Vreckové...ano alebo nie?

hihi, oni len citovo vydierajú.... ak im ukážeš jemne a citlivo kto je mama a kto dieťa, ale nie z ega, ale tým že oni nemajú len práva, ale aj povinnosti... ktoré si asi do teraz robila za nich, tak sa hned vrátia do kolají..
ja mam 19 ročného syna... ked mi on niečo také povie, tak sa ho opýtam kolko si on dokáže sám zarobiť a hned sklapne... a to on chodieva na brigády a za 7 hodinové lopatovanie špiny do kontajnera v sobotu dostava 20€ ...

To som rada, že nie som sama taká krkavčia a neempatická matka Dcérenka si včera spravila vodičák , ktorý som jej mimochodom ja zaplatila a dnes ma tu ničí, že chce auto Veď len takú fiatku z autobazáru za 100 euro už jej chýba len 70 . A keď som povedala NIE, tak tu chodí odutá. Takže Aretta nahraď slzy smiechom a dúfaj tak ako ja, že slečna z toho vyrastie.Asi sme im chceli dať toľko, aby im nič nechýbalo, že teraz nevedia kde je hranica.

Aretta, len pre zaujímavosť - tú dvacku mali ako vreckové na aký dlhý čas pôvodne naplánované? Na týždeň? Či na mesiac?

Aretta, tá moja má 12 a aj ja počúvam podobné reči. A to ma krásne rozosmeje, keď mi povie, že ona by chcela byť úplne chudobná. Za pár dní si vypýta peniaze a ja jej poviem, že chudobný peniaze nemajú. A brigáduje už aj tá moja. Chce chodiť v lete na kupko a keby mala samé jednotky, tak ako doteraz, dostala by zo školy preukaz zadara na celé prázdniny. Takto už popredu vie, že jednotky nebudú tak maká dievča. Keď sa chce ukazovať na kupku nech niečo pre to spraví.Veď chce byť chudobná
A reči typu ona sa na teba vykašle a podobné, ignoruj. Neskôr, keď ju to prejde hrdinka príde a sama ťa poprosí, aby smela u teba žiť aj ako dospelá. A neboj aj toho malého ti rada povaruje
Taká hrdinka som bola aj ja.
Len jej neukáž svoju bezmocnosť plačom, túto chybu robím aj ja a moja pubiška to pekne zneužíva.

mám štyri deti 17, 13, 12, 10 na striedačku dievča, chlapec a nedostávajú vreckové žiadne. ak však chcú nejakú drobnosť dostanú peniaze. aj my sme to mali od najstaršej dcéry vytknuté, že nedostáva vreckové, že už čaká kedy bude mať osemnásť a už nás nikdy nechce vidieť. chodí však už na brigády a čuduj sa svete zarobené peniaze mi odovzdá a povie, že potrebuje to a to nech jej vydelím. minule ked sa ma pýtala, že načo zbierame tie body z tesca na kufre, že načo nám budú, ja na to že," to nie sú pre nás, to pre teba drahá, aby si sa mala do čoho zbaliť na tú osemnástku, ked od nás odídeš." osobne sa teším, že si už vie zarobiť korunky a preto dokáže oceniť ich hodnotu. želám ti Aretta pevné nervy a nedaj sa zlomiť. nech si nájdu brigády, nejakú tú korunku im môžeš dať podľa možností a uváženia.

Tie kufre bomba nápad

Aretta ako? Buď neodbytná. Buď- alebo. A keď dievča niečo chce nech robí. A nech sa sťažuje kde chce,že je to týranie. V sedennástke, by si už mala zarábať sama od seba a nie aby ju musel do toho niekto tlačiť. Ja na tvojom mieste by som jej nedala ani centík. Pomôž jej zohnať brigádu na začiatok a potom nech už uvažuje sama. Ale ty jej nedaj viac ako uznáš za vhodné, aj keby ti pomohla s čímkoľvek Za tie reči by som jej nedala nič.

