reklama

Co robit ked.........

Inca , 02. 03. 2009 - 10:31

reklama

Vcera vecer som si pozrela film na joj plus vola sa "Strach zo syna".Neviem ci ste to niektora pozerala.Dnes ten film opakuju poobede.Syn bol agresivny a napadal svoju mamu a pritom jeho mama ho vobec nebila a otec tiez nie ale rodicia sa rozviedli .Tam to bolo vysvetlene ze aj ked muz nebil svoju zenu "len"mal vybuchy zlosti tak dieta moze byt agresivne.


reklama


reklama

moccka, Po, 02. 03. 2009 - 13:59

prepáč georginka ale to prvý krát počujem že takmer všetky deti ktoré sú týrane majú svojich rodičov rady . určite keby mňa týrali a byli ako rešeto neviem či by som ich mala rada. ale tým že mi dali jednu výchovnú zo mňa ani neubudlo a som tu a mám ich rada. pa(heart)

georgina, Po, 02. 03. 2009 - 14:13

Myslím, Moccka, že viacero vecí, ktoré sa týkajú výchovy, sú pre teba novinkou...

moccka, Po, 02. 03. 2009 - 14:36

to máš pravdu veď človek sa učí celý život ale som rada že som vychovala syna z ktorým nemám starosti ktorý mňa má rád a ja jeho. Dúfam že to tak bude do konca môjho života to isté želám aj ja vám (sun) (sun) (sun)

georgina, Po, 02. 03. 2009 - 14:39

Ďakujem za prianie, Moccka.

sonia, Po, 02. 03. 2009 - 11:34

Ach Mortišia,to meno ta absolútne vystihuje...Samozrejme že udriet mamu je to to najhoršie čoho sa matka môže dožit - bitky od vlastného dietata.Neviem odkial čerpáš svoje tipy na výchovu ale "drbnút synovi,prefackat ho až by sa mu hlava otočila" - no tak týmto by si ho už nezachránila pokial v dospelosti toto urobí je už neskoro,ak ty dietatu neurčíš hranice v detstve a zanedbáš výchovu,fackou nedocieliš nič...Výchova rodičov kolkokrát zlyháva na začiatku,chýba už aj tebou spomínaný rešpekt - ktorý sa ale nedá získat hned ale od malička krôčik po krôčiku musíš synovi stanovovat hranice a samozrejme všetko s láskou - ktorú dieta potrebuje - nie tvoje tutuli mutuli ale vela lasky aby sa malo o koho opriet a cítilo oporu v rodine.Bohužial ked toto zlyhá stáva sa to čo sa stáva - deti vyrastajú bez lásky,vychované ulicou a sú z nich necitliví,bezcharakterní ludia ktorí neváhajú zodvihnút ruku na vlastnú MAMU ...:-O :-O :-O :-O :-O :-O :-O :-O :-O ...

georgina, Po, 02. 03. 2009 - 11:58

(y)

nielen žienka domáca, Po, 02. 03. 2009 - 11:46

Mortis, ale ked raz bude silnejsi ako ty, čo urcite bude, možno už v dvanastich, tak ti to vrati a s vychovnymi metodami si uz asi nadobro skoncila. Co by si robila potom?
Bitka nie je metoda, ale zlyhanie. A po bitke uz nie je nic. Jedine ze by si ho niekam priviazala, zatvorila, ... alebo... neviem, nedala mu jest... Alebo co? Co ak nezaucinkuje ani fyicky trest?

georgina, Po, 02. 03. 2009 - 11:58

(y)

sonia, Po, 02. 03. 2009 - 12:27

Konvalinka (clap) - BITKA NIE JE METODA ALE VLASTNE ZLYHANIE (y) (y) (y) ...

Chobotnička, Po, 02. 03. 2009 - 18:32

Ten film som si už Inka pozrela. A hrôza riadna.:-O

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 18:43

No a teraz povedz aj dieta nebijes a co z neho vyrastie

filipka, Po, 02. 03. 2009 - 19:19

To že niekto dieťa nebije ešte neznamená, že decko vychováva.
Podľa mňa bitka alebo "nie bitka" je vo výchove niečo TAK NEPODSTATNÉ až to bolí. Kvalita výchovy sa nedá merať týmito dvoma vecami a v mnohých mnohých prípadoch sú "bité" deti normálne vychované a tie "nebité" sú nezvládnuteľné (a naopak). Ale dôvod, prečo tie decká také sú nesúvisí s bitkou, ale s celkovým prístupom rodičov k deculu.

