reklama

Som skutočne divná?

Pridal/a jannina dňa 04. 12. 2008 - 18:32

reklama

Ahojte žienky, veľmi dávno som tu nebola, ale teraz by som chcela napísať čosi, čo ma trápi a prečítať si Váš názor.
Pred tromi rokmi sme sa presťahovali s manželom a našou dcérou do iného mesta. Manžel tu mal prácu, ale ja som tu bola stratená. Nepoznala som nikoho, aj s mestom som sa zoznamovala veľmi dlho. Mala som len jednu kamošku z výšky, ktorá býva v jednej dedinke neďaleko.
Veľmi dobre mi padlo, keď ma hneď prišla navštíviť. Ale keď ma začala nahovárať, že v piatok ma vezme na diskotéku do neďalekého mestečka, lebo "my matky sa musíme odreagovať" odmietla som. Strašne sa tomu čudovala prečo, veď to je normálne, že v manželstve má byť sloboda a každý sa musí vyventilovať. No pre mňa to až také normálne nebolo.Mlčím
Vravela som jej, že si neviem ani predstaviť, že by som malú, vtedy 2-ročnú dcéru nechala mužovi v noci a ja sa šla niekam zabávať. A ona že, veď potom môže ísť aj on. No tak to mi už vzkypela žlč a povedala som jej, že to teda nechcem. Keď sme raz manželia, tak máme chodiť na zábavy spolu, a deti trebárs raz za čas nechať rodičom. No ona sa tomu náááááramne čudovala. Vraj som divná. A že to teraz už takto nechodí.
Za tie tri roky ma už ani raz nevolala na žiadnu zábavu, len rozprávala, ako v piatok chodí ona s kamarátkami sa "vyventilovať", a v sobotu jej manžel s kamarátmi, a malého syna si striedajú na opatrovanie.
Raz som to nevydržala a povedala jej, že ja by som takto nemohla, veď prečo by som mala chodiť na zábavy bez manžela, a nechať mu deti cez noc, keďže teraz už máme aj malého chlapčeka. Ale zas som bola straaaaašne divná.Prekvapenie
No a minulý týždeň som si s ňou a s pár priateľkami bola sadnúť v jednej reštike na kávu ale aj vínko a tak, ale keď som sa okolo 22. hodine dvíhala na odchod, tak sa všetky náramne čudovali, "veď večer sa ešte len začína" a " o pár minút je tu taxík a ideme na didžinu", tak kam idem. A keď som povedala, že predsa domov k deťom, tak som bola absolútne divná, predsa je s nimi manžel, prečo by som sa nemohla zabaviť.
No a keď som dnes tej kamoške volala, tak sa so mnou ani nechcela poriadne rozprávať, veď má veľa roboty.
Tak mi to bolo tak trošku aj ľúto. Je to jediná známa, ktorú poznám dlhšie, aj keď tu bývame tri roky, stále si tu pripadám cudzia. Ale toto je pre mňa už priveľa.
Som skutočne tak divná, keď nechcem chodievať na diskotéky? Môj manžel by to snáď raz za čas aj toleroval, ale ja sa nepotrebujem ísť zabávať. Mne stačí si sem tam posedieť pri káve alebo prí vínku, porozprávať sa, ale ísť domov. Na diskotéky som chodievala počas strednej a vysokej. Tak prečo ma za to odsudzujú?Mlčím


reklama

reklama

ja_hodka (bez overenia), Št, 04. 12. 2008 - 18:50

Nie si divna a ani ony nie su divne. Clovek sa ma zariadit tak, ako mu to vyhovuje. Ty nechces chodit v noci von a ony ano. Asi nemozes byt kamaratka s niekym, kto ma diametralne odlisny pohlad na zivot nez ty, len preto, ze nikoho ineho nemas.
Ona to zrejme pochopila a preto sa asi spravala odmerane. Myslim, ze ludia by mali travit cas s niekym, kto im skutocne nieco dava a nie len tak s hocikym, lebo nikto iny nie je poruke.
Uz som to tu raz napisala. Radsej sama, ako v spolocnosti, co mi nevyhovuje.
Pises, ze takych situacii uz bolo viac. Tak naco dalej udrziavat nieco, co nefunguje?

