Nanicdcera,
co tak zacat od seba?
Je nutne byt drza, ked mama na teba vyleti? Pomoze to situacii?
Ak sa pokusis dodrzat to, na com sa s mamou dohodnete, nebude mat dovod na teba kricat.
Ak budes hovorit len veci, ktore myslis vazne, nebudes ich potom musiet lutovat.
A verim, ze vhodny rozhovor s mamou - nie vtedy, ked sa hadate, ale vtedy, ked je pohoda, by urcite spravil svoje.
Eva 
suhlasim s tebou Evka viem, ze mas pravdu...
pretoze som to zazila a bolo to velmi tazke obdobie...Takze skus Nanicdcera porozmyslat aj nad sebou a uvidim casom to bude fajn...
ahoj nanicdcera aj ja suhlasim s evkou, skus vsetko urobit co ti mamka povie a hlavne skus sa s nou rozumne porozpravat bez kriku ci vycitiek. A hlavne rozpravajte sa casto aj o hlupostiach napr. Ako v praci ako v skole... Ja viem ze v tvojom veku je to tazke aj v mojom bolo, ale ja ti z celeho srdca prajem a prajem to aj inym detom a ludom mat taky vztah s matkou aky som mala i ja, vies skus si pomaly postupne tvorit vztah s mamou 1. Ako dcera a matka pretoze to potrebuje tvoja mama verim ze aj ty kusok/ zakazy ci prikazy/ 2. Ako dcera a kamaratka a ver tomu ze ked dokazes to druhe tak budes na seba hrda aj ty aj tvoja mamka, ale zapametaj si, ze mamka potom musi byt ako naj kamaratka. Taky vztah som mala ja s mamkou vies bolo krasne ked som prisla domov z nejakej dedinskej discoteky a povedala som jej kto sa mi paci ale s kym som sa bozkavala... Vies zomrela ked som mala 16 a teraz mam 23 som vydata stastne a mam 4rocnu dcerku pravdaze ze sa vola po nej, ale stale mi chyba a velmi a hlavne to kamaratstvo. Vela stastia a verim ze si rozumna a sikovna
Nanicdcera, ja nepokladám za normálne, že v 13. sa stále hádaš so svojou mamou. Myslím, že by si sa mala s mamou porozprávať a povedať jej čo Ťa trápi. Tvoja mama má toho iste tiež veľa, keď je doma, chce si oddýchnuť, zrelaxovať a preto by si jej ty mohla pomôcť s bežnými domácimi prácami, napr. vysypaním smetí aj bez toho, aby Ťa o to požiadala.
Ahoj nanicdcera. Ja ti napíšem jednu otrepanú, ale pravdivú frázu: mama je najdrahšia bytost v tvojom živote, aspoň do doby pokiaľ nemáš deti. Skús si predstaviť, že ty si ona. Ideš do práce a máš doma dve kočky, ktoré niesu schopné vyniesť smeti. Skúste so sestrou prekvapiť mamu a poupratujte byt a budte k nej milé, uvidíš aká bude u vás doma pohoda. Aj ja svojej dcére niekedy vykričím, že sa nebude stretávať s kamarátkami, keď si nesplní svoje povinnosti. VÁŽ SI MAMU, všetko čo robí, robí v dobrom úmysle pre svoje deti. Ja som sa pohádala so svojou mamou keď som bola mladšia a nerozprávali sme sa spolu 4 roky, teraz ľutujem pre akú banalitu nebola moja mama pri krásnych, ale aj smutných okamihoch v mojom živote. Stále som ju odohnávala i keď sa snažila so mnou pomeriť. Už viem, že moja mama chcela pre mna len to najlepšie. Teraz máme s mamou krásny vzťah a viem, že je tu pre mna. Nesprav chyby, aké som spravila ja.
Ahoj, mne sa zda - aj aj si naznacila, ze mamina ma toho "dost". Mozes mat pocit, ze si spravila 100%, a aj tak jej to neurobi radost, alebo aspon klud, aky ocakavas.
Trosku sa zamysliet mozes, ale nie je nutne, aby si uplne vsetko vztahovala na seba - pocity viny a pod. Je unavena? Ma kamaratky? Chodieva von? Len tak, na prechadzku, kavu. Pozvite ju so sestrou do cukrarne, na kavu, caj, kolac. Ak odmietne raz, tak dalsi tyzden ... Uz si niekedy navrhla, ze v sobotu/nedelu uvaris obed? Mozno nieco jednoduche, ale predsa. Niekedy, ked su taketo mrazive obdobia, tazko sa robia ustretove kroky. Skus to. 
Myslim, ze ked si mamina oddychne, prekvapite ju, stravite spolu trochu casu na prechadzke, "pookrejete na dusi" vsetky tri
vniest trosku pozitivneho rozruchu, do zdanlivo zacarovaneho kruhu povinnosti a vypatia.
ahoj tvoja maminka je asi na tom tak ze sa boji ze to nezvlada potrebuje tvoju podporu skus snou stravit troch casu a povedat ze ju lubis a vazis si co pre teba roby .zaberie to som mama mam 13 ho syna a som rozvedena ver mi .
suhlas, myslim, ze mamine chyba aj nieco ine, nielen vysypany kos.
Úprimne, ten príklad o tých smetiach bol trochu odveci, keďže ja s domácimi prácami pomáham. Upratujem, varím- a často, len aby si maminka oddýchla a snažím sa. Ide o to, že sa hádame pre úplné blbosti. A ja tie smeti vynesiem, len ma hnevá, že stále kričí len na mňa a na sestru je dobrá. Od minulej hádky sa to zlepšilo, ale stále to nie je perfektné. Chcela by som však mať aj nejaký čas na seba- ísť vonku s kamoškou je podľa mňa normálne, keď mám splnené všetky povinnosti. Ale myslím, že tento problém vzniká aj kvôli mojej sestre, pretože (je odo mňa o 2 roky mladšia)mama stále prikazuje (a ešte častejšie zakazuje) len mne, ale ona z toho vždy vyjde ako anjelik. A to ma rozčuľuje a často sa s mamou hádam len pre ňu. Mám výborné známky- mala som len štyry dvojky na polročnom vysvedčku, zatiaľ, čo moja sestra mala 2 trojky a veľa dvojek (opakujem, že je odo mňa o 2 roky mladšia), ale keď dostane sestra zlú známku, mama za to viní mňa, alebo v poslednej dobe to už tak veľmi nerieši- asi si zvykla. ale keď ja donesiem domov trojku, už sa so mnou za to háda. Nezdá sa mi to vôbec spravodlivé- ale čo mám robiť? Mám sestru rada, ale často je ku mne zlá a žaluje na mňa. 
Poradíte mi aj v tomto? A veľmi ďakujem za rady, budem sa snažiť ich využiť. :D
Nanicdcera.Presne také detstvo ako opisuješ,som mala ja.Teraz už mám aj vnúčence.A celý život sa snažím vyvarovať chybám,pre ktoré som trpela ja v detstve.Možno ti maminy niečo poradia.Ja som to riešila tým,že som si to prestala všímať.Ignorovala som sústavné žalovanie svojej sestričky.Prestala som si všímať neustálu kritiku od mamy.Ešte že sa ma zastával ocino.
Teraz sa navštevujeme aj so sestrou,aj s mamou.Hoci stretnutie s bratom je ovela srdečnejšie.
Prajem ti,aby sa ti svet zmenil na krajší.A možno dostaneš dobré rady od iných mamičiek.Ja ti poradiť neviem.Som rada,že už mám tú časť detstva,na ktorú nerada spomínam za sebou.
Prajem ti,aby si si s maminou našla k sebe cestu.
Veľmi pekne ďakujem za názor. Ste naozaj milá.
Ja maminu veľmi ľúbim- a aj sestru- aj keď je to s nimi niekedy na nevydržanie- ale čo sa dá robiť. Asi je chyba aj na mojej strane... 
Keď som drzá a tak... Ale snažím sa to obmedzovať, viem, že mamina je z toho nešťastná.
Ale dúfam, že si s maminou k sebe cestu nájdeme.
Mia
Ahoj, mám 13 a mám problém. Ako inak- v mojom veku- s matkou. Stále sa len hádame- poviete si, je to normálne u báb tohto veku, že sa háda s rodičmi. Ale o to nejde. Priznávam si aj svoju chybu, ale nikdy nie som drzá skôr, ako na mňa nevyletí. Mamina má prácu, v ktorej je často nervózna- pracuje ako krupierka v herni. A tak na mňa často bez príčiny kričí (,,Nebúchaj dverami!" ,,Ako to, že si ešte nevyniesla smeti?!" Keď sme sa jasne dohodli, že to má urobiť moja sestra) A párkrát ma aj zmlátila. Medzi nami je strašný vzťah a túžim to zmeniť, ale v poslednej dobe mi dokonca zakazuje stretávať sa s najlepšími kamarátkami, a pritom sú to slušné dievčatá. Nedávno som jej povedala, že má blízko k tomu, aby som ju začala nenávidieť, na čo mi ona povedala, že sa sťahujem k otcovi (Mám rozvedených rodičov) a bojím sa, že to myslí vážne a pritom ja som to tak vôbec nemyslela. Pomoc!