ústavná starostlivosť

Ahojte,
chcem sa opýtať či máte niekto nejaké skúsenosti s ústavnou starostlivosťou pre maloleté dieťa. Žiaľ ja som tú žiadosť musela dať na súd Smútok ..... Jedná sa o moju 17 ročnú dcéru.... Trhá mi to síce srdce, ale v jej záujme to musím podstúpiť. Teraz už len čakám na termín pojednávania a aj na útoky z jej strany. Neviem ako rozhodne súd kam ju dá čo s ňou bude. Odiśla z domu pred rokom a za ten čas som ju ani raz nemohla vidieť, jej milenec mi to nedovolil. Dokonca aj keď som zavolala políciu tvrdil, že u neho nie je.

Diskusie Naničmama.sk: 

Určite nie si najhoršia mama a ObjímamObjímamObjímamObjímam

margori..... ďakujem Plačem , ale tak sa cítim. Dieťa, ktoré som milovala, dávala jej všetku svoju lásku, čas, pozornosť na mňa kasle už skoro rok. Nadáva mi do k..... podala na mňa trestné oznámenie vraj som ju týrala.A to len preto, lebo som od nej chcela, aby chodila do školy a sem tam niečo doma pomohla. To len preto, že som jej ako 15 ročnej zakázala viesť motorové vozidlo, lebo jej milenec ju to naučil a aj auto jej požičal.... hm... Neviem ako sa to skončí, ale víťazom po tom súde nebude nikto.

najhorsiamama. Vôbec nie si najhoršia mama.Robíš pre dcéru všetko,aby si jej pomohla.Chceš aby mala vzdelanie,bez ktorého v súčastnosti je to z prácou priam beznádejné.Posielam ti vela ObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímam

Neviem, či víťazom nebude nikto...To je ťažko povedať...Možno Tvoja dcéra, keď sa dostane do ústavnej starostlivosti, niečo pochopí a niečo si uvedomí. Ja som mala/mám ???/ podobné problémy s mojou dcérou, len ja som to riešila nie cez sociálku, ale na moju vlastnú žiadosť - som ju umiestnila do DC a potom aj do RC Zlaté Moravce. Takže neviem ako to prebieha na súde. A ako to bude prebiehať zo strany Tvojej dcéry, to nevie nik, každé dieťa reaguje ináč. Vôbec sa tým netráp. Určite jej nijako neubližuješ tým, že pôjde do ústavu. Naopak, to ona ubližuje Tebe, a Ty robíš to jediné najlepšie, čo pre ňu môžeš urobiť. Fakt, ver mi. Prežila som veľa, veľmi veľa s mojou dcérou . Trvalo mi dlho, kým som pochopila, že ona nemá právo mi ubližovať. A keď to robí, je mojou povinosťou brániť sa. Nie sme tu preto, aby nás naše deti "zničili" a keď to robia, musíme urobiť všetko preto, aby sme im v tom zabránili. Trebárs aj tak, že ich dáme do ústavu...jVšetko bude dobre, ver mi, a nie je žiadna tragédia, že Tvoje dieťa bude v ústave. Bude tam o ňu postarané, budeš vedieť, že je chránená, že chodí do školy, že sa jej venuje psychológ, a Ty budeš konečne vedieť presne kde je, dokonca, keď bude chcieť môžeš ju ísť aj navštíviť... ObjímamObjímamObjímamObjímamObjímam
ešte som zabudla povedať : najlepšie a najkrajšie obdobie v našom spoločnom živote a najlepší a najkrajší vzťah s mojou dcérou sme mali, keď bola rok v Zlatých Moravciach a ja som za ňou chodila na návštevy. SrdceObjímamChichocem sa

mariajana..... dych si mi vyrazila. Viem presne o čom píšeš. Môžem sa opýta´t ako sa ti to podarilo bez súdu ju umiestniť do RC Zlaté Moravce? Ja som si myslela, že len súd ju tam môže poslať.

akalenkak67. vďaka.

