Ahojte kocky 
vlastne mam otazku pre tie, ktore ziju s rozvedenym partnerom, ktory ma dieta - deti zo svojho prveho vztahu. mam takyto problem - pani ex obracia dceru mojho partnera (ma 9 rokov) proti svojmu otcovi. ked si moj partner (zijem s nim dva a pol roka) berie dceru kazdy druhy vikend, pani vsade vyhlasuje, ze mala ho nema rada, ze nerada chodi k nemu, ze uz o nu aj tak prisiel atd atd. zda sa mi ze mala je uplne v pohode ked je s mojim partnerom, ale bojim sa aby sa to nezvrtlo. pani vyuziva dieta proti mojmu partnerovi (co sa mi zda velmi ubohe), pretoze sa nevie zmierit s tym, ze sa s nou rozviedol. trapi ma to, chcem aby bol moj partner stastny a viem, ze je dobrym otcom. s malou dobre vychadzam aj ja, chodi s nami v lete na dovolenky, na vylety, lyzovacky. neviem, vy partnerky rozvedenych s detmi - riesite to, a ak ano, ako? ja som sa s pani o tom uz raz aj rozpravala - asi pred polrokom, vtedy sa tvarila akoze je velka kamaratka a zaprisahavala sa, ze ona malu proti otcovi nehucka. dokazal sa vsak opak. dakujem, ak si na mna najdete cas 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hm... praveze ani neviem, ako by som to mohla riesit, kedze rozhovor s tou pani nic nepriniesol. moj partner to s malou nerozobera, povedal mi, ze mu neostava nic ine, len cakat kym dospeje a dufat, ze to pochopi. ale stve ma to... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..pozri, štve to aj mňa a nie som do problému v našej rodine ani zatiahnutá....najhoršie je, že deti si prisvoja názor rodiča, s ktorým žijú aj napriek tomu, že to vo vnútri, vo svojom srdiečku, cítia inak. Potom sa z nich stávajú nevyrovnané osôbky, plné žiaľu a beznádeje...
...a neskôr, už ako mladí ľudia, prichádzajú na to, že nie je všetko tak, ako tvrdí mama/otec, s ktorým žijú.
Som rozvedená. Mám dcéru z prvého manželstva. Tiež som vravela, že je ocko taký a taký. Potom mi zaplo. Nie je taký. Je dobrý, zlatý, miluje ju, stále na ňu myslí...ale nemá čas. Nevadí, že s frajerkou behajú po dovolenkách...NEVADÍ...
..vždy, vždy mysli na to, ako by si sa cítila na mieste ex. A ex by mala myslieť na to, že otec je otec. Keby nebolo jeho, nemala by tú krásnu a múdru dcéru, ktorá ich oboch tak strašne miluje, až ju to bolí...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
viem a presne to nechcem, aby sa z nej stala nevyrovnana osobka, pretoze ta mala je uzasna a mam ju rada tak, akoby bola moja - ved je partnerova, ktoreho milujem, je jeho sucastou. viem ze pani ex je zatrpknuta a vsemozne by sa mojmu partnerovi chcela pomstit a verim aj to, ze to ma tazke lebo peklo zacalo az po tom, ako som do jeho zivota vstupila ja (a to uz bol rok rozvedeny, podotykam). vychadzam preto z toho, ze mojho partnera este stale miluje, alebo ho medzicasom tak znenavidela, ze ide na to cez dieta. velakrat som si predstavovala ake by to bolo byt na jej mieste, keby s mojou dcerou bola priatelka mojho ex - nie je to bohvie co, lenze jej dieta za to nemoze, ze jej skrachovalo manzelstvo. a moj partner dava svojej dcere vsetko co je v jeho silach a co mu dana situacia dovoluje, malu miluje a keby to tak nebolo, alebo by ju zanedbaval, tak by som si ho nevazila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
toto je ťažká téma, tvoj partner by to s dcérou ani nemal moc preberať, to dieťa je v tom nevinne, nemôže za to, že jeho rodičia sa nevedia zhodnúť. A ďalšia vec, stačí, že "to" dcéra počúva od mamy, má v sebe z toho mišung, a bude fajn, ak ju nebude podobnými rečami a zbytočnými otázkami zaťažovať ešte aj otec. Keď vyrastie, sama pochopí. Dovtedy jej treba dávať lásky a pozornosti, a hlavne, nekydať pred ňou na jej mamu.
verím, že ťa to štve, ale ty s tým nič neurobíš. nemáš žiadne páky aby si s tým pohla. Buď oporou svojmu partnerovi, a kamarátkou jeho dcére. nič viac sa asi v takomto prípade robiť nedá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano ja viem len ma to mrzi lebo tiez som tym presla, nasa mama nas tiez huckala proti otcovi ked sa rozviedli, a moja sestra ma kvoli tomu dodnes problematicky vztah s otcom, a to uz ma 30 rokov. s malou to vobec neprebera ani moj partner ani ja, a v zivote by som si nedovolila kydat na jej matku. ja viem ze to nema jednoduche len mna stve jedna vec - seba a svoj hnev stavia pred zaujmy dietata, ktore ko ty pises za nic nemoze.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mi máme podobný problém lenže z veľkými dievčatami boli vždy zvyknuté na auto. Oci odvez, dovez,na lístku napísaný nákup a zrazu nie je auto.Jeden krát dva krát som nekomentovala že išiel pre ne aj ich odviezol domov ale po čase 150km tam aj naspäť som protestovala že majú autobusy Deti nechcú ísť autobusom vidím na ňom že ho to veľmi mrzí aj mňa (brokenheart) 
a trvá to už pomaly deväť rokov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hm to uz je trosku v rovine toho ze asi by sa o dcery chcel starat rovnako ako predtym, alebo aspon v ramci moznosti, ale dialka ani situacia mu to nedovoluje. to co pises ta dialka je dost velka, moj partner tiez dceru casto vozi domov najma v zime ak je skarede pocasie aby nemusela ist busom, ale nie taku dialku, ja s tym problem nemam ani som mu nikdy k tomu nic nepovedala. odvezie dokonca spolu s dcerkou obcas aj pani ex, co mi uz nie je prave po voli, ale obaja su rodicia dietata, takze nemozem namietat ani proti tomu. niekedy je to komplikovane, ale co uz 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moja neterka je tak nahuckaná od mamky,že brat ju nemal už skoro dva roky.ani sa nechce stretnúť.stále mu vravíme,že nech počká,že vyrastie a sama si utvorí názor.ale malá vyrástla na 12 a stále nič.si myslím,že mamy majú veľký vplyv na deti,hlavne dcéry a tu nič nepomôže.ked bývalá nechce,tak to aj dosiahne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
treba sa na to ísť pozrieť na rodinne konštelacie. tam budete vidieť či dieťaťu otec chýba a zabojovať. tam sa všetko ukaže a aj upraví, pokial aspon dva týždne nebudeš o tom čo si na konštalaciach videla s nikým hovoriť. ked o tom prehovoríš, dávaš do toho svoje " racio " a tým to stráca silu
on ju tak isto vytvoril, keby jeho nebolo, ona by tu nebola. on ma na nu take ista pravo ako matka.
na sudoch by to malo byť tak že dieťa by mal dostať ten rodič, ktory po rozvode nema problem s komunikaciou s druhym rodičom. tam by sa tým deťom ušetrilo vela problemov, ktore ich po takomto umelom a dosť nepremyslenom, revanšistickom zasahu čakajú.
a inak čo si ja pamatam, ja tam mam napísané že mi je dieťa zverené do výchovy a opatery a nie do " zabetonovania " pred jeho otcom. takže aj tvoj brat musí zabojovať nech to stojí čo sa dá... je to jeho dieťa!
bohužiaľ maminky si neuvedomuju že fakt raz to dieťa vyrastie a bude mať svoj nazor a že sa mu v tej chvíli " podlomia " nohy ked zistí pravdu a jediný človek, ktorému verilo - mama- bude zrazu najvačšia klamarka na svete, lebo ked sa začne stretavať s otcom - svojím stvoritelom, tak sa jej info a skutočnosť budú rozchádzať...
na konštelaciach vidím hodne mladé dievčatá ako v slzách vravia: môj problém je, že aj ked si nájdem partnera, tak sa za istý čas rozídeme, a neviem čím to je... neviem komu mám veriť, tak radšej neverím nikomu... atd... atd... atd...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kika81
uf, ako by som začala... ale skúsim
ak matka " hucká " svoje dieťa proti jeho otcovi... / proti človeku, ktorého dieťaťu vybrala ona / ide tým vlastne proti sebe a najmä proti polovičke svojho dieťaťa.
je to akoby dieťaťu dávala za vinu to, že koho mu ona sama vybrala za otca... a to je troška trápne aj medzi bratmi 
proste proti prírode sa nedá ísť a ked sa naším " rozumovým " zásahom ide proti silnejšiemu... teda proti prírode, ono sa to na druhej strane tak vyvrrrbi, že sa na koniec dieťa rozhodne byť s otcom... dieťa pôjde za ním z " falošnej lojality " k nemu - vlastne dorovnáva energie
mamičky si akosi neuvedomujú že ked učia svoje dieťa nechovať sa k druhému rodičovi slušne aspoň už len preto lebo je to rodič, tak ho to vlastne neučia ani voči sebe. a bohužiaľ na starobu si to zlíznu. či sa im to páči, alebo nie.... proste ak to nerobia tak že : toto je tvoj otec, a je to najlepší otec akého máš... tak ani oni samé nebudú pre svoje dieťa tie najlepšie maminy aké to dieťa má. toto je zákon a kto sa ho snaží obísť, ten si narazí noštek...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moje príspevky na túto tému sú tu roztrúsené po rôznych blogoch, ale po prečítaní predchádzajúcich komentárov snáď len toľko.
Veľa záleží na tom, aký bol vzťah medzi otcom a dieťaťom pred rozpadom rodiny - ak bol dobrý, pevný a intenzívny, tak ani najväčšia mozgovymývacia kampaň nič nezaváži - dieťa bude otca (alebo možno aj matku - hoci tie "opačné prípady" sú skôr ratitou) rovnako milovať stále - možno dokonca o to viac, o čo viac bude matka naň kydať (tak to bolo u nás). Keď ale ten vzťah bol len taký, že áno, je tu niekde nejaký otec, je tu niekde nejaké dieťa - potom má matka skôr možnosť manipulovať dieťaťom.
Nemám to nijako empiricky potvrdené, ale myslím, že u nás "nebožka" prestala na svojho ex kydať práve po tom, čo si uvedomila, že čím viac bude kydať, tým viac sa dcéra k nemu pripútava.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
v tomto ti musim oponovat, lebo mam znameho, ktory ked by mohol tak by za dceru dychal... ked mala tusim nejakych 10 rokov, sa rozviedol, ale este stale to bol milovany tatinko, kym sa znova neozenil... este z pociatku travievala prazdniny, dovolenky alebo len tak vikendy s otcom a novou "mamou" , ale postupne sa to nejak stracalo, az navstevy uplne skoncili... proste jeho ex nevedela prekusnut, ze on sa znovu ozenil, ze uz nebol "dojnou kravou", ako ona potrebovala, a ta pekne krasne zacala dcere masirovat mozog natolko, ze dcera s otcom nechcela ani komunikovat, proste totalna ignoracia... dcera bude mat tento rok 18, ale nemyslim ze by zmenila pohlad na otca, ktory mimochod este stale dufa, ze sa s dcerou opät zblizi... takze nie je to o tom, ze ked lubila, neprestane... zije v prostredi, ktore ju tak vychovava a o tom to je..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus,určite to platí pri starších deťoch,ale ked švagriná odišla od môjho brata,malá mala 1,5roka a trvalo pol roka,kým mu dovoli malú vidieť,aj to len v škôlke počas spánku.po rozvode,ktorý bol až po daľšom pol roku,po rohodnutí súdu,že može každé dva týždne byť s ňou jeden deň,od rána do večera,každý druhý raz povedala,že je malá chorá.Pokiaľ nechcel brat stresovať malú s policajtmi a soc.pracovníkmi každú druhú nedeľu,tak musel trpezlivo čakať,kedy sa ex uľútosti mu malú ukázať.ked si našla frajera,potom mu ju dala aj na týždeň,ale len raz a potom zas len raz za mesiac.dal to aj na súd,sociálke,zaplatila pokutu a všetko sa opakovalo odznova.aj toto robia svojim milovaným deťom milujúce matky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kika,
ponuknem ti nie riesenie (to nepoznam), len dalsi "uhol pohladu". Podla jednej z "teorii o fungovani sveta" sme tu, aby sme skusili, co vsetko sa "v hmote" da prezit. Sme v zone slobodnej vole - cokolvek na "najvnutornejsej urovni" prezit chces, to prezivas.
Ako prirovnanie sa mi celkom hodi to s detskou hrou - skor nez sa narodime (a dalej na podvedomej urovni, takze o tom ani len netusime), dohodneme sa s ostatnymi, ze sa budeme hrat tak a tak - na svatbu, na doktora, na vojnu, na obchod... Dohodneme sa, kto je kto, kto ma co robit, co hovorit... a vzijeme sa do hry. Tak velmi, ze celkom zabudneme, ze je to len hra a ze my sami urcujeme, ako bude pokracovat.
Podla tohto modelu nemas velmi co spravit, ako zasiahnut do "ich hry" - oni hraju to svoje, ako oni potrebuje, aby zazili to, co zazit chcu. Ty si sa rozhodla, ze budes hrat tu ulohu, ktoru hras - tu, ktora ti dava prilezitost zacat sa divat na svet "trochu inak". Riesenie ako konstelacie, navsteva psychologa, doverny rozhovor s duchovnym... su dalsie z moznosti, ako sa dostat k "inemu pochopeniu" - vyber je na tebe - no nemyslim, ze pri ktoromkolvek z tych sposobov ti niekto da zaruku, ze ak spravis ty ci tvoj partner to a to, ich vztah sa bude vyvijat tak a tak - zda sa, ze tak zivot nefunguje...
Ak by si sa na to divala takto, ostava ti len co najmenej "zasahovat" do udalosti na tej vonkajsej urovni, snazit sa o co najvyssiu mieru pochopenia pre vsetkych zucastnenych a co najviac lasky im vsetkym davat na urovni vnutornej...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jeeeeeej a tomuto som porozumela aj ja 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
elin dakujem. toho posledneho odseku sa snazim drzat a vo vnutri viem ze to je spravny postup. niekedy, ked mam pocit ze mi dochadzaju sily mam vsak pochybnosti ci to ma vsetko zmysel, a jedine co nechcem je, aby bol partner nestastny pretoze si to nezasluzi a ani to male si to nezasluzi 
diky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to plne chapem - pre mna je velmi tazke zmierit sa s tym, ze vlastne nemam ziadnu realnu moznost ovplyvnit stastie ci nestastie ludi, na ktorych mi zalezi... a to uz mam nejaky ten rocik "nacviku" za sebou... 
no cim dlhsie nad tymito otazkami premyslam, tym castejsie to uzatvaram s tym, ze predsa len asi nemam pravo pozadovat, aby niekto prezival len tie pocity, ktore ja povazujem za "ziaduce" - ze ak napr. niekto "chce" niekedy byt nestastny ci utrapeny, alebo sa hnevat, urazit sa... tak na to jednoducho "ma pravo".
Samozrejme sa snazim nerobit "zamerne" nieco, o com predpokladam, ze by ho smutnym ci nastvanym spravilo - a ak predsa taka situacia nastane, netesi ma to, nemam to rada... obcas sa mi dari "najst poucenie" a podobne situacie sa mi zo zivota "vytratia", no je este mnoho takych, s ktorymi si neviem rady...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kika napísala:
mamičky si akosi neuvedomujú že ked učia svoje dieťa nechovať sa k druhému rodičovi slušne aspoň už len preto lebo je to rodič, tak ho to vlastne neučia ani voči sebe. a bohužiaľ na starobu si to zlíznu. či sa im to páči, alebo nie.... proste ak to nerobia tak že : toto je tvoj otec, a je to najlepší otec akého máš... tak ani oni samé nebudú pre svoje dieťa tie najlepšie maminy aké to dieťa má. toto je zákon a kto sa ho snaží obísť, ten si narazí noštek
fuha... najlepší otec akého máš? To si nemyslela globálne, že nie. Pretože ja sa momentálne naťahujem o výživné, bio otec príde za mojim synom ,keď sa mu zachce, včerajši deň detí odignoroval a ja mam povedať malému :" vieš zlatko, tvoj tatino je najlepší". Áno máš pravdu, že otca môjho dieťaťa som vyberala ja, ale ludia sa menia. Ja sa teraz nestačím čudovať ,ako sa môj ex zmenil, že s kým som to vlastne žila. Ja osobne som si myslela ,že rozvod nemusí dieťa pociťovať až tak bolestivo, keby si však aj ten "najlepší bio otec" chcel aspoň trochu plniť otcovské povinnosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kika mala v zasade pravdu, ale popisalo sa uz na NM tooolko, ze nemam momentalne chut to vyhladavat....preco je otec dietata v "podstate" najlepsi.
Skor je to vsetko o tom, aky postoj voci tomu zaujmes ty sama. Moj ex plati srandovne vyzivne, naozaj srandovne.....nevycitam mu ze na Luciu dlabal cely zivot, aj on, aj jeho mama , nevravim Lucii aky mam JA na neho nazor, a teraz?....len sa usmejem popod fuzy ked mi vola a pyta sa preco mu Lucia nedviha telefon. A co cakal, kremese? Mam mu povedat no moj zlaty, bozie mlyny melu pomaly ale spravodlivo? Ze tak ako si nemal ty na nu cas, nema ani ona teraz? Ze nepatrila do tvojho sveta a teraz ty nepatris do jej? Ze si sice jej otec ale moj druhy manzel je podla nej Welky tato? Ze nakolko ty nevies kam ona chodi do skoly, nevie ona kam ty chodis do prace?
Je to Luciin otec. Je najlepsi akeho moze mat. Len ci mi to v osemnastich aj veri
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čítať treba pozorne a nezamieňať alegóriu s filagóriou.
Nie - tvoj tatino je ten najlepší.
Ale - tento tatino je najlepší, akého môžeš mať.
Je to rozdiel, už len preto, lebo keď raz spermia splynie s vajíčkom - iného otca už dieťa nemôže mať. A práve preto je ten jeden jediný konkrétny pre to dieťa najlepší - lebo s iným otcom by to už bolo iné dieťa.
Nemusí byť tým najlepším (v zmysle najlepší na svete, najlepší v tomto meste...) - lebo veru často ani nie - neprejavuje záujem, neplatí výživné, niekedy dokonca fyzicky ubližuje. Ale stále platí tá druhá veta.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne adus... cca to môže byť: ja sa môžem o teba starať, ale on je tvoj otec
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
majik,
to napisala ribišška a ja s nou suhlasim. opisala som tu totiz nas pripad, a to nie je pripad otca, ktory plati smiesne vyzivne a ktory sa o dieta nezaujima ani nema zaujem ju vidiet. Tu ide o otca, ktory sa o svoju dceru CHCE starat finance a CHCE ju aj vidat a tak to ma byt. ta, kto robi obstrukcie, z nejakych dovodov ktore presne pozna len ona, je matka. mrzi ma tvoj pripad ale si troska v inej pozicii... drzim ti palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj, chcela by som reagovat na tvoj prispevok. Aj ja som ucastnikom podobneho vztahu, akurat ze na opacnej strane a je to trochu inak. V nasom pripade je to tak, ze otecko sa vòbec nezaujima, neplati vyzivne, nevola svojej dcere, nevie ani do ktorej triedy chodi. Berie si ju raz za 4 mesiace, aj to mala place ze nechce ist, pretoze ocko sa jej aj tak nevenuje a ak si ju zoberie, vrati sa so zdravotnymi problemami, nenaucena na pondelok, vsetko sa s nou ucim ja, do noci. Samozrejmostou je, ze este tyzden po tom mi chodia od jeho partnerky smsky aby som sa zacala starat o malu a prestala faj...ko.... a ze vraj mam pochopit ze uz sme rozvedeny a on miluje ju a ze nemam malu obracat proti nemu pretoze on svoju dceru naozaj miluje atd. Podotykam, nikdy by som malej na jej otca nic zle nepovedala, pretoze viem, ze tym neublizim mojmu ex, iba malej. Neviem, mozno je to naozaj len ten moj pripad, ale mozno ani v tvojom nieje uplne vsetko tak ako si myslis.
A ak je to naozaj tak, ako pises, myslim tym myslienky ex tvojho partnera, potom jej naozaj zavidim ze ocko sa o dieta stara, pretoze viem co vsetko by som za to dala ja.
Prajem prijemny den
pa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...máme v rodine podobnú pani. Toto nevyriešiš. Vyrieši si to dcéra tvojho partnera sama, o niekoľko rokov.