Dcéra bola zvyknutá, že vždy na konci týždňa dostala od manžela( odomňa nikdy) 50sk. Najskôr ich míňala, no keďže nedostala potom nič, tak začala šetriť. Manžel jej teraz na skúšku spravil v nejakej banke(ani nemám prehlad v akej )kartu, nejakú mládežnickú. Môže si z nej vybrať max 10 eur za mesiac. Viac jej to nedovolí. Ešte z nej nevybrala nič a dokonca si tam chce vložiť čo si našetrila.A dosiahli sme to iba tou neoblomnosťou.Dcéra má prakticky všetko čo potrebuje, oblečenie,jedlo aj sladké,takže musela si uvedomiť čo je pre ňu dôležité.

Tak podobne reci pocuvam aj ja doma.... aj ja idem od zlosti puknut, zacnem jacat a prestanem sa ovladat....a tak je to zakazdym.
Na jednej strane tym deckam rozumiem, pretoze vidim, kolko penazi -cash maju ich niektori spoluziaci a popri nich su moje decka chudata...Na druhej strane nerozumiem faktu, naco maju mat decka tolko penazi pri sebe- zevraj na stravu a pitie- ale ked maju zaplatene obedy a pitie mozeme kupit spolocne v supermarkete, tak nevidim dovod....
U mna s vreckovym nepochodia- som tiez na materskej, podnikam, ale aby sme mali na najomne a co do hrncov.Obcas im dam nejake drobne, ale to je vsetko.
Ja som tiez brigadovala od 15-tich, ale za zarobene peniaze som si kupila vzdy novy kabat a cizmy na zimu a nejake veci do skoly- ziadne diskoteky.
To ked im v afekte vylozim, tak sice frflu, ze bola ina doba- ale nakoniec sa upokojime vsetci a zaradime sa do kolaji.
ivet

No, moji tiež vreckové nedostávajú, čas od času niečo zinkasujú od jednej či druhej babky. Najstaršia brigáduje už tuším 5 rok na hrade Červený Kameň, v lete chodí do žatvy a občas chodí vypomáhať do agentúry Pohoda, keď majú nejaký väčší koncert (tam chodí posledný rok s ňou aj tá mladšia) - proste zárobkových aktivít plná náruč. Prostredná má menej pravidelné brigády, lebo ona robí pre agentúru, čo usporadúva tábory a iné detské akcie - tak podľa potreby. Synátor brigáduje, len ak si ozaj veľmi chce niečo kúpiť, na čo vie, že nedostane peniaze odo mňa (naposledy napríklad PSP). Napriek tomu ale si na kino peniaze pýtajú odo mňa - a zväčša aj dostanú. Lebo na druhej strane musím priznať, že síce nie vždy na 100%, ale plnia si svoje "domáce povinnosti", vedia toho (ak sa im chce) urobiť ozaj veľa - nemyslím len klasické upratovanie, pomoc v kuchyni a tak - oni kosia trávnik, natierajú a maľujú ak je treba, v zime pília a rúbu drevo,... robia kopec podobných vecí, o ktorých mnohí ich rovesníci nemajú ani šajnu. Na druhej strane majú za to svoju voľnosť a občas aj nejakú tú finančnú podporu. Keďže na tento režim boli zvyknutí odjakživa, tak som veru frfľanie či sťažnosti, že ich zneužívam a pod. nepočula nikdy. To skôr vyjednávanie typu, či môžu toto alebo hento urobiť až zajtra, pozajtra....
Dievčatá už majú obe vodičáky, staršia dokonca svoje auto (dostala ho od otca k 18) je to staručká Fiatka 500 a miluje ju. Živí si ju s mojou občasnou podporou, mladšia využíva moje auto (a samozrejme, netankuje) ale keďže to nijak nezneužíva, tak mi to zatiaľ nevadí.

Manzelov brat, ak nieco chcel, co nebolo k standardnemu zivotu treba, tak si musel (od cca 16)najst brigadu. alebo pockat do narodenin. ak to bola fakt draha vec, tak k narodkam alebo vianociam dostal nejaky rodicovsky prispevok, zvysok si musel zarobit. nanavys fungovala dohoda, ze mu pozicaju (aby mu to dovtedy trebars nevypredali v obchode) a on bude splacat. dalsia financna injekcia az po splateni poslednej koruny.
ale jeho vychova bola poctiva, takze chlapec si je velmi dobre vedomy hodnoty penazi, poctivo a vdacne splaca kazdu pozicku a skor sa snazi byt financne nezavisly vlastnymi silami. viac ho tesi, ked nieco dosiahne vlastnymi silami ako ked mu to zaplatia.

nasi drobci su este velmi malicki. drobcici netreba nic, ta po nicom ani netuzi, zavdacime sa jej aj vyumyvanou hrackou z pivnice, na ktoru uz zabudla, ze ju mala. vsak ma len rok a pol. starsi sa zase uci pri policiach s hrackami v obchode chapat, ze ma doma hraciek vagooon (doslova, lebo ako prvorodeneho a jedineho vnuka pre obe rodiny ho vsetci maznali, ma plnu detsku izbu a v pivnici hernu) a dvestoprve auticko nepotrebuje, lebo sa s tymi dvesto ani nehra. zatial taky argument berie a chape.

a to sa drahy nikdy nezabudne vyhrozit, ze 18 a on berie noznice a definitivne prestrihava pupocnu snuru - starajte sa sami o seba.

Moja mama bola v tomto uplne "skvela". Aspon podla tvojich dcer by bola. Ja som vzdy dostala peniaze na diskoteku, na vsetko co som potrebovala, len co som si vypytala. Aj ked je pravda, ze som videla, ze sme penazi nemali nikdy nazvys (je nas 5deti), takze som bola na svoj vek velmi skromna (neskromne si myslim). Vysku mi platili tiez nasi, len raz som na VS brigadovala, ale ta radost, ked som si potom za tie peniaze kupila botasky (iba za par korun a od Cinanov), ta stala za to. Ja som kazde leto na VS stravila doma, nikam som na brigady nechodila, aj ked som potom neskor chcela, pristup mojej mamy bol, kam by si chodila, zarabat budes, az skoncis skolu, ved doma mas vsetko, co potrebujes. A tak ked som zacala zarabat, nastal problem. Nepoznala som realnu hodnotu penazi, uz bolo treba zaplatit za byvanie, jedlo, prasok na pranie, MHD a pod.. Dost dlho trvalo, kym som sa naucila si peniaze nejako usporiadat. A o setreni ani nemohlo byt reci. Az po par rokoch som sa naucila, co je prvorade zaplatit a rozdelit si peniaze na vsetko potrebne. Setrit ma naucil az manzel, mne sa zdal zo zaciatku strasny skrblik, teraz som mozno uz aj horsia ako on

Moj 19rocny najmladsi brat je zase iny. Na svoj vek velmi rozumny a este viac skromny. Nevadi mu oblecenie zo sekaca (ved je znackove), ani z cinskeho obchodu. Aj ked som obcas doma, pride za mnou:daj mi dvacku. Dala som mu 50 a on: ale mne staci 20. Ja mu na to, ked ti davaju, ber, ked ta biju utekaj.. On aj z tej 20 bol schopny si usetrit.. Neviem, kde sa to v nom vzalo

no ja som vreckove sekla po tom ako zmizli zo sporkasy peniaze a nebolo toho certa co by sa k tomu priznal... peniaze dostavali, malo im bolo, tak nedostanu ziadne. Kredit im kupim, musi im vydrzat tri mesiace, mame internet, ak chcu debatovat so spoluziakmi, nech idu na skype alebo icq... tym, ze sportuju nebrigaduju, ale az budu starsi, tak aj to pride. Moje deti si o mne myslia, ze som mrcha a bestia a druhe mamy su lepsie a dokonca aj detom kupuju drahe veci a davaju peniaze...ale ja stale dufam, ze z tych mojich budu lepsie deti a ze to raz pochopia preco to tak robim...
starsi je rozumny, peniaze si odlozi a cudujsasvete kupi si na seba oblecenie ake sa mi paci..mladsi je mrcha prezere to so spoluziakom na pizzu...no ale prezral si si nemas...ta ňe?

aretta, podobné scény som si užila aj ja, moje dcéry majú 17 a 15 rokov, tiež boli cca pred rokom u nás na dennom poriadku hádky kvôli peniazom, slzy, brigádovať ony nebudú...problém bol aj v tom, že predtým mal manžel prosperujúcu firmu, takže dcéry mali všetko, čo si zmysleli, niekedy aj viac, pretože ocinko im nič neodoprel. Takže keď sa to zmenilo, museli sme si všetci zyykať na iné finančné pomery a išlo to naozaj ťažko. Ale - vlastne ani neviem povedať ako, utriaslo sa to, aj dcéry si zvykli, obidve už brigádujú, roznášajú plagáty a staršia chodí každú druhú sobotu brigádovať do firmy, kde teraz manžel pracuje /keď majú nejakú promo-akcia, tak aj častejšie/ a cez leto tam pôjde aspoň na mesiac. Protestovali proti bridádam len dovtedy, kým si nezarobili prvé, naozaj svoje, peniaze s ktorými môžu naozaj nakladať podľa svojho uváženia a použiť ich na čo chcú. To sa im tak zapáčilo, že myslím že už by to nemenili.

tak na mňa treba zavolať sociálku , taká som ja mrcha mama. Moje deti /8 a 9 r./ nemajú normálny život /to sú slová mojej 9 r. dcéry/, musia denne vykonávať služby v domácnosti /upratať riady, stôl stoličky, podlaha, predsieň, smeti - robota max na 5-10 min/, mimo toho pomoc s prádlom, práca okolo domu a v záhrade - zbieranie kameňov, pozametanie chodníka, a také blbinky/, samozrejme poriadok v izbe - to je u nás najväčší kameň úrazu, ich izba je jeden veľký chliev, bo sú tam všetci traja pokope, a príprava do školy. A kedy sa majú tie deti hrať? No šak keď upracú. Len keď oni sa len motajú, vymýšlajú, hrajkajú, prípadne sa mlátia, tak nemjaú kedy si porobiť, a mať frei.

Vreckové nemajú a ani nemali, u nás sme pred pár dňami tiež riešili zmiznuté peniaze. po 3 hodinách!!!! sa krpec priznal, že si chodil za ne do cukrárne kupovať sladkosti. ale súrodencom nekúpil. čo už.

Podľa mňa sú moji krpci na vreckové ešte malí. načo potrebujú peniaze? doma majú všetko. aby si kúpili sladkosť v cukrárni? doma ich majú ajajáj. ABy si kúpili jogurt v rámci mliečnej desiatej v škole? veď si donesú z domu, u nás je vždy plná chladnička jogurtov. A mať peniaze len preto,že druhí majú?? to neni dôvod. tie deti si penizae nevážia, nevážia si a ani neuvedomujú ich hodnotu, pretože ich oplieskavajú na blbosti. Moje deti dostali od babky nejaké eurá k narodkám. Dcéra si za ne kúpila papuče a knihu. Chlapci ich ešte nestihli, resp. som im ich nedovolila minúť, pretože už pýtali na sladkosti. Pekne za ne kúpime pršiplášte, papuče a ešte chýbajúce veci, lebo idú v pondelok do švp.

tak taká som ja hnusoba. verím, že týmto prístupom si moje deti časom uvedomia, že im dávam podstane viac, ako keby som im dávala vreckové a nechala ich sa flákať. takto budú poznať hodnotu práce aj hodnotu peňazí, že nič nie je je zadarmo, za všetkým treba hľadať niečiu prácu, čas a energiu.

Super téma. Ja otázku vreckového riešim už dosť dlho. Mám tri deti (18, 16, 13 ). Doteraz sme vreckové riešili tak, že keď potrebovali napr. kino, zmrzka...dostali. Ale mne sa zdalo, že týmto spôsobom sa nenaučia poznať hodnotu peňazí a už vôbec nie, že tie peniaze musia ich rodičia zarobiť. Tiež si myslím, že aj hospodáriť by sa už mohli učiť.
Takže len nedávno som vymyslela systém, že budú dostávať určitú sumu vreckové ( každý iné podľa veku) s tým, že v tom vreckovom sa odzrkadľuje všetko, škola, pomoc rodičom, správanie sa, upratovanie. Ak sa niektorému niečo podarí výnimočne dobre, dostane na budúci mesiac o polovicu viac, ale ak niečo výnimočne zanedbajú, majú o polovicu menej.
S týmto systémom som začala minulý mesiac, zatiaľ ešte neviem, ako to bude fungovať, čas ukáže.
Čo sa týka brigád, dcéra minulé prázdniny brigádovala a chce aj tento mesiac, hľadá si brigádu. Starší tiež chcel, ale minulé leto nič nenašiel, toto leto uvidíme. Najmenší nemá kedy, každý deň má dvojhodinové tréningy a cez víkendy zápasy.
A na to, že nemôžu mať všetko na čo si zmyslia, som musela dôrazne upozorniť manžela, lebo mal k tomu sklony. Týmto chcel dopriať svojim deťom všetko, čo on za mlada chcel. Veľakrát musím do toho zasahovať a neraz som ja tá zlá, čo nedopraje. Ale pomaly už aj toto máme zvládnuté.
Neustálim rozprávaním, rozoberaním situácií, ktoré sme zažili, poukazovanie na príklady, to všetko je veľmi dobrým výchovným prostriedkom. Ja som presvedčená, že deti by mali vedieť, čo sa v rodine deje a všetko im treba vysvetľovať.
Och, ale som sa rozpísala, ale zhruba takto to riešim ja.
P.S. Ribišška, Manny, pohladili ste mi dušu tým, že treba poďakovať. To by malo byť samozrejmé. Na to si potrpím. Daj mi, to u nás nepočuť.

20eur od stvrtka do dnes!Mam to ja ale stastie,nemam taky problem s deckami.Moj najstarsi/20/ si este aj stipko setri pre buducnost,dcera/18/ si privyraba malovanim nechtov a najmladsiemu/16/staci ked mu kazdy den donesiem nejaku sladkost.Nedavam im vreckove,no vzdy maju pri sebe aspon 5eur,no neminu ich niekedy aj za mesiac,vraj im nic nechyba.Nelakaju ich ani zafajcene bary a diskoteky.Cela mama!

Moja 15-ka tiež stále protestuje,že koľko ona musí pomáhať a pritom jej kamošky nemusia nič/teda podľa jej slov/.A pritom keď mala 12,toho urobila oveľa viac a ani sme jej nemuseli nič prikazovať.Teraz ma ide poraziť,ako má stále fúru času/keď má s niečím pomôcť/,hlavne že si stíha urobiť prvotriedny makeup.A čo sa týka vreckového,dostávala 50Sk na týždeň,ale teraz už nič,lebo jej platím telefón.Mám ešte malého štuplíka,ktorého varovala tak 2hod aj to nie každý deň,keď som poobede odbiehala do robotky a manžel nebol doma.No to bolo výčitiek ako si nemôže ani brigádu nájsť,lebo stááááále je s malým.Tak som to vyriešila,ako som vedela,len dúfam,že sa to neotočí proti mne.Máme asi takýto systém:Keď je s malým,tak to berieme akože pracuje,platím jej 2EUR na hod.Z toho si financuje voľný čas/kupko,kino,pizza/.Oblečko,boty atď jej samozrejme kupujem,ale len základ.Ak chce nadštandart,buď si to kúpi sama,alebo ideme napoly,záleží o čo ide.Sem-tam vymŕva,že prečo chcem,aby sa financovala sama.Ja by som len bola rada,keby už konečne pristupovala zodpovedne k svojim prašulkam.Proste keď si minie na somariny,hold smola.Ja tiež sústavne musím premýšľať,čo kedy kúpiť,lebo nie je sranda všetko utiahnuť.A čo jej kto dá v živote zadarmo? A keď bude staršia a bude chcieť ísť brigádovať,budem len rada.Tak uvidím,či som neurobila blbosť.

aretta neviem čo ti poradili dievčence, ale ja mám dvoch chalanov vo veku takmer 13 a 12 rokov a vreckové neriešime...Klasické vreckové u nás nefunguje...Ale čo funguje je to, že si uvedomujú svoje povinnosti a zodpovednosť primerane ich veku...u nás si chalani neprídu na takéto citové vydieranie, to vôbec nefunguje...Filip bol teraz v nemocnici a ani pol slova som nemusela povedať a Matúš automaticky prebral jeho povinnosti- upratovanie obývačky a starostlivosť o zajačikov...Filipko len z nemocnice jemne kontroloval, že maminka a ako to doma vyzerá v obývačke a o zajkov je dobre postarané?My maminy niekedy robíme chybu v tom, že ak od detí niečo požadujeme máme tendenciu to ešte samé pred sebou ospravedlňovať, že veď až tak veľmi predsa nechceme a deti to cítia, že sme v podstate citovo vydierateľné...To čo požaduješ po svojich babách vôbec nie je veľa.A vôbec to nie je veľa v porovnaní s tým čo bude od nich požadovať život v budúcnosti a na to ich treba s láskou pripraviť...

Moji(7,5 skoro 10)vreckové nedostávajú.Sem tam majú od babky niečo,ale to je fakt len euro-dve až päť...Tak s tým si robia,čo chcú.Chceli zmrzlinu,takú väčšiu asi litrovú-tak som povedala-nekúpim,pekne sa poskladáme.Ofunený mi nakoniec peniaze po troške dali,no aspoň si uvedomili,že predsa len,koľko by som za tú zmrzlinu dala sama.No,peniaze im netreba.Oblečenie kúpime,jedlo,sladké,slané,ovocie,jogurty,majú všetko,čo potrebujú.Sami mi po obchodoch nebehajú,keď niečo potrebujú,tak sa im to kúpi.A za to,že pomáhajú doma,by ich ani nenapadlo niečo pýtať,oni čakajú,ako ma potešia,čakajú pochvalu.Malý povedal,že on odo mňa "žobrať"peniaze nebude,keď má všetko.A malá tá žiari,keď sa akože prekvapím-jej,ty si aká šikovná,tak si sama vedela pekne popratať,no ty si už moja veľká pomocníčka...Sem tam ich musím nútiť niečo urobiť,ale väčšinou hlavne syník príde sám od seba,idem ti pomôcť mamka.Jaj,moje deťušiky Len nech im to tak aj vydrží.Počítam s tým,že budú potrebovať nejaké peniaze pre seba,ale na to ešte majú čas.

ja sa už teším, ako začnem slečne dávať "vreckové"- tie rožžiarené detské oči, keď mu do dlane vkladáte "korunu". A keď s tým bude rásť od malinka, možno sa naučí chápať hodnotu peňazí. Ja si to predstavujem asi tak, že keď už bude slečinka veľká baba- také 3-4 roky (aby vedela pochopiť čo to peniaze sú a načo sa používajú, čo deti chápu veľmi zavčasu ) budeme mať jeden deň v týždni "upratovací"- ja operiem, poumývam a Nicol si poupratuje hračky- také jednotýždňové veľké upratovanie. Dostane za to napr. 50 centov a tie spolu hodíme do šporkasky. Aby sme predišli útokom typu "to sú moje peniaze, a ja ich chcem", raz za čas za našetrené peniažky kúpime volačo, po čom bude pišťať. Nepáči sa mi podmieňovanie ako vynucovanie si lásky- robí to manželova starká- "Miško, lúbiš ma? Nie? Tak ti nedám cukrík", ale myslím, že deti sa musia od malinka naučiť životným princípom- "keď neurobím svoju robotu, nedostanem odmenu" a "keď si svoje peniažky miniem na zmrzlinu a cukríky, nezostanú mi peniažky na korčule". Ja viem, že pubertiaci a aj predpubertiaci sa z toho budú snažiť všelijako vyvliecť, ale myslím, že keď s tým pôjdu celý život, nebude to pre nich až taká záťaž ako odrazu zmeniť "všetko čo uznáme za vhodné ti kúpime" na "tu máš peniaze a kúp si, čo uznáš za vhodné, tak aby ti nechýbali peniaze celý mesiac"- ako sa to mali naučiť- zistiť čo je vhodné? Odrazu? Nemáme na nich priveľké nároky?