Predsavzala som si, že sem budem písať všetko čo sa udeje kým dospeje súd k rozhodnutiu. Možno mi ani nebudete veriť, ale som si istá, že sa to bude podobať scénkam ako z nejakého argentínskeho seriálu. Totiž jej ,, priateľ,, patrí medzi výpaľníkov a drogových dílerov. Smútok . Možno ma a to píšem celkom vážne uvidíte v správach s titulom bola ,,zastrelená počas cesty do práce,, Smútok

Moja, ja viem aké je to ťažké. ale ver že raz aj tvojej dcére sa otvoria oči.
Ja ti neviem poradiť čo sa týka starostlivosti a so súdom, možno niekto z našich odborníkov tu na NM by vedel.
Myslím že zlá matka by sa nebila o dcéru za týchto podmienok.
No musíš uznať že aj tvoja dcéra je už skoro dospelá a bude si žiť svoj život a ty to možno budeš musieť akceptovať.
Neviem prečo sa také veci dejú, ale dejú sa.
Urobila si všetko čo si mohla a teraz už len na nej záleží. Nezabudaj že aj ty máš svoj vlastný život a tak ho začni žiť.
Prajem veľa Slnko do tvojeho SrdceObjímamObjímamObjímam

Keď bude dospelá budem akceptovať spôsob jej života, ale kým som za ňu zodpovedná urobím všetko pre to, aby som jej ten závoj strhla z očí. Nerobila by som to, keby som videla, že je šťastná.... ale dostávajú sa mi také informácie, že ľudia čo s ňou žijú v jednom dome sa boja o jej psychický stav.... vraj sa boja, že spácha samovraždu. Pritom to bolo veselé a krásne dievča. Teraz keď som ju po 10 mesiacoch videla, nespoznala som ju. Ako narkomanka. Toto je moja posledná možnosť pokúsiť sa o jej záchranu.Keď dovŕši plnoletosť nebudem mať na ňu dosah, lebo jej milenec ma do blízkosti nepustí.

Ja viem a pochopila som.

moja, napísala som žiadosť do RC Zlaté Moravce na pána riaditeľa. V nej som opísala problémy, ktoré mám s dcérou. Len u Teba to asi nepôjde touto cestou, keďže Tvoja dcéra nie je doma a Ty vlastne ani nevieš kde je. Na vlastnú žiadosť, keď Ti ju prijmu, bysi ju tam musela sama priviesť. A to asi u Teba neprichádza do úvahy. Neboj sa, ten súd je dobrý. Nebudeš ani musieť toľko platiť za pobyt. Lebo, keď dávaš dieťa do ústavu na vlastnú žiadosť platíš pobyt sama. Keď ideš cez sociálku, platí viac sociálka a myslím, že ty len nejakú časť. SlnkoKvietokObjímamObjímam

Ďakujem. Ja viem kde sa ona zdržiava, len sa tam nemôžem priblížiť, lebo ten jej milenec sa mi už nie raz vyhrážal likvidáciou, vlastne mi povedal, že moji príbuzní si majú prichystať obleky na môj pohreb ak sa čo i len pokúsim zobrať dcéru od neho.

tak to je úplne jasné, nechaj to na sociálku. SrdceSrdceObjímam Prajem Ti veľa síl a dobré nervy ObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímam

Kujem, síl mám našťastie dosť. Smútok Počas desiatich rokov sa mi podarilo rozviest, vydať, ovdovieť a stratiť dcéru Plačem To ma posilnilo a utužilo. Niekedy sa síce cítim, ako keby som sa bila s veternými mlynmi, ale život ide ďalej.

ObjímamObjímamObjímamObjímam poradiť neviem, ale aspoň posielam trochu energie a verím, že si nájdete s dcérou opäť cestu k sebe SrdceSlnko

Nie si najhorsia mama to ani nahodou .Keby si bola tou najhorsou mamou tak by si tu ani z daleka nepisala a neziadala rady to mi ver. Posielam objatie SrdceObjímamObjímamObjímamSlnko

