V trojštvrťovom takte ...

Sedím si pred telkou a zároveň pred počítačom, výnimočný deň, výnimočná nálada, hormóny, endorfíny, nostalgie, spomienky a podobné „somariny“ ...
Na prelome rokov si opätovne vždy uvedomujem, že som vyrastala (a asi aj stále žijem) v inom svete – teda, samozrejme, reálne som žila ako všetci ostatní, ale svet ktorý sme si doma vytvorili bol iný – čarovný, kúzelný a hlavne, dával silu prežiť – tak ľahšie, v trojštvrťovom takte. Presne ako naši susedia Rakúšania, ktorí si na tej trojštvrtinovej ľahkosti založili svoju národnú identitu.

Vyznávala som sa z toho už mnohokrá pri rôznych príležitostiach – som telom a dušou monarchista – nasávala som ducha K+K monarchie od narodenia, môj tata Prešpurák mi sprostredkoval všetku tú krásu života v starom dobrom Prešpurku, ktorý býval tým najkozmopolitnejším mestom, štvrtina maďarskej krvi, vplyv rakúskych médií, ktoré nedokázala zastaviť ani železná opona urobil tiež svoje, neohovoriac o omame, ktorá pri stretnutí s kamarátkami v jednej jedinej vete plynule spájala slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a celé to na záver prikorenila trochou jidiš ... A to ani nehovorím o ostatných národoch a národnostiach, ktoré sa v zmenšenom meradle prezentovali aj v tej krásnej starej, pestrofarebnej Bratislave, pardón, Prešpurku. Lebo presne v tom je ten rozdiel ....
Striedanie starého a nového roku sa u nás vždy nieslo v trojštvrťovom takte – len čo hodiny odtikali poslednú sekundu, len čo vybuchla zátka na šampanskom, už sa aj prepínal kanál v telke, lebo kým Slovač do nového roku sprevádzali hromy a blesky nad Tatrami (samozrejme, až po tom, čo bratia Češi vyriešili svoje hľadanie), „felix Austria“ (Bella gerant alii, tu felix Austria, nube! – Vojny iným prenechaj, ty Rakúsko šťastné, zasnubuj sa! – heslo Habsburgovcov, vzťahujúce sa na ich politiku riešenia situácie sobášmi, časť o šťastnom Rakúsku sa spolu s valčíkmi stala akýmsi poznávacím znamením Rakúšanov) už od nepamäti zvykla vplávať od prvých sekúnd do nového roka na vlnách krásneho modrého Dunaja. Miesto „salutovania“ štátnej hymne tata schytil mamku do náručia a krúžili aj napriek brzdiacemu kobercu po obývačke, práve pri takejto príležitosti som aj ja prvýkrát vyskúšala valčíkové kroky ...

Novoročný valčík bol ale iba začiatkom – trojštvrťový ošiaľ pokračoval aj na novoročné predpoludnie Neujahrskonzertom viedenských filharmonikov – jedným z najznámejších hudobných podujatí, zážitkom, na ktorý sa už mnoho rokov tešia ľudia celého sveta a právo zakúpiť si lístky naň sa dnes žrebuje v špeciálnej internetovej lotérii ... Tak ako si neviem predstaviť Vianoce bez stromčeka, tak si neviem predstaviť prvý deň nového roka bez ľahkých omamných tónov valčíkov a žilky rozihrávajúcich tónov poliek, či už z dielne Štraussovcov, alebo ich súčasníkov či nasledovníkov. Vždy boli a vždy budú tým pravým doplnkom k rozospatému novoročnému ránu a vždy, rovnako ako aj dnes budú hlavne spomienkou na môjho tatu, ktorý mi ukázal koľko všakovakých krás môže mať život, ak ho chceme a vieme prežívať v trojštvrťovom takte.
Ďakujem ti, apucinko .... viem, že aj ty teraz načúvaš, tá hudba je tak krásna, že ju musíš počuť aj tam hore.