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 19:26

presne filipka, absolútne súhlasím.
Sú matky, ktoré sa o deti príkladne starajú a v prípade potreby aj potrestajú, čím možno robia dieťaťu do života aj určitú službu. A sú matky ktoré sa hrdia tým že deti nikdy nebijú , dávajú im voľnosť čo hrdlo ráči pretože im dôverujú, nepreverujú s kým sa stýka dieťa a snažia sa mať s nimi kamarátsky vzťah ako je to len možné. A možno práve v tomto bode zlyhávajú.

lusesita, Po, 02. 03. 2009 - 21:07

....velmi zalezi na povahe jedinca,s niekym ani ta najvacsia bitka nepohne a niekoho ovplyvni jedna facka na cely zivot,ako mu vsak velmi ublizime zistime, az ked je neskoro.Deti nam to raz povedia,alebo to zistime samy.Ked sa tu vzdy takato citliva tema otvori,tak ma ako prve napadnu tie "ine bozie deti",ktore su prave castokrat z hladiska svojej diagnozy nezvladnutelne a kazdy rodic,je vystaveny dennodenne tvrdej skuske sebaovladania.Ked to dokaze takyto rodic,preco to nedokaze rodic zdraveho dietatka??Na druhej strane suhlasim,ze vzdy za vsetko rodic nemoze,samozrejme,ze sa v prvom rade vsetko hadze na plecia rodicov a ich zlej vychove,ale viete ako velmi casto su ti rodicia strasne bezmocny koli vlastnej povahe dietata?Naozaj existuju nezvladnutelne deti a len s obrovskou laskou a trpezlivostou celite ich manierom,nazorom,spravaniu a potom zlyhavame,nikto nie je dokonaly ani tie deti.Tato tema je velmi citliva a v zivote su rozne deti,rozny rodicia.
Ja stale tvrdim aj si myslim,ze povolanie rodica jedno z najtazsich.
Ten film som pozerala vcera,ale nie celkom od zaciatku.No rozmyslala som nad nim este aj dnes,pretoze taky pripad poznam aj reale.

Chobotnička, Po, 02. 03. 2009 - 19:05

No, ja som svoje deti nebila. Priznám sa, že manžel dcére pri nervákoch s ňou párkrát riadnu zavesil, a to už nebola dieťa. Ale to nebolo o výchove, skôr nezvládol situáciu. V každej rodine sú problémy, menšie, či väčšie, aj s deťmi. A je to podľa mňa o kontakte a komunikácii. Niekedy aj o kričaní, čo bol môj vrchol. Násilie nemám rada, tak som sa na deti vyvrieskala, niekedy aj s plačom, aj rukou mi trhalo, ale biť to nie. Vždy prešiel čas uragánu a potom vo vhodnom čase nastala debata. A ak aj niečo nevyšlo, lebo všetky deti občas vystrkujú rožky, tak sme mali dni smútku. Ticho a napätie by sa dalo krájať,že bolo aj muchu počuť. Proste ak viem, že urobili chybu, ignorácia z mojej strany. Neviem, či to bolo správne, ale myslím, že im to uškodilo menej, ako nejaký výprask. Aj dcéra bola aj občas je panovačná, ale myslím si, že aj bez bitky sú z nich dobré deti a majú nás radi. (heart)

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 19:54

Vieš chobotnica pre mňa ako decko bolo podstatne horšie keď ma rodičia ignorovali a nekomunikovali so mnou. Brala som to ako psychické násilie a to je podĺa mňa horšie a tvrdšie ako jedna výchovná.
Možno tvojej dcére nastavil hranice aj tvoj manžel.

Chobotnička, Po, 02. 03. 2009 - 20:13

Neviem, možno máš Majulienka pravdu.I keď som to napísala, to neznamená, že u nás bola tichá domácnosť každý týždeň. Ja sa viac s deťmi rozprávam a ani netvrdím, že to bolo správne. Len som napísala, že nastali aj také situácie. No neboli pravidlom, skôr výnimkou. Ani netvrdím, že je zlý rodič ten, ktorý občas potomkovi ťapne na zadok. Vždy je to individuálne a každý sme iný. A deti vychované v rodine, kde sa im občas ušlo,môžu byť viac milujúce a lepšie, ako tie nikdy nedotknuté. A len tak mimochodom, manžel tým nič nevyriešil, že dcére zopár uštedril. Vtedy ho dlhšiu dobu nenávidela a dlho hľadali cestu k sebe. (heart)

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 20:14

No neviem ako film, ja take hovadiny vazne nemusim pozerat a aj foíl natoceny podla neviem akej naskutocnejsej udalosti je pre mna LEN film a nemienim mu venovat ziadnu myslienku navyse, nieto sa nad tym este trapit ci to mozne je, alebo nie je...
Suhlasim s Georginou, Sonou, bitka je BITKA, neexistuje nijaka vychovna , je to len vyhovorka a vlastne zlyhanie....naserie vas sef, tak mu jednu struhnete? Nie ? A preco nie? Ved je to to iste ako ked zbijete dieta, nie? Pre mna ano. Nasilie plodi nasilie....dnes dieta vychovne vycapete po zadku a zajtra ono na piesku vychovne vycape ine dieta....

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 20:31

lydusha a za šéfa nesieš zodpovednošť čo z neho bude neskôr ?

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 20:43

A preco nie? Ved ho zmlatim, vychovam a bude z neho slusny clovek...
Takisto ako ked manzel zmlati zenu....tiez z nej vychovava slusneho cloveka, poslusneho...

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 20:52

potrebuješ vychovávať šéfa ? Nevychovala ho náhodou mama ? Potrebuje muž vychovávať ženu ?
Nehovor o bitke, nikto tu svoje deti nebije hlava nehlava. Ja som svoje deti neudrela ale keď to bude nutné, po tomto výchovnom prostriedku siahnem a nijako sa za to nehanbím.

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 20:51

lydusha ty si zodpovedna za svojho sefa?:-O

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 20:54

Ved extrem ako extrem, nie? Pre mna je kazda rana extrem...tak ked prehanate vy s tou toleranciou, preco by som nemohla prehanat ja? Je to to iste len v modrom.

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 20:56

je ine ked nepocuvne zena muza ako ked nepocuvne dieta rodica,teda si myslim ty nieee?

georgina, Po, 02. 03. 2009 - 21:09

Inca, podľa teba má žena počúvať muža? :-O :-O :-O

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 21:48

zle ma chapes ,ja som to myslela tak ze dieta vychovavam ja a mna zase vychovali rodicia tak muz ma nema co vychovavat

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 20:57

nie, nie je to to isté, miešaš hrušky z jablkami.
Extrém je zbité a dotlčené dieťa, hladujúce a psychicky týrané.

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 21:02

pre teba je to tak
Pre mna nie....pre mna slovo bitka iba jeden vyznam....ale opakujem, Majulienka. Svoje dieta si mozes vychovavat presne ako chces. Nikto ti nevravi ako to mas robit. A to ze to anka alebo sona alebo ja alebo mnoho dalsich vie aj bez bitky nie je nevyhoda, ani blbost, ani sarlatanstvo...je to FAKT.

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 21:09

lydusha OK, nikde som nenapísala že je to blbosť ani šarlatánstvo.
Vravím že sa nedá vychovávať šablonovite a vyslovať údiv, pohoršenie že niekto svojmu dieťaťu dá výchovnú.
Faktom je že sú deti rôznych povách.

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 21:15

Tak potom nerozumiem tomu, preco sa pohorsujete, ked da muz zene vychovnu.

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 21:16

lydusha, znova kolotoč ? Vychováva muž ženu ?

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 21:18

A nie?

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 21:24

teba lydusha vychovava muz ?:-O

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 21:26

Terajsi nie, ale prvy ma zmlatil, lebo chcel aby bolo nieco tak ako chcel on...cize aj ty chces aby ta dieta posluchlo a ked neposluchne udres ho...cize je to presne to iste. Neviem comu sa stale tak cudujes. Nevidim rozdiel v tom, ked bije muz zenu a ked bije rodic dieta. Je to BITKA ako BITKA. Pre mna urcite ano. A prosim ta uz ma nenapadaj tymi tvojimi otazkami ked sa nevies opytat nic normalne.

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 21:39

lydusha nikto ťa nenapáda. otázkou odpovedám na tvoje otázky a ty otázkou na moje otázky. Nnemusíš sa ľutovaˇť že ťa tu niekto napáda a ani písať že sa neviem opýtať nič normálne.

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 21:50

Tebe kto co vravi? To bolo adresovane Ince, ak si si nevsimla.

