Uspávanie našich cvrčkov

Môj malý Filipko má 2,5 roka a uspávame vo veľkej posteli: ležím vedľa neho a čítam rozoprávku, niekedy dve a zaspí v pohode cez deň, večer viac vymýšľa. Keď vidím, že začne vymýšľať, dočítam rozprávku a otočím sa chrbtom a poviem mu, že ideme spinkať, že maminu už od čítania bolia očká. Väčšinou je to bez problémov. Takto to trvá asi 3/4 roka. Predtým zaspával v postieľke, ale musela som kyvotať s postieľkou a spievať. To trvalo dlhšie ako teraz, teraz zaspáva pomerne rýchlo. Mám sesternicu, ktorá má syna vo veku ako ja a už cez deň málokedy spí. Tiež ho uspávala aj 2 hodiny. V jasličkách zaspí sám v postieľke a bez problémov, len tam je to iné v tom, že sú tam ostatné deti a robia všetci to isté. Zničíš si chrbticu, keď budeš takého "chlapa" uspávať na rukách. U nás zaberá aj škrabkanie po chrbátiku a kakao pre spaním, v ústach dudka a v ruke žirafka-to je naša povinná výzbroj. Držím palec

To, ze sa ti maly zase pyta na ruky, je podla mna len preto, lebo si na to znova spomenul. Vsak to mal dva roky nepretrzite, ak spravne chapem. Je zvyknuty zaspavat v maminej tesnej blizkosti, pri jej teple a upokojit sa hojdanim. To mu zrejme chyba. Asi si bude musiet jednoducho zvyknut. Knihy radia (ako som neskor zistila), ten postup, co som vyskusala pri malej. Prist, utisit, znova dudku, pohladkat, pusu a dobru noc. Po case si vraj dieta uvedomi, ze za tu namahu to nestoji a mama je predsa stale nablizku, tak sa nemusi nicoho bat.
Skus prist hned ako spusti plac, upokojit ho, nakolko to pojde (nemusis uplne), porozpravat mu, ze si tu v byte (dