Asi by si mala nejak jemne upozorniť sestru skôr ako jej to povie niekto cudzí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi by si mala nejak jemne upozorniť sestru skôr ako jej to povie niekto cudzí.
Možno na chvíľu stratíš dôveru svojej netere, ale ja by som to svojej sestre povedala. Toto nie je sranda. Isteže netreba robiť tragédiu, ale sestra by o tom podľa mňa mala vedieť, aby to mohla so svojou dcérou prebrať.
Keby som bola na mieste tvojej sestry,chcela by som to vedieť.Janka nie je prvá,ani posledná,čo takéto niečo skúsila,tvoja sestra to prežije,dievča tiež a veď kto iný by jej mal pomáhať ak nie mama?
Ja mojim deťom vždy vravím:Nech sa vám v živote prihodí čokoľvek dobré,alebo zlé,prídite za mnou,kedykoľvek.
Tak dúfam,že prídu...
...ak má sestra s dcérou dobré vzťahy,tak jednoznačne povedať,nech janka vysvetlí prečo sa tak opila a sestra zas prečo by nemala...ak nemajú otvorenú komunikáciu(napr.u nás také nebolo-a teraz si uvedomujem,že mi to chýbalo),tak sa s neterou porozprávaj ty...teenegeri sú v tomto hlúpi,ako i ja a moje kamarátky,tiež sme pili pred diskotékov, neviem či sme sa opičili po druhých či čo,ale teraz mám 25rokov a alkohol nemôžem ani cítiť,nepripíjam si ani na Nový rok ...
Ja by som to sestre tiež povedala. Nejakou odľahčeno formou.
A pridávam svoju staršiu skúsenosť na túto tému.
Nech mladí vedia ako môžu dopadnúť.
http://www.nanicmama.sk/puberta/do-pozornosti-rodicom-akcnych-pubertiak…
14 rokov? Určite by som to Tvojej sestre povedala. Alkohol je v tomto veku nebezpečný aj z hľadiska vývinu. Myslím, že aj Ty by to si rada vedela od svojej sestry, keby to bolo opačne.
tu by skorej potrebovala radu tvoja sestra. Povedat-nepovedat? Neviem aky maju vztah tvoja sestra-neter, to by mi dalo odpoved na tutu otazku. Ja byt tebou by som to jemne prebrala s tvojou neterou, a pripravila by som ju nato, ze to poviem aj jej mame.
Neterke by som naznačila, že budeš jej mamu informovať...ja by som to tak spravila...keby som bola na mieste jej mamy, tak by som to chcela vedieť...deti potrebujú hranice...ja netvrdím, že som v tom období nič neskúšala, ale nakoniec som bola rada, že to mama vedela...porozprávali sme sa, vysvetlili a už som nič neskúšala...v tomto máme s mamou super vzťah...vždy som prišla za ňou sa poradiť, alebo "pochváliť", keď som niečo vyviedla
Myslim, ze ked ma "gule" mlada sa tak odviazat s alkoholom, mala by mat aj "gule" vysvetlit to svojej mame,co sa stalo, ktora je mimochodom za nu zodpovedna, aj ked pri nej nie je. Nechala a polozila by som celu zodpovednost za konanie na plecia svojej netere a takto by som jej to podala.....Je to vec medzi nimi dvomi. Cim skor sa mlada bude citit za svoje ciny zodpovedna, tym lepsie pre nu a tym aj menej hanby pre nu.....Aspon ja to takto podavam svojej strnastke.....a tie "mat gule" je mimochodom ich najnovsi slovnik.....
ivet
šetríš mi písmenká
Ja by som navrhla neteri aby to povedala mame sama, pokial by tak neurobila, povedala by som to sestre ja.
áno, detto - súhlas vlastne teraz pozerám, že aj Ivet36 to isté písala. U nás doma to takto fungovalo a aj ja to takto praktizujem u syna...
Predstavme si, že sa matka nedozvie, čo sa stalo mladej,čo"dokázala". No celkom možné , že si to dievča zopakuje, veď asi to nebolo zlé, keď sa nič nedialo, neodskákala si túto vývrtku,nebola razantne potrestaná, tak čo...asi je to ok, si povie.A pochváli sa v partii, ešte bude za hrdinku. Mama by to mala vedieť.No hlavne by dievčaťu bolo treba vysvetliť, ako to s tou metlou ľudsta je a že skutočne vymetá - zdravý rozum hlavne.
Moja neter bola na zábave a niečo jej hodili do nápoja. Ostala ako vygumovaná. Našťastie prišli po ňu rodičia - ani tých nespoznávala. Hrôza, čo sa dnes deje na diskotékach. Mohlo sa to stať aj tvojej neteri, ani nevedela ako. Je dobre, že jednu i druhú niekto našiel a odviedol do bezpečia. Odvtedy moja neter pije iba nápoje, ktoré pred ňou otvoria.
Včera večer, keď som začula zvonček vybehla som sa hneď pozrieť kto to knám ide. Bola som presvedčená, že to bude moja dcéra a že si iba zabudla kľúče. Ale keď som otvorila dvere ŠOK. Stála tam moja dcéra, úplne nervózna so slzami v očiach a za ňou kamarát, ktorý držal moju neter. Najprv som nevedela o čo ide. Ale keď som uvidela Janu - moju 14 - ročnú neter, ktorá ledva stojí na nohách nevedela som čo robiť. Dcéra mi hneď povedla, že ju našla v jednom bare úplne náhodou a tak ju vzala k nám, lebo sa neodvážila odprevadiť ju domov k jej rodičom. Ja som nevedela ako reagovať. A tak ostala u nás Jana spať. Hneď som zavolala sestre, že Jana je u nás aby sa nebála, a že ostane aj na noc. Ráno, keď sa zobudila nevedela kde je a tak som jej vysvetlila čo sa dialo minulú noc. Potom Jana odišla domov a ja do práce. Celý deň rozmýšľam nad tým či mám sestre povedať v akom stave mi jej dcéru priviedli domov. Povedať alebo nie? Aké máte skúsenosti s takýmito situáciami? Ako ste riešili, keď Vaše dieťa prišlo domov takto?