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 21:58

lydusha, myslela som že to patrí mne. Načo tak agresívne, nie je nutné takto reagovať.

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 21:58

lydush ak sa smiem opytat(dufam ze to nebude zase pre teba nenormalna otazka)mas deti a kolko maju rokov?

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 22:19

lydush no neviem ked ta vytoci jedna debata az takto

sonia, Po, 02. 03. 2009 - 21:53

Lydush to myslela tak že vždy to bude o tom že si trúfa silnejší na slabšieho...Ci už matka na dieta alebo muž na ženu - vždy to je o tom istom...Ale je to samozrejme každého vec ako vychováva svoje deti...

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 22:11

ale ja nehovorim ze je to spravne aby sa deti mlatili,kde som to napisala

lydusha (bez overenia), Ut, 03. 03. 2009 - 07:57

Kto chce pochopi, pochopi, Sonia :-)(y)
Kto nie, hold smola....a moze sa snazit vnutit mi emocie ktore nemam tak ako sa snazi Majulienka...podla seba sudim teba...cize kto fnuka a uraza sa?A uz vazne koncim lebo budem opat obvinena ze vytahujem metlu...trapne.

Majulienka, Ut, 03. 03. 2009 - 08:12

lydusha, raz si už skončila.
Kto ti vnucuje emócie?Sama ich prejavuješ. Fňukáš tu ako malé decko, že niekoho znevažujeme. Toto čo tu vypisuješ je stavanie sa do pozície obete, nikto to nechápe, ničomu nerozumieme, podľa seba súdim teba- no super.

Nauč sa diskutovať a slušne prejaviť svoj názor. Ani ja , a ani georgína sme si do vlasov neskočili, chováme sa k sebe slušne a navzájom sa neurážame, tak ako ani ostatní v tejto diskusii.

A metlu si už vytiahla.

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 21:41

lydushka neviem preco sa urazas a urazas aj mna ja somsa ta normalne pytala nie s vysmechom asi si ma nepochopila asi ti bolo velmi ublizene ked ta uz aj ja napadam ale ja to myslim tak ze ja nie som zodpovedna za svojho manzela ale za dieta som

Inca, Ut, 03. 03. 2009 - 10:35

lydush ja dieta nebijem ja lekricim ale to az potom ked zacnem kludne a oni nic.

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 21:25

No zrejme teba áno.

sonia, Po, 02. 03. 2009 - 20:39

Mna doma nebili,boli sme tri ale nepamätám si že by na mna mama alebo tata siahol ruku.Je tiež pravda aj to že otec ani nemusel - jemu stačilo raz to povedat a pozriet sa a bolo - proste on bol aj je autorita a tým že sme mali pred ním prirodzený rešpekt nehrozilo nejaké trucovanie alebo niečo podobné...Bolo to dobré v tom že už od malička sme mali určené hranice,ktoré sa museli v rodine dodržiavat.Všetky tri sme vyštudovali,obidve sestry majú vysoké školy,ja teda nie ale trúfam si povedat že sme vychované dobre,každá máme svoju rodinku a za to čím sme sa dnes môžem podakovat iba a len mojim rodičom (heart) ...

georgina, Po, 02. 03. 2009 - 20:50

(clap) (clap) (clap)

filipka, Po, 02. 03. 2009 - 21:55

"preco sa ju (Geo) snazite presvedcit ze to co pise je nemozne...."
Lydusha, veď Geo si vychovávať svoje deti ako chce. Ale aj mne to trochu kole oči, ako sa vo viacerích blogoch snaží všetkých presvedčiť o tom, že JEDINÁ správna výchova je bez bitky. A nikto ju neznevažuje.

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 22:00

Kde, Filipka, presviedca? Kde, bud konkretna, lebo ona pise o svojich skusenostiach...ja o svojich a kazda len o svojich...nevidim nikde ze by presviedcala ze je len ta jej vychova spravna.
Vy len znevazujete co pise a vlastne ako vsetko comu nerozumiete alebo neverite....Snazite sa ospravedlnit vlastne spravanie sama pred sebou a ked nie je po vasom, nech nie je nijak...
Koncim na tuto temu, ako vzdy, je z toho len burka v serbli.
Uzatvaram to tym, ze pre mna bitka je bitka, facka je facka , nijake vychovne capnutie nepoznam. Je to ponizujuce, bolestive na tele aj na dusi, urazajuce.
http://www.changenet.sk/?scrl=956&apc=-forum--404785---------1-1&scr_95…
Bru noc

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 22:08

lydusha, vieš aj inak zakončiť tému ako takto ? Je to z tvojej strany niekedy možné ? Ešte začni plakat , ako znevažujeme teba, georginu a všetkých, ktorý vyslovia iný názor ako my. Smokli ako tomu nerozumieme a buď urazená.
Nikto neznevažuje ani georgínu a ani soňu, nepadlo tu jediné slovo urážky na nikoho adresu. Každý len argumentuje.

georgina, Po, 02. 03. 2009 - 22:11

Vložil(a) Majulienka, 2. Marec 2009 - 21:41
"ano to je pravda, ale to je teória písaná malou skupinkou ľudí. Dôležitý je model v praxi a ten je už realizovaný s katastrofálnymi výsledkami."

Takže odborníci sú podľa teba na smiech? Si si istá, že to, čo sa deje v USA, je len a len dôsledok toho, že tam nie sú OFICIÁLNE povolené telesné tresty? Vieš presne, čo sa deje v rodinách? Vo všetkých amerických rodinách?

georgina, Po, 02. 03. 2009 - 22:15

Vložil(a) Inca, 2. Marec 2009 - 21:27
"a myslis z pohladu dospeleho ze to bolo nieco zle za co si dostala?"

Bitku som ako dieťa dostávala za to, že som urobila niečo, čo som svojim detským rozumčekom považovala za OK. Nik mi nepovedal, že to nemám robiť, a/alebo prečo to nemám robiť. Keď ma zbili, cítila som preto krivdu. Krivda sa veľmi skoro zmenila na vzdor. A potom som už robila "neplechu" natruc. Aj keď som vedela, že dostanem za to bitku... Moja puberta bola viac ako búrlivá... Vzdorovala som a rebelovala, PRETOŽE ma bili...
Svojim dospelým rozumom som potom pochopila, kde bola chyba a prečo. Chyba bola, že ma bili...

Inca, Po, 02. 03. 2009 - 22:30

ja som nikdy nerebelovala ja som bola tak bita ze som si to nedovolila,(napr.dostala som za to ze som isla do obyvacky obuta,mala som 6 rokov ,lenze moj otec tam chodil obuty tiez,dostala som za to ze som si vybrala muza podla svojich predstav a nie podla neho a vies co skoda ze som ho vtedy neposluchla)kazdy clovek je inej povahy,a myslim si a nielen ja uz mi to povedalo ńiekolko kamaratok ze som dost tolerantny clovek

georgina, Ut, 03. 03. 2009 - 08:25

Inca, takže som bola MÁLO bitá? Keby som bola viac, tak by som si nedovolila rebelovať? Ako ty vieš posúdiť, čo je pre niekoho druhého ne/dostatočná miera bitky na zlomenie vzdoru? Pre niekoho je to jedna-jediná facka a pre niekoho nestačí ani pomaly zdratie z kože...

Ako si sama napísala, každý človek je inej povahy... Nejdem si s tebou porovnávať klobásy na zadku z detstva... Ale možno som dostávala trikrát toľko bitky, ako ty a za väčšie "blbosti", ako ty... A jediné, čo tým moji rodičia dosiahli bolo to, že som NASCHVÁL neposlúchala...

Ako vieš, čo u ktorého dieťaťa vyvolá jedna facka, alebo "výchovná" po zadku, alebo klobásy na zadku?
Myslíš si, že si "dosť tolerantný človek" PRETO, lebo ťa v detstve bili?

Inca, Ut, 03. 03. 2009 - 09:45

nieeeee zemy preco ste take vzatahovacne ja som pisala o sebe a o nikom inom,ja som pisala ze ja som si nedovolila rebelovat lebo otec by ma prizabil a tiez neporovnavam kto bol viacej bity a ani nechcem porovnavat.

georgina, Ut, 03. 03. 2009 - 10:24

Inca, nie som vzťahovačná... Len poukazujem na nelogickosť tvojej argumentácie... Taká istá bitka (facka, capnutie po zadku, zrúbanie remeňom hlava-nehlava) u rôznych detí vyvoláva rôzne reakcie.

Neodpovedala si na moju otázku: myslíš si, že si "dosť tolerantný človek" PRETO, lebo ťa v detstve bili?

Inca, Ut, 03. 03. 2009 - 10:46

ja ti neviem to je asi povahove a ci je to bitkou alebo nie,neviem

Majulienka, Po, 02. 03. 2009 - 22:20

hm, takže toľké rodiny v Amerike nezvládajú výchovu ? Zrejme američania sú tupí a všetky tie rodiny to robia zle a to už od malička detí.

Pozri, ty + pár ľudí nie ste dostatočná štatistická vzorka na to aby sa určilo či to dostatočne funguje v praxi. Kdežto niekoľko miliónov američanov, to už vzorka je - a tam to evidentne nefunguje.

Nepodsúvaj mi niečo čo som nenapísala.

georgina, Ut, 03. 03. 2009 - 08:39

Majulienka, nanapísala som, že toľké rodiny v USA nezvládajú výchovu.
Pýtala som sa ťa, či vieš presne, čo sa vo všetkých tých rodinách v skutočnosti deje. Pretože to, že je oficiálne zakázené vo výchove používať telesné tresty, ešte neznamená, že sa aj naozaj v súkromí rodín nepoužívajú...
A okrem toho, nie som presvedčená, že násilie, ktoré je v USA bežné, je spôsobené len a len zakázanými telesnými trestami...

Je možné, že deti vychované nenásilnou výchovou až do dospelosti zatiaľ tvoria malú štatistickú vzorku...
Skôr si však myslím, že o tých ľuďoch sa nikde nepíše, pretože pokojne a slušne žijú svoje životy...
A dnes sa píše a hovorí hlavne o tých problémových, všakže? Tí slušní sú nudní - žiadna senzácia.

Majulienka, Ut, 03. 03. 2009 - 08:46

A ty vieš čo sa v tých rodinách deje. Možno svoje deti naozaj nebijú.
Prečo stále hovoríš o násilnej výchove ? Psychické týranie je rovnako násilné a o tom nik nehovorí. Ignorovať dieťa ako trest je tiež určitým spôsobom násilie. Zakázať dieťaťu televíziu je tiež určitý zásah do jeho práv.Ako lydusha povedala : naštve ťa šéf, zakážeš mu telku, alebo manželovi ?
Samozrejme že sa o tých ľudoch nehovorí , zaradili sa do normálneho života a nie sú v odchýlke. Je absolútnou samozrejmosťou že sa hovorí o tých problémových a to nie kvôli nude alebo senzácii ale kvôli tomu že spôsobujú problémy.

Inca, Ut, 03. 03. 2009 - 09:48

ja si myslim tiez ze ignoracia je psychicke tyranie

georgina, Ut, 03. 03. 2009 - 11:04

Inca, je nepochybne rozdiel, kedy a v akej situácii použiješ pri výchove ignoráciu...

Ak sa dieťa v období vzdoru (t.j. cca od 2-4 rokov) hádže o zem, kričí a mece rukami, nohami - ignorácia je veľmi dobrý a zväčša aj veľmi rýchlo účinný spôsob, ako mu ukázať, že takým spôsobom nič nezíska...

Ak sa puberťák snaží s rodičom komunikovať a ten ho ignoruje (ako trest za niečo, čo puberťák vyviedol pred týždňom), tak je účinok takéhoto jednania skutočne diskutabilný...

georgina, Ut, 03. 03. 2009 - 09:54

Majulienka, možno v USA v SÚKROMÍ bijú, možno nie... O tom to je - že NIKTO nevie, čo sa deje NAOZAJ vo všetkých tých rodinách... A okrem toho - v USA je v hre aj XY iných faktorov (Napr. právo nosiť zbraň. A kedže si tam žila, vieš asi veľmi dobre, že akýkoľvek psychicky narušený človek si tam môže zbraň bez problémov zohnať...)

.....

Násilnou výchovou označujem výchovu, pri ktorej sa používajú TELESNÉ tresty.

Hovorí sa o telesných trestoch AJ o psychickom týraní.
V Dohovore o právach dieťaťa, ktoré podpísalo aj Slovensko, sa píše, že "telesný trest je akékoľvek potrestanie, pri ktorom je použitá fyzická sila s úmyslom spôsobiť bolesť alebo nepohodlie: je to bitie rukou, trstenicou, palicou, remeňom alebo iným prostriedkom, kopanie, sácanie, škrabanie, štípanie, ťahanie za vlasy".
V článku 19 sa navyše uvádza, že Dohovorom sa štáty zaväzujú chrániť deti pred "akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním vrátane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním".
http://www.upsvar.sk/rsi/rsi.nsf/0/780a41881c56ddf0c1257163003aefb6/$FI…

.....

Ak syn poruší nejakú dohodu, ktorú máme vzájomne uzavretú, hovoríme s ním o tom, čo urobil zle, prečo to berieme ako nesprávne konanie, pýtame sa ho, čo si o tom myslí on. Potom dostane trest - napr. zákaz PC. Celý proces je, samozrejme, náročný na čas a na ovládanie sa dospelého.
Mohli by sme to vybaviť "ručne-stručne", za okamih...

Rozdiel je však v tom, že v prvom prípade syn presne vie, prečo bol potrestaný... A nechápe trest ako krivdu a zneužívanie dominantného postavenia rodičov...

.....

Samozrejme, že sa nehovorí o slušných ľuďoch, ktorí boli vychovaní bez telesných trestov... A preto nemôžeš vedieť ty, ani ja, ani nikto iný, koľko ich v skutočnosti je... Či to je ešte malá, alebo už dostatočná štatistická vzorka...

Kamila, Ut, 03. 03. 2009 - 10:15

Dievcata, skoda, ze moja psychologicka, nema viac casu aby som ju tu dotiahla k tejto debate. Ale skusim vam sporstredkovat zopar jej nazorov, ked sme spolu rozoberali problemy s vychovou mojich deti. Stretla som zopar psychologov, ale toto je ozaj odbornik, venuje sa aj detom, aj dospelym. Jedna z jej myslienok, bola, ze najvacsi podiel na spravani nasich deti, ak nejde vyslovene o nejaku zjavnu poruchu, maju rodicia. Tu nejde len o ich vychovu, to jest vztah rodic dieta, ale aj vztah medzi rodicmi, alebo len postoj rodica sameho k sebe a jeho zivotne hodnoty. Deti su najcitlivejsim barometrom nas, nasho dusevneho rozpolozenia.
A teraz k bitke, podla psychologicky je nespravna. Moj osobny nazor,plne suhlasim s tym ze bitka je zlyhanim rodica, nezvladnutim situacie. parkrat sa podarilo aj mne capnut decka, skor vynimocne, vobec nie som na seba hrda a rovnako si myslim, ze aj moje vrieskanie na deti je mojim velkym zlyhanim. Manzel deckam skor capne nejaku symbolicku a poviem vam je to ponizujuce, mna to boli za nich a viac to boli dusu ako telo, ta peciatka na dusi je skareda. Moj nazor kazda bitka je ponizujuca hlavne pre dusu cloveka, telo sa rychlo zotavi.
A co ja viem spominaju psycholovia male symbolicke capnutie po prstekoch batolatam, ak robia zivotu nebezpecne veci, je vraj realtivne na mieste.
Nie som dokonala, vychovu svojich deti velmi nezvladam, ale ked pocuvam nazory mojho otca, ze boli malo bite ..., vobec si nemyslim, ze by im nejaka vychovna pomohla. Je to skor o mantineloch, pevne stanovenych pravidlach tam kde je to na mieste a o vyrovnanom rodicovi, ktorym ja nie som a asi len velmi tazko budem, ziadna vychovna mi v tom vask nepomoze. Bitka je a vzdy bude podla mna ponizujuca, tak ako je pre dospeleho cloveka, tak aj pre kazde dieta, to je moj nazor.

georgina, Ut, 03. 03. 2009 - 11:39

Kamilka, pekne si to napísala (flower) (flower) (flower).

filipka, Ut, 03. 03. 2009 - 10:19

Geo, mňa zaujíma ako si sa s bitkou v detstve vyrovnala. Ak máš chuť o tom písať, napíš, nemusíš.

sonia, Ut, 03. 03. 2009 - 12:35

Kami,úžasne si to vystihla a páči sa mi aj posledný odsek čo napísala Georgi...A o tom to všetko je,ja som teda naozaj ešte nepoložila na syna ruku ale ked bol menší,môj muž ho raz capol po zadku - odniekial sme šli a syn trochu trucoval tak mu jednu dal.Cítila som že syna ani tak nebolelo to capnutie ale ten fakt že jeho tatino ho capol - vnímal to podla mna ako nejaké poníženie...On sa cítil už ako "chlap" a proste toto sa ho dotklo,aj ked sme sa potom o tom doma rozprávali muž to tak vtedy cítil ale syn to vnímal po svojom...každé dieta to inak vníma vo svojej hlávke...ale za seba hovorím že nikdy by som sa neznížila na tú úroven udriet slabšieho-bezbranného.Je tisíc iných dôvodov ako dieta potrestat...

filipka, Ut, 03. 03. 2009 - 15:18

Ja chcem poukázať na to, že ako deculo som si prešla výchovou BEZ BITKY a trvalo mi desaťročie, kým som sa dala dokopy. A je to presne tým, čo spomína i Kamilka - nejedná sa len o vzťah rodič dieťa, ale i vzťah rodičov navzájom a postoj rodiča k sebe samému. Samotná výchova bez bitky je úúúplne na figu, keď sa rodičia hádajú a nič ich v živote neteší.

Preto nechápem, aký má zmysel tak strašne VYPICHOVAŤ bitku vo výchove, ako jediné najsamstrašnejšie zlo, ktoré môže deculo poznačiť na celý život. Mňa poznačili hádky rodičov a to, že sa nevedeli tešiť zo života a obyčajných vecí.
A kamošky, ktoré rodičia mlátili, ale pretože ich rodičia sa navzájom ľúbili a tešili zo života, tá bitka na ich koži nezanechala žiadne následky. Boli to sebavedomé, zrelé baby, ktoré sa nepotrebovali s ničim vyrovnávať - videli lásku a radosť zo života na svojich rodičoch a to si od nich aj odniesli vo svojom srdci (okrem spomienok a zahojených modrín na zadku). Ja som takéto čosi musela pracne hľadať a dolovať a bolo to SAKRA ťažké. 100x radšej by som si to s nimi vymenila - dostať bitku, ale i spokojných milujúcich rodičov ako žiť v chlade a tichu, kde sa síce nebije, ale kde sa rodičia žerú...

georgina, Ut, 03. 03. 2009 - 16:14

"100x radšej by som si to s nimi vymenila - dostať bitku, ale i spokojných milujúcich rodičov ako žiť v chlade a tichu, kde sa síce nebije, ale kde sa rodičia žerú.."

Filipka, prepáč, ale nevieš, o čom hovoríš...
Moji rodičia žijú spolu vyše 40 rokov. Majú sa radi, svoje štyri deti (dnes už všetky dospelé) majú radi, sú spokojní - a v detstve nás všetkých bili...

Píšeš, že si sa dávala dohromady desať rokov. Vyššie si ma vyzvala, aby som napísala, ako som sa vyrovnávala s detstvom ja... Podrobne písať nebudem - ale trvalo mi to tiež zhruba desať rokov...
A tvojim sebavedomým, spokojným a zrelým kamarátkam tiež do hlavy nevidíš... Nevieš, čo a ako a ako dlho si tam ukladali ony...

A, mimochodom, píšem nielen o nebití vo výchove... Píšem v rôznych blogoch aj o XY iných veciach, týkajúcich sa výchovy... A píšem tam okrem iného aj o tom, že deti potrebujú lásku.
(Napr. http://www.nanicmama.sk/ja-mama/ako-vychovat-zdravo-sebavedome-dieta)

Nevypichujem "nebitie" ako najdôležitejšiu zásadu pri výchove. Ale moje písanie o "nebití" tu asi najviac "kole oči"...

filipka, Ut, 03. 03. 2009 - 16:30

O bitke nič neviem, ale viem že bez bitky je to tak isto na prd, keď chýba láska a radosť, keď je všade len ticho a chlad.

Kámoškám do hlavy nevidím, ale o tomto sme sa bavili. Dokonca schvaľovali, že im rodičia naložili toľko, až mali modriny na zadku. Obe kočky majú už po dve deti a capnutie po zadku je súčasťou ich výchovy.

Vieš čo? Pozývam ťa na pivo (beer) nech sa nám tie jazvy na duši či na tele lepšie vstrebajú a nepripomínajú sa zas a znova. Alebo si dáš vínko?

georgina, Ut, 03. 03. 2009 - 16:42

Áno, keď chýba láska a radosť, absencia bitky to veru nevytrhne - to máš pravdu (y).

A ďakujem za pozvanie. Ideš do Boce, však? Ja tiež - aj s oboma deťmi :-). Pivo síce nepijem, ale trocha vínka si tam s tebou veľmi rada dám ;-).

sonia, Ut, 03. 03. 2009 - 17:14

Baby a to je na tom to najkrajšie,každá dá niečo zo svojho života a navzájom sa obohacujeme...Tak na zdravie(beer) (beer) (beer) ...(clap)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama