Prvý bozk

Nepamätám si ako k tomu prišlo ...k tomu, že sme si boli trošku bližšie ako íné deti...mali sme 14.Bol to niečo ako tábor.A tam som zistila čo to znamená sa s chlapcom smiať, čo to znamená že keď zaspávaš, myslíš na neho, čo to znamená láska.
Bol moja prvá láska.Ja som bola jeho prvá láska.
Sedávali sme pod stromom, ja opretá o strom, on ležal a hlavu mal na mojich nohách, hrala som sa mu s vlasmi, hladkala ho po nich ...až teraz si uvedomujem ako silno erotické to bolo...hladkanie po vlasoch, sem tam pohľad do očí ktorý aj by chcel niečo povedať ale jediné čo z nás išlo, bolo - som tu. Nuž aj to silné erotično bolo prehlušované vtipnými a blbými poznámkami ostatných deciek..
Slabo modré kraťasy ala suknička a biela košeľa zaviazaná do uzla na páse...išla som ho uložiť spinkať .Veľmi sa hanbil ...sedel na posteli, ja som stála pred ním, svetlo z vonkajšieho osvetlenia dopadalo z boku na mňa a vedela som že mi presvitá košeľa...a vedel to aj on...možno nechcel aby to bolo vidno...pozrel mi na prsia a len veľmi ťažko sa mu dral pohľad nazad mne do očí...
Veľmi dlho trvalo kým sme sa na prechádzke chytili za ruky.Aj to sa podarilo len vtedy keď sme do seba dobiedzali a nik nás nevidel, tak aby sa človek akože bránil, chytil ruky toho druhého...a už nepustil ...ukladanie prstov do dlane ...ich ustavičné preplietanie ...kým nás nik nevidel...hanbili sme sa.
Neviem koľkokrát sme stáli oproti sebe a pozerali sa do očí, sem tam zrak sklopili...lebo hanbenie...a zase pohľad do očí...možno s očakávaním čo bude nasledovať...možno s kúskom strachu z neznámeho...možno s túžbou kričať aby prehlušilo tlkot srdca...možno s túžbou dať bozk.
Ja viem že som ho ľúbila.On vedel že ľúbi mňa.
Nepobozkali sme sa.
Za celé 3 týždne čo sme spolu boli sme sa nepobozkali a predsa teraz všetko to, čo sme prežili, cítim ako tak veľmi erotické, že to bolo to najviac, čo som mohla so svojou prvou láskou zažiť.
Nasledovali mesiace dopisovania...listy...tie obyčajné listy ktoré nosí poštárka a ty opatrne otváraš a rozbaľuješ a vieš že si to musíš prečítať v kútiku izby lebo je to len pre teba, nik iný to nevidí a vidieť nebude, písal to on, svojou rukou, len pre teba...v tej chvílke ste spolu...krásne kreslil...slnko zapadajúce za morom...na každom obrázku bolo slnko...
Skončilo písanie...blbou náhodou...no skončilo.
Žila som si svoj život.
On si žil svoj život.
Nie je tomu tak dávno, čo som napísala do googla jeho meno.Našlo ho.Spojili sme sa.Bolo pre mňa veľkým prekvapením koľko máme toho spoločného.Ľudia, ktorí sa 22 rokov nevideli a nepočuli o sebe si dokázali popísať o toľkých témach a ešte aj nájsť spoločnú reč, spoločné názory...
Niekedy zablúdi na Slovensko.tak tomu bolo aj tieto sviatky.Stretli sme sa.
S obrovským úsmevom sme sa na seba pozreli a bolo nám jasné že by sme sa spoznali aj v dave ľudí.To, čo sme si vtedy, v štrnástich prečítali vo svojich očiach, to sme tam aj našli.Aj po toľkých rokoch sme sa dokázali rozprávať, zasmiať, pospomínať...
A ja som dostala svoju prvú pusu od svojej prvej lásky.Po 22. rokoch.