ryka, Št, 04. 12. 2008 - 18:54

ahoj, mne to divné nepripadá. tiež sa neviem dobre zabaviť bez manžela. dajme tomu, do večera byť von s kamoškou to hej, ale akonáhle by som mala ísť "piť" len sama s niekym iným, tak to odmietam. mne by nevadilo, keby si muž šiel vypiť /samozrejme vo všetkej počestnosti/, ale keby sa vrátil nadránom poriadne nadrbaný, krivila by som ústa. a v opačnom prípade aj on...
možno je to tým že máme v hlave zakódované, že muž sa môže chodiť zabávať sám, slušná žena nie. zas, neberiem to katovsky, že ked sa zadaná žena ide sama zabaviť, hned je "neslušná". Úsmev
ide o to kto ako bol vychovaný, aký má postoj k slobode, voľnosti a podobne

crystall, Št, 04. 12. 2008 - 19:00

presne...ty si v poriadku, neboj!
...ale ide o to, ze nie kazdy ma partnera, s ktorym sa da odreagovat spolocne. Pre neho to moze byt "reset" v inom case, s niekym inym, dokonca inak...a tieto "kamaratky" sa zrejme musia o seba postarat same, hoci aj na ukor rodiny, lebo pravdepodobne manzelia zdielaju ine moznosti relaxacie...takze tak. Pokial teda chces ist do spolocnosti, vyber si stadium, ktore ti vyhovuje...chvilka s kavou a hajde a co!...alebo od toho a poskusat nieco napriklad s detmi, ja neviem, Materske centrum. Tam pokecas, aj kavu a caj si das a si s detmi, tak ako si prajes.

hami, Št, 04. 12. 2008 - 19:16

ahoj,vobec nie si divnaSlnko mas len ine priority a odreagovat sa da predsa aj inak ako trsanim na diskeKvietok

ja_hodka (bez overenia), Št, 04. 12. 2008 - 19:16

crystall, nesuhlasim celkom. Nemusim sa "o seba postarat sama". Aj napriek tomu, ze sa viem perfektne odreagovat s mojim muzom, obcas potrebujem aj ciste babsku spolocnost. Bavi ma to. Je to spestrenie. A nemyslim, ze by to bolo na ukor rodiny. Odkedy mame dieta, organizujem tieto seansy u mna doma. A chapem uplne aj baby, ktore chcu ist von, ked maju dvoj troj rocne decka. Co je na tom zle? Bez manzela ani na krok, ci ako?

jannina, Št, 04. 12. 2008 - 19:16

Diky baby, že ste mi to takto napísali. Mám totiž pocit, že som v dnešnej dobe od veci, alebo čo. Ja tie kočky neodsudzujem za ich spôsob života, je to ich vec, len mám pocit, že ony mňa áno.
A ja_hodka to nie je tak, že tu nemám nikoho iného. Už tu poznám dosť ľudí. Mám tu známych, kolegyne, aj v mat. centre, len som nechcela prerušiť kontakt s kamoškou z minulosti. Ale asi sa to inak nedá. To mi je ľúto.Smútok

ja_hodka (bez overenia), Št, 04. 12. 2008 - 19:39

Nemas preco mat pocit, ze si "od veci".Osobne nevidim nic divne ani na tebe, ani na nich. Kazdy sa predsa rozhodne ako chce travit svoj cas. A kamosky z minulosti su niekedy presne to: kamosky z minulosti. U mna je to nastastie naopak. Tie najlepsie kamaratky, vlastne uz priatelky, su vsetky z dalekej minulosti:-. Ale pokial je to tak ako pises, tak asi nie je az cim lutovat.