najhorsiamama,
pracujem v diagnostickom centre pre dievcata. Do nasho zariadenia je mozne dostat sa na zaklade rozhodnutia sudu, alebo na ziadost rodica. Ak je na sude navrh na umiestnenie tvojej dcery do ustavnej starostlivosti prebieha to tak, ze bude pojednavanie, na ktore budes predvolana a budes sa vyjadrovat, preco si sa rozhodla poziadat o zverenie dcery do US. Vyjadri sa socialna kuratorka, ktora by mala s tvojou dcerou pracovat. Sud potom rozhodne.
Vies, je mi to cele trosku zvlastne. Pises, ze dcera ma 17 rokov a ty o nej rok poriadne nevies. Za dceru si do jej plnoletosti zodpovedna, takze mas pravo, ale aj povinnost konat a mala si konat uz davno. Argument, ze jej milenec ti nedovolil s nou byt, neobstoji. Uz davno si mala zajst na socialnu kuratelu, ziadat o pomoc policiu, sud. Teraz, ked ma tvoja dcera 17 rokov, je uz velmi neskoro. V ustavnej starostlivosti moze byt do 18 rokov.
Vies, nic sa nedeje "len tak". Problemy, ktore opisujes, su zavazne a urcite nevznikli zo dna na den, len kvoli "zlemu" frajerovi. Myslim, ze si napisala len maly zlomok toho, co sa u vas dialo a aj to velmi jednostranne.
Eva Slnko

Evka, veľmi si vážim tvoje skúsenosti a rady a viem aký si človek, ale ja poznám prípad dievčaťa, ktoré takto skončilo zo dňa na deň.
Bolo to také tichšie dievča, ale dalo sa s ňou porozprávať, mne sa zdala rozumná.
Išla na diskoteku, ešte tam ani nechcela ísť, ale mama jej dohovarala nech ide, ved nikde nechce chodiť iba je zahrabaná v knihach.
No a už sa domov nevrátila, po týždni ju našli sfetovanú, špinavú a medzi divnými ľudmi, ktorí ju zubami-nechtami bránili proti rodičom a surodencom.
Povedala, že objavila iný svet a do toho ich sa už nevrati, lebo tam sú povinnosti a tu nič.
Bola plnoletá a tak nič nezmohli. Po mesiaci už mala aj ona povinnosti, lebo musela svojim telom zarobiť na drogy pre celú skupinu. Nebola to žiadna sekta.
Aj oni urobili čo sa dali, aj sa vrátila, aj sľubovala, aj liečila... neviem teraz aký je jej koniec.
To píšem len preto, že viem že sa to môže stať Možno mali byť rodičia viac prísnejší v inom prípade menej, ale to vždy nie je dôvod na taký hrozný život ako si tie deti vyberú. Zlomené srdce

margori,
taketo veci sa, zial, deju, viem. Ale nie zo dna na den. Nejaky dovod to vzdycky ma, niekde sa stala chyba, my dospeli si castokrat tazsie pripustime svoje zlyhania, svoje chyby, ktore sme vo vychove spravili.
Ked k nam pride nova dievcinka, robime s rodicmi rozhovor. To sa dozvieme, co vsetko im dcera povyvadzala, ale len malokedy to, kde vidia rodicia svoj podiel. Potom sa niekedy stane, ze sa dozvieme od niekoho ineho - napr. od babky, dedka, pripadne pani ucitelky zo skoly dietata, ze to s tou rodinou a vychovou nebolo vsetko s kostolnym riadom...
Eva Slnko

Evka aj na to sú dva uhly pohľadu - min.
Predstav si že sa rodičia nerozvedú kvôli deťom a dieťa niečo také vyvedie, lebo ma pocit že v ich rodine niečo je zlé, alebo sa rozvedú a potom to urobí, lebo je nešťastná z rozvodu svojich rodičov.
Jednoducho si myslím, že ak sa nám to nestalo mali sme iba viac šťastia - teda ja ako rozvedená, nie vždy je to o škrípaní medzi dieťaťom a rodičom.
Aj dieťa z tých najlepších rodín v úvodzovkach - ja neviem aký je model úplne spravnej výchovy a to zrejme nevie nikto, si nájde vyhovorku prečo sa tak správa.
Myslím, že ani to dieťa nechápe, čo ho to ženie a prečo cíti nenávisť k tým čo mu chcú dobre.
Aj ja som pracovala s takými skupinami a viem že tam je veľmi tenká stena. Slnko

eva m. -

Argument, ze jej milenec ti nedovolil s nou byt, neobstoji.....
No ak by si stála zoči voči chlapovi, ktorý ti drží pri hlave nabitú devinu asi by si ten argument brala vážne. Nie raz som sa pokúsila o kontakt s ňou vždy sa to skončilo na polícii, kuratela jednala, mladej prikázali, aby si vybrala buď ku mne, alebo k mojim rodičom.... išla k mojim rodičom ktorých behom 4 dní zdeptala psychicky a obrala ich o 400 eur.

Vies, nic sa nedeje "len tak". Problemy, ktore opisujes, su zavazne a urcite nevznikli zo dna na den, len kvoli "zlemu" frajerovi. Myslim, ze si napisala len maly zlomok toho, co sa u vas dialo a aj to velmi jednostranne.

Nechápem ako by som to mala opisovať? Obojstranne? No po tom ako som ovdovela som sa snažila mojim deťom poskytnúť všetko čo si zaželali. Mali oveľa viac ako iné deti a to bola chyba. Mladá si vymyslela jazdenie na koni. Prečo nie? cez prázdniny som ju denne tri krát vozila na kone, nakúpila jej jazdecké oblečenie, výstrOj, chránila som ju ako sa dalo pred každým a všetkým. Potom spoznala toho svojho princa na bielom koni, ktorý jej ukázal , že LEN BEZ ROBOTY SÚ KOLÁČE A LEN HLÚPY ĽUDIA KONAJÚ POCTIVO,, Naučil ju šoférovať dal jej auto a keď som ja bola v robote mladá behala po svete napr: Praha - Bratislava autom. Vypýtala sa odo mňa na jeden deň vraj s kamoškami do Ba a boli z toho dva týždne cez školský rok s frajerom v Španielsku. A keď som sa opovážila ozvať chcela ma udrieť. Keď som jej vysvetlovala, že takto sa nespráva vysmiala ma povedala, že strachopudovia sa dostanú do blázinca a ja som už na parkovisku pred tou inštitúciou.Denno denne nás terorizovala svojimi výstrelkami a spôsobom komunikácie o akej sme dovtedy ani nepočuli. Denne cvičila sebeobranu a strelbu.... Stala sa z nej bezcitná a cinická osoba behom pár týždňov, bola som dobrá len na to, aby mala opraté keď prišla po troch dňoch domov.

Takže nikto z môjho okolia ma nemôže viniť, že som sa nesnažila, ale aj to je pravda, že som sa dala zastrašiť chlapovi, ktorý má toľko rokov ako ja a patrí do podsvetia.
Kto moju dcéru poznal nikto nechápe jej konanie, každý z okolia tvrdí, že to nie je možné, bolo to milučké, zlaté dievčatko ktoré sa odo mňa nepohlo ani na krok.Na kuratele ju pomenovali ´ta čo jej svrbí ....... No iné k tomu neviem čo dodať určite som spravila chybu, ale si to aj priznám. Prosila som ju nie raz, ale ona nechce žiť ako žijú iní ľudia. Podľa pravidiel.

Prepáč mi, že do toho vstupujem, ale asi si sa možno snažila viac ako bolo potrebné...a tvoj problém tkvie trošku aj v tom, že sa naň nepozeráš z nadhľadu. Si obeťou vlastnej výchovy, ktorú si vynaložila s najlepším vedomím a svedomím, čo ocenujem ale z môjho uhla pohľadu neschvaľujem. Ja by som svoje dieťa nevozila 3x denne na kone ani inde, nezahrnovala všetkým, aby malo viac ako iní....život neprináša len samé ružové dni a nebudem tu stále, aby som ružovú vždy zabezpečila....
Následky výchovy ťa primäli urobiť to, čo si urobila....KONEČNE!
Len neviem či včas....ale držím palce a posielam Objímam Určite nie všetko vo výchove bolo zlé.
Si tak dobrá matka, že až si zlá.....nie všetko dobre mienené má pre budúcnosť dieťaťa dobrý vplyv... Úsmev

Trafila si to presne.Naozaj som zlá matka. Uvedomujem si, že som to pokazila ja. Vinu musím niesť ja. Ale stašne to bolí, že dieťa na ktorom mi záleží si zničí život a ja sa na to môžem len pozerať a nič nespraviť. Tá bezmocnosť je strašná.

Naozaj nie si zlá matka, to je omyl, čo si o sebe myslíš a tvrdíš....ani ja si to nedovolím myslieť. Len si svojou prílišnou dobrotou a starostlivosťou nedosiahla, čo si očakávala...žiaľ tvoje dieťa malo na výber....aj vždy bude mať. Je na nej, čo si vyberie a kam ju to povedie. S tým nenarobíš nič....svojimi zásahmi len budeš veci a udalosti posúvať niekam kam ani nechceš, lebo vyberať si a rozhodovať sa bude vždy dcéra....nie ty. Privodíš trápenie a výčitky len sama sebe. Nechaj ju ísť cestou poznania podľa nej....ona si vybrala tú najhoršiu....cez vlastné chyby.
Je to veľmi ťažké pre teba, je to ako peklo ale čo ťa nezabije, to ťa posilní....raz ti podakuje. Ak tomu budeš veriť tak určite sa dočkáš. Srdce

Evka 1223, napísala si to úplne krásne Áno Súhlasím s Tebou. Dúfam, najhoršiamama,/ ktorá vôbec nie si najhoršia mama,/ že si to pochopila. Evka to napísala úplne presne _" privodíš trápenie a výčitky len sama sebe. Nechaj ju ísť cestou poznania podľa nej...ona si vybrala tú najhoršiu.../už nemá 7, má 17/ ...cez vlastné chyby. " SrdceSrdceSrdceObjímamObjímamObjímam
Ale jedno by som na Tvojom mieste určite bola urobila ináč. Bola by som išla na sociálku hneď na začiatku- už vtedy keď prestala chodiť do školy a začali problémy...a žiadala by som už vtedy o umiestnenie do ústavu.
Nevadí, stalo sa ako sa stalo, nič čo bolo sa už nezmení. Hlavne, nech budúcnosť Ti prinesie samú radosť a pokoj - či už s Tvojou dcérou, alebo bez nej. Nezabúdaj, život ide ďalej, a Ty máš tiež ten svoj./nielen dcéra je tvojim životom/ a máš tiež právo na to, aby bol šťastný a spokojný. Možno teraz Ti pripadám ako egoista, či sebec- ale never tomu. Nik, absolutne nik nemá právo ubližovať nám /už vôbec nie naše deti, pre ktoré by sme život dali/. A keď to inak nejde, pretože oni aj tak idú svojou cestou a o našu obetu vôbec nestoja - ja si vždy poviem, komu niet rady tomu niet pomoci. SrdceSrdceKvietokKvietokSlnkoSlnko

Ďakujem každej, ktorá sem napísala. Ach jaj velmi rada by som preskočila zopár rokov vo svojom živote a ocitla sa tam kde je už všetko ok a vyriešené. Stále dúfam, že ďalší deň, týždeň, mesiac, rok donesie niečo pekné ale nie furt je to horšie a horšie. SmútokSmútokSmútok

drzim palce...a ziadna najhorsia mama niesi!!!

Tak ahojte.... prešli tri roky a môj vzťah s dcérou je ešte horší ako predtým. Pred pár dňami som za ňou zašla, že sa znova po stý krát pokúsim o zmierenie. Nemala som to robiť. Vykričala mi také veci, že som celý víkend preplakala. Vraj preto sa so mnou nebaví, lebo ja som zabila ,, jej tatina,, ( môj muž zomrel v mojom náručí na infarkt )  Preto ma dcéra nenávidí, neznáša a želá si moju smrť. Tak žienky nádej síce umiera posledná, ale asi toto sa happy endom nikdy neskončí. 

Ach jaj, tak to ti nalozila, ObjímamObjímamObjímam, ma deva dlhu cestu pred sebou. Je to jej cesta a ty jej asi len mozes zapriat vela stastia. Verim, ze je to pre teba velmi bolava skusenost.

Je mi to ľútoObjímam no nemôžeš nič urobiť. Je dospelá a rozhodla sa ona a ty to rešpektuj. Zmier sa s tým, lebo aj ona má právo na svoj život a teba v ňom nechce, nádej tej prosím nechaj pootvorené dvierka, nezatvrdní vo svojom srdci k nej. Viem  ťažko sa to dá, no nič v živote si nemôžeme vynútiť.Slnko

Budete ma považovať za bezcitnú, ale ja už s ňou ako s dcérou nepočítam. Včera som podpísala závet.... keby sa jej splnilo želanie a mne sa niečo stane aspoň nebude oslavovať z mojich peňazí. Na nádej už neverím..... na karmu áno. A je mi naozaj veľmi ľúto že bude musieť časom prežiť tú bolesť ktorú prežívam ja za tie roky.  

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok