklona. a ešte jeden postreh - vzala som ho v týždni so sebou a s jeho kamošmi na ten koncert a vyzeralo, že sa za mňa aj hanbí, lebo som hulákala, spievala a on sa tomu teda dosť čudoval. asi to bolo tým, že doteraz maminku videl len s handrou či varechou v ruke a po 20-tich rokoch mu došlo, že maminka sa vie aj zabávať.
musi mat v tebe doveru,prietelku,istotu a to si s nou sadni ,porozpravaj sa s nou, povec jej,ked to bude cokolvek ,ze si s nou ,ale to musis dodrzat...
Zdenka060, viem Ti vlastné skúsenosti odovzdať: učila som deti, že pokiaľ potrebujú klamať vonku,prosím ale doma nech hovoria pravdu, lebo pomoc dostanú len z domu a keď ma budú klamať, ja im nebudem veriť ani keď budú práve hovoriť pravdu. Najstaršiu asi v tomto veku som začala naozaj kontrolovať, mali sme z hoto nezhody (ani ja som to nerobila práve najlepšie) ale po roku mi poďakovala, že som ju vtedy nedala. Pri najmladšej ocko použil taktiku sily a vydierania : ak nepovieš, kde budeš, ja Ťa nájdem a takú hanbu Ti narobím, že Ťa do žiadneho podniku už nevpustia. Najosvedčenejšie mám, zaťahovať deti do rozhovoru, hovoriť s nimi ako s rovnocennými o svojich problémoch a pýtať sa na ich názor, na módu, elektroniku atď a v neposlednej miere zaberá humor 
dobre ti radia. tiež by so osobne zvolila taktiku prístupu ako k dospelej,rovnocennej.ale... asi by som si na ňu posvietila.s puberťáčami je to ťažké, tiež mám jednu doma.často musím naliehať, aby mi viac povedala.skús ju zobrať na večeru, na zákusok...kde budete len vy dve...možno vás zbíži.skús to s ňou ako kamarátka.ale ak to nepôjde,pritvdila by som.sú to ešte deti a život sa dá zbabrať raz-dva...drž sa
Mne je kus divný ten výmenný list do nemocnice - ako k nemu prišla? Naša pediatrička mi tvrdí, že kým dieťa nedovŕši 18 tak minimálne ten prvýkrát musím prísť s ním (potom na kontrolu už nemusím) a že je to niečo, čo vyplýva zo zákona (teda nie jej výmysel, ale sa to musí). No a výmenný poukaz do nemocnice jej musel niekto napísať - ak to aj bol odborný lekár, k tomu sa zase mohla dostať iba cez lekára prvého kontaktu ..... - tak ako sa k nemu dostala tvoja dcéra?????
Presne toto napadlo aj mne Adus
A co tak sa informovat u toho lekara, od ktoreho je ten papier? Ved bez tvojho suhlasu to predsa nejde.
Mila Zdenka060.Ako ti poradit je to ťažke,a ja som prežila velmi ťažké chvile,aj som učla deti len k dobremu spravaniu sa,a predsa i ked sme vela komunikoval, myslela so že mame dobry vztah,udrelo to a velmi tvrdo,syna v 14-tych skoro zavreli,a narobil taku popularitu že bol vo všetkych novinach, aj v televiznych novinach no všade.ak ti môžem poradit,ja som to tak urobila,nečekana navšteva na intraku,ked išiel von ja som sa objavila v podniku,usmev na tvari,troška pokecala a odišla,pri dcere takisto,najprv boli nahnevany,ale potom si už na to zvikli,nikdy nevedeli kedy sa objavím.A potom neštastnom incidente s mojim synom mal vtedy 14 som ho uplne vytrhla z tohto prostredia,po dohovore s mojou švagrinou,ktorej zo srdca dakujem,sa nastahoval tam k nej na 350km.Do zapadnutej dedinky pri Filakove a tam dokončil zš.Z gymnazia ho vyhodili tak tym padom padol naspet do zš,stratil 2roky lebo je augustovy.Ale pomohlo to cela partia s kym sa vtedy stykal su drogovo zavisly,alebo sa len poflakuju a nič dobre nerobia.Naštastie z mojho syna sa stal uplne iny človek,ktory sa mi už podakoval za všetko a uznal i ked teraz ma len 18rokov,že ked vtedy tvrdo nezakročim tak teraz aj on lieta v drogach.a pred vianocami sam sa nastahoval z internatu domov a zvolil si dochadzanie,lebo citujem jeho slova:nechcem tam byt lebo skoro každy uživa drogi a alkohol je na dennom poriadku,a kedže sa ku nim nepridal tak skončil so zlomenym nosom.A to moj syn cviči každy den je športovec,a neudrel radšej zvolil odchod z intraku.Mila Zdenka radim ti skontroluj tvoju dceru,snaž sa niakym spôsobom snou porozpravat,aby nedošlo k niečomu čo je už nenapravitelne.Držim ti palce.
Správanie mojej 16 - ročnej dcéry sa v poslednom čase veľmi zmenilo, každý deň chodí neskoro domov zo školy, cez víkendy je málo kedy doma a stále keď sa pýtam kde bola odpovie mi, že iba s kamošmi. A okrem toho som včera náhodne našla vo vrecku jej bundy výmenný list do nemocnice :( a vobec som o ničom nevedela... a ani doteraz neviem. Dnes som sa jej na to spýtala tak mi povedala, že to iba tak, že si to nemám všímať. Nedá si dohovoriť a kedže je cez týždeň na internáte nemožem ju kontrolovať, čo mám s ňou spraviť? Čo by ste spravili vy?