Román na leto - 41. časť

Peter sa usmeje na Emu a vraví:"To je pre Teba."
Ema mu úsmev opätuje, a len krúti hlavou."Ešte mi nikto nepripravil takéto prekvapenie. Naozaj je to milé. Ďakujem."
Karolínka sa pozrie na tatina a pýta sa ho:"Aj mne hrajú?"
Peter sa na ňu pozrie:"Samozrejme, je to je venované aj Tebe."
Karolínka sa spokojne usadí, a pozerá na trubadúra ako hraje. Ema je viac než spokojná, teší sa z toho. Zdá sa jej, že Peter k nej naozaj prechováva hlbšie city. Peter je so sebou taktiež spokojný. Vidí, že Emu skutočne potešil, a trochu si v duchu vyhrešil, že ho to nenapadlo samého, že mu to museli poradiť. Ale čo už.
Keď doznela melódia, všetci s radosťou tlieskali. Peter sa mu poďakoval, a prihodil mu ešte pár drobných.
"Ešte raz Ti ďakujem, Peter. Naozaj si ma veľmi potešil."
"Som rád, že sa Ti to páčilo."
Čašník im akurát priniesol večeru, takže sa s chuťou pustili do jedla. Počas večere sa skvelé bavili všetci traja. Bolo im až ľúto, že už dojedli a musia sa vrátiť do hotelov.
Peter vraví Eme:"Odprevadíme Ťa do hotela."
"Nie netreba, ja odprevadím Vás. Karolínku bude treba už uložiť." usmiala sa Ema.
Karolínka, keď Ema sotva dopovedala, zívla. Všetci sa rozosmiali.
"Dobre teda. Môžeš nás odprevadiť."
"Ďakujem." zasmiala sa Ema.
Cesta do hotela ubehla veľmi rýchlo. Ema sa s nimi lúčila na recepcii.
Karolínka sa jej pýta:"Uvidíme sa zajtra?"
"Zajtra nemôžem. Mám program s turistami." odvetila Ema.
"Škoda. Ani večer?" ešte skúša.
"Žiaľ nie. Vraciame sa až na večeru. Pozajtra sa stretneme, dobre?"
"Tak dobre." povedala Karolínka a otočila sa k tatinovi."Môžme ísť."
"Ideme, ešte sa aj ja rozlúčim s Emou." povedal Peter.
"Dobre, idem zatiaľ privolať výťah." ozavala sa Karolínka. "Dobrú noc, Ema."
"Dobrú noc aj Tebe, nech sa Ti snívajú pekné sníčky." zaželala jej Ema.
Karolínka sa rozbehla preč. Ema s Petrom ostali sami.
"Ďakujem za pekný večer. Moc sa mi páčil." ozvala sa prvá Ema.
"Aj mne. Som rád, že sme boli spolu. Aj Karolínke sa páčil."
"Takže sa uvidíme až pozajtra?" s mierným smútkom v hlase povedal Peter.
Ema sa mierne pousmiala, tošku aj začervenala:" Budem Ťa čakať."
Na to sa otočila a odišla z hotela.