Natinka, Pi, 05. 12. 2008 - 08:29

jannina asi to az taka kamaratka nebude. Kamarati toleruju nase nazory, nase ciny, nase zvyky. Nenutia nas robit nieco, co sami nechceme a nespochybnuju nase rozhodnutia. Ozajstni kamarati ta beru taku, aka si a hlavne - nesnazia sa ta prerabat. A ak sa im to nepodari v ziadnom pripade by ta nemala kamaratka ohovarat a narusit tvoju doveru. Ak toto vsetko u tej tvojej kamaratky nemas, tak to nie je kamaratka.

lydusha (bez overenia), Št, 04. 12. 2008 - 19:28

janina nie si divna, co si...len nie ste s kamoskami na jednej vlnovej dlzke, to je cele....mne sa tiez nechce chodit po nociach, ani po kavickach a dokonca ani po navstevach Úsmev My sme taki cudaci, zijeme si sami pre seba Úsmev
tak sa nad tym netrap, v ziline je vela nanicmam , urcite si na stretku najdes kamosku rovnako "orientovanu" ako ty Úsmev

renka8, Št, 04. 12. 2008 - 19:44

naozaj nie si vadna Úsmev ,je to presne o tom ako si vychovana a ako to tiez berie tvoj manzel.Ci je vobec ochotny ti to tolerovat a ty sa musis s pocitom viny ponahlat domov? Ja osobne mozem povedat ze chodievam s kamoskami posediet ,mavame pravidelne stretka vzdy ked ma niektora sviatok ,vyjdu nam stretka tak 6 krat do roka,sme vzdy same baby /vo veku 35-52/ a skoncime niekedy aj na diskotekeVáľam sa od smiechu po podlahe neplanovane.Moj manzel ,ktoreho strasne milujem ,sa dokaze na mna hnevat niekedy ,hra aj tri dni urazenehoSmútok ,ale prejde ho to.Pochopi potom ze aj ja mam take pravo ako on,ked si ide posediet s kamosmi.,co je v jeho pripade castejsie ako 6x .
Ja mam potom pekne a vesele spomienky,pretoze sa naozaj dobre s nimi citim,dokonale sa bavime na bez akejkolvek muzskej spolocnosti...je to proste superVeľký úsmev ,nasmejeme sa na svojich problemoch ,chybach,detoch aj muzoch.Váľam sa od smiechu po podlahe Mozno keby si mala tie spravne baby,ktorym doverujes a dobre sa poznate a pomozete si navzajom,tak by si to brala inac...Áno
a zalezi aj na postoji tvojho manzela o com tu nepises

eva m, Št, 04. 12. 2008 - 19:54

suhlasim s mnohym uz napisanym, tiez si myslim, ze nie si divna. Od kamaratok ocakavam, ze ma budu respektovat taku, aka som, o to sa snazim aj ja voci nim. Ak niekto nerespektuje moj postoj k zivotu a povazuje ma za divnu, nevidim dovod, preco sa kamaratit a nechavat si vsugerovavat nejake vycitky a ine negativne pocity.
Aj my zijeme hlavne sami pre seba, ked niekam ideme, tak spolu, raz za kvartal vsak idem s kolegami na pivo. Sama viem, kedy sa mam vratit a nenecham si to od nikoho diktovat. Aj moj muz ide raz za dlhy cas s kolegami na pivo, vrati sa v slusnom stave a v slusnom case.
Nie som ziadny suchar, naopak, som mimoriadne spolocenska, ale diskoteky - to uz fakt nie je pre mna a najlepsie sa aj tak citim doma s mojimi kuriatkami.
janina, si v ziline, som pochopila z textu. Aj ja a kopa inych bab, ktore ta urcite nepovazuju za divnuKvietok
Eva Slnko

OLIVIA, Št, 04. 12. 2008 - 20:04

lydushka,ja súhlasím s tebou.Úsmev Ako čítam tvoje riadky,si úplne moja krvná skupina.Ja tiež nechodím po návštevách,skrátka je mi doma lepšie.Zato k nám chodia návštevy(nepozvané)ako na bežiacom páse.Mlčím Vraj sa u nás dobre cítia-až tak dobre by sa nemuseliChichocem sa a pritom nikomu z nich ,,neprekáža,,že ja k nim nechodím.Nikdy ma nezavolajú,len ich počuješ hovorit(prídem zajtra,pozajtra atd...)Niekedy si nestačia klučku podávatChichocem sa jeden príde,druhý odíde.Už ked niekto zvoní,len sa pozrieme s manželom na seba-manžel prevráti oči a povie,,koho to zas čerti nesú???,,Chichocem sa Niekedy to je otravné.S manželom si nemôžeme povedat ani tie najdôležitejšie veci-stále tu niekto je!Neviem,možno som divná ja?Ale,kamarátky k životu nepotrebujem.Vystačím si z manželom,detmi,3 roč.vnučkou a som spokojná.Ak potrebujem vyventilovat ja,alebo manžel,tak si ideme niekam sadnút spolu.Stále si máme o čom rozprávat,či o radostiach alebo starostiach.(Keby som mala velmi dobrú kamošku,ktorej môžem dôverovat a tak,no takú by som prijala s otvorenou náručou)Bohužial,vždy ma sklamali.Prekvapenie Janina,radšej žiadnu kamošku-nezaslúži si byt tvojou kamarátkou-ked nevie rešpektovat tvoje pravidlá a ešte k tomu si jej divná, ked netancuješ ako ona píska.Držím ti palce!!!!Áno

lydusha (bez overenia), Št, 04. 12. 2008 - 20:16

Olivia a keby si tak navsteve , necakanej a nechcenej , povedala, ze prepac ale momentalne nemam chut, naladu a cas ? Kamosky su dobra vec, i ked momentalne ja mam tie svoje na NM, super kamosa radka mam v anglicku,druha kamoska je tiez v anglicku, mam jednu kamosku v praci ale to je taka zaba, skor blizsia mojej dcere, vekovo Úsmev
Takze tiez zvyknem hovorit ze moja najlepsia kamoska je manzel Úsmev a dcera ÚsmevZlomené srdce

libuška, Št, 04. 12. 2008 - 20:45

Ale mať naozaj dobrú kamošku je super vec. Ja mám jednu ešte zo ZŠ. Občas ideme spolu na kávu na pokec a potom do kina a môžem jej hocikedy zavolať, či mi je preveselo alebo hrozne smutno Zlomené srdce

libuška, Št, 04. 12. 2008 - 20:14

Už asi nepoviem nič nové, jasné, že nie si divná Pohoda aj keď si si tak asi pri tej "kamoške" pripadala. Ide o to, že každému vyhovuje niečo iné. Niekto sa odreaguje single bez manžela a niekoho to vôbec nebaví a radšej by bol - keď je možnosť vypadnúť trošku bez detí - s manželom Zlomené srdce Ja keď som mala deti také maličké tiež som vôbec nevysedávala s kamoškami po večeroch, nebodaj po nociach ( pripadala by som si divná Úsmev Ťažko sa kamarátiť s niekým, kto má úplne iné priority.Nenechaj si vsugerovať, že si v dnešnej dobe "od veci" len preto,že dnes je toto či tamto "in", že akože dnes je iná doba.

OLIVIA, Št, 04. 12. 2008 - 20:56

lydushka,práve že ja to nedokážem a oni to zneužívajú.No, už som dost stará na to,aby som to zmenila.Je mi trápne im niečo povedat,aj ked ma cicajú ako upíriChichocem sa o všetku moju energiu.Im trápne nie je.Veríš lydushka že niekedy by som najradšej utiekla aj s rodinou na koniec sveta,len aby som mala svätý pokoj?Mlčím Všetci čo ma navštevujú,,majú problémy,,.A kto ich nemá?Mňa sa nespýtajú,len sami o sebe!Preto som z nich taká unavená!No,škoda reči!Naštastie, aj ja mám super kamarátky na NM.Vám jediným sa môžem zdôverit a vy jediné reagujete aj na moje problémy.Skrátka ste superÁno NM.

libuška, Pi, 05. 12. 2008 - 18:31

To je náš problém - tých čo nevedia povedať NIE. Slušne, milo ale jednoznačne. Je to dosť ťažké ale dá sa to vraj naučiť.Skús pozrieť nejakú knihu o asertívnom správaní, nedávno tu takú knihu niekto propagoval, takú praktickú.Slnko

lydusha (bez overenia), Št, 04. 12. 2008 - 21:09

olivia, moja mamina tiez nema kamosky ale tiez sa na nu "lepia" ludia co ju "vyciciavaju"
kazdy clovek, ktoreho stretnes, ti ma nieco dat...alebo ty jemu...
Mozno by stalo za namahu skusit to zmenit alebo porozmyslat napr o tom, co maju ti ludia spolocne? Co skutocne chcu? Si dobry posluchac? Vies poradit? Vies pochopit?
Niekedy je dobre nenechat sa manipulovat a robit to, co naozaj chces...ak chces spolocnost, ok, ale ak nie, mozes pokojne povedat NIE. Za to ti nikto hlavu neuhryzne a ak sa niekto aj urazi, tak sa aj odrazi. Ja som si raz za cas v zivote "upratala" a to znamenalo, ze som ludi, co ma oberali o energiu, vysupovala zo zivota...mno, preto som teraz mozno na tom s priatelmi tak,ako som Úsmev
Neviem, toto je mozno na dlhsiu debatu Úsmev
Ale jedno viem iste, nikdy nie je neskoro Úsmev

ja_hodka (bez overenia), Št, 04. 12. 2008 - 22:45

Lydusha, je to tak, ako pises.
Ludia sa zvyknu nahrnut tam, kde im je dobre. Kde je pohoda, nacerpaju energiu a idu domov. Poznam to. Tiez som par krat nepozvanej navstevnicke vysvetlila, ze nemoze prist kedy sa jej zachce, ze mame aj nejake sukromie. Ked sa to poda jemne, vacsinou sa to stretne s pochopenim. Netreba sa nechat "okupovat".
Ale, Olivia, nahradzat kamaratky v skutocnom zivote kamaratkami na nete mne nejak nestaci, nemusim, nepotrebujem, nechcem. Je to ako umele sladidlo namiesto cukru. Mozno keby si mala ozajstne kamaratky, videla by si to podobne.
Mne jeden pohodovy vecer s kamoskou, ktorej mozem pozerat do oci, ked s nou hovorim nenahradi ziadna virtualna debata.A spomienky na nase babske vecery sa nedaju porovnat s vecermi stravenymi aj ked v super zaujimavej debate na NM.
Zivot je inde. Aj jedna Kunderova kniha, ktoru som prave docitala sa tak vola. A tak ma to napadlo....ako to sedi na tuto situaciuMrkám

lydusha (bez overenia), Pi, 05. 12. 2008 - 14:29

Jahodka, cim je clovek starsi, tym horsie si hlada kamaratov. Neviem, cim to je u mna, ci mam vacsie naroky, ci menej prilezitosti...mam na NM kamosky a napr. s Vyvykou sa nam podarilo aj stretnut. Len sa neviem dopracovat k nejakej osobnej navsteve.
Ako som spominala, som prestahovalec, a moje kamosky ziju v inom meste a niekolke v inom state. Lenze viem, ze keby mi bolo naozaj velmi smutno ale zle, tak su tu pre mna, vypocuju, poradia. No a tento ucel splna aj NM. Takze aj chapem Oliviu, ze nema kamaratky....len na jej mieste by som poriesila tie necakane navstevy, to urctite ano Úsmev

elin, Pi, 05. 12. 2008 - 15:59

lydush,
s tou prvou vetou sa neviem stotoznit. Mam dojem, ze cim som starsia, tym lahsie sa dokazem medzi ludmi (aj v novom prostredi) zorientovat. A s pribudajucimi rokmi som zrejme tak nejak "citatelnejsia" pre ludi, s ktorymi sa stretnem - a ovela skor vieme, "na com sme". S pribudajucimi rokmi stracam aj ocakavania a schopnost robit nieco, co mi je "proti srsti" v mene "priatelstva"... A mam cim dalej tym viac priatelov, ludi, pri ktorych mi "poskoci srdiecko" - staci ich vidiet, pocut ich hlas, ci citat par slov od nich...

... mozno je to skor tak, ze kazdy z nas ma rozne obdobia - niekedy je "vlk samotar", niekedy "lev salonov" (a zvacsa niekde medzi tym), no s vekom to nemusi suvisiet..

lydusha (bez overenia), Pi, 05. 12. 2008 - 20:00

eeeeelin, stotoznit sa nemusiiiis, ale ja to vidim na sebe, na svojom okoli, na mamine a aj olivia je prikladom toho ze to s kamoskami asi nie je take lahke...nemam male deti, na pieskovisku sa s nijakou maminou nezoznamim, v predajni si tiez neviem predstavit ze zacnem vykecavat s nejakou zakaznickou, rady na mandarinky uz tiez nemame, ze by som si tam nasla,tak preto usudzujem, ze si uz horsie najdem kamosku....ale NM posluzila, vyvyka , ze? Úsmev)
No, slubujem, ze sa polepsim Úsmev a krasneho mukillaaaasa aj tebeeeeeeBozkávam

ja_hodka (bez overenia), So, 06. 12. 2008 - 13:49

Elin, ja na sebe pozorujem to iste.A zhodneme sa v tomto aj s mojimi kamaratmi a kamaratkami starymi aj novymi. Dost casto to aj rozoberame.
U seba som si vsimla hlavne to, o com pises, ze dnes mi trva ovela kratsie, kym vyhodnotim, ci si s novou osobou mame vzajomne co ponuknut. A nestracam cas, pokial to "necitim".

filipka, So, 06. 12. 2008 - 19:41

Aj ja sa pridamÚsmev čím som staršia, mam viac a viac priateľov. Až mi je to divné, toľko rozumných ľudí v tom škaredom svete...

vyvyka, Pi, 05. 12. 2008 - 19:22

No,deva,čakám,čakám,tak kedy?Objímam Objímam Objímam Objímam

motylik, Po, 08. 12. 2008 - 18:30

Aj to tak cítim: čím som staršia, tým viac rovnako vlnovo naladených ľudí mám okolo seba. Je to super a nevychádzam z údivu, koľko správnych ľudí v posledných rokoch stretávam. Každý deň niekoho.
A tí ostatní tak akosi sami odchádzajú a "nelepia" sa na mňa.

jannina, Pi, 05. 12. 2008 - 07:11

Dievčatá, ďakujem Vám pekne za Vaše názory. Asi máte pravdu, o tejto "kamoške" budem uvažovať len ako o "kamoške z minulosti". Naozaj som sa cítila v jej spoločnosti a v spoločnosti tých ostatných báb dosť hlúpo. Priam som cítila ako ma ohovárajú za to, že idem domov k deťom a manželovi, keď ich čaká "nočný život". A keď som ešte zahlásila, že pletiem papučky pre malého a svetrík pre malú tak som bola odpísaná ako totálna žienka domáca z minulého storočia.
Renka, môj manžel je úplne v pohode, raz za čas by to zniesol, ešte mi aj sám povedal, veď choď. Ale ja by som sa tam necítila dobre.
Olivia, Lydusha, presne ako píšete, aj k nám chodia návštevy, moje kolegyne, manželovi kolegovia s rodinami. Nie som proti, som celkom rada. Len to je ten problém, že žienky sa tu vyrozprávajú, a čakajú, že im na to niečo poviem, poradím a tak. Ale keď mám problém ja alebo my s manželom, tak tu nie je nikto, kto by pomohol.
Toto je otázka skutočného kamarátstva, či priateľstva. Ako vraví moja sestra, skutočné kamarátstvo v dnešnej dobe neexistuje. Tak ja_hodka, si jedna z tých šťastných a určite aj mnohé ďalšie, ktoré skutočných priateľov majú. To si treba vážiť.

ja_hodka (bez overenia), Pi, 05. 12. 2008 - 14:06

Asi som jedna z tych stastnych, ano. A vazim si to. Myslim si, ze je to trosku aj o tom, ze dostavas, co davas. Vacsinou to tak funguje. A este snad aj vyuzit to privilegium, ze kamaratky si mozes vyberat.

Ajkak, Pi, 05. 12. 2008 - 11:24

Jannina, ja tiež nechodím na takéto "babské žúry". Možno raz za 3 mesiace( ani to nie) ideme niekam z práce si posedieť, ale aj to väčšinou o 20 - 21hod. končíme a ideme si každá po svojom. Ale mám známu, ktorá chodí každý piatok na disco a má tiež dieťa-síce už 8ročné, ale chodila stále a stále aj chodí. Má potrebu zabávať sa s kamoškami, bez manžela. No ja neviem ... je perfektné byť občas takto, ale tak raz za polroka mi stačí a aj to fakt do večera, nie celú noc. A neviem, prečo sa trápiš, že nemáš skutočnú kamarátku.Ono je to skôr o tom, že čo čakáš od skutočnej kamarátky - na vypočutie stačí kamarátka, aj na to, aby poradila, povedala svoj názor... skutočná? to mi znie neskutočne. každý ťa môže sklamať a potom už o tej osobe povieš, že nebola skutočná kamarátka? Veď každý sme nejaký a možno aj v nás sa niektorí sklamali, ale sme povedali niečo, čo nechceli počuť ... je to o tom, čo očakávaš. Tak ti prajem, aby si našla spriaznenú dušu, s ktorou sa budeš môcť vykecať, poradiť a tráviť svoj voľný čas ako ti bude príjemné. Slnko

sandy55z, Pi, 05. 12. 2008 - 16:30

Ahoj, Jannina
Tvoja tzv.kamarátka je úplne odlišná od Teba. Nehodíte sa k sebe. Podľa Tvojho rozprávania je to ešte pubertiačka a potrebuje sa riadne zabávať. Tá by deti ešte nemala mať-a ani ich asi nepotrebuje.Je to blbé posudzovať, ale je to tak. Toto nemám rada.Matka je matka.Mala si rozmyslieť, či chce mať deti a zodpovednosť, alebo zábavu.Nechápem, prečo má deti, keď sa na ich výchovu nehodí.Má málo zodpovednosti.
A Tebe sa čudujem. Prečo si nenájdeš solidnejšiu kamarátku, ktorá sa k Tebe lepšie hodí?Načo sa stretávať s ľuďmi,s ktorými si nerozumieš?Alebo sa učíte od navzájom?Ty od nej, vedieť sa viac uvolniť a zabaviť sa,alebo ona od Teba-väčšej zodpovednosti...No neviem...Nevyhováraj sa na to, že si sama v cudzom meste.Ľudí je všade veľa a Ty sa môžeš zoznámiť s niekým novým, kto sa k Tebe lepšie hodí...
To je všetko.
Dosť ma to popudilo, lebo neznášam ľahkomyseľné a nezodpovedné matky..Matky, čo si nevedia vážiť svoje deti a postarať sa. Alebo matky, ktoré vlastne ani nie sú matkami.Prečo nie sú slobodné?Načo majú deti a vydávajú sa?
Sandy55

libuška, Pi, 05. 12. 2008 - 18:28

jannina, sama si to vystihla - manžel by aj občas nebol proti aby si niekde trošku vypadla sama, ale ty by si sa tam necítila dobre. A o tom to je. Načo budeš tráviť drahocenný voľný čas s takou "kamoškou".Prajem ti, aby si stretla aj v novom meste nejakú spriaznenú babskú dušu Zlomené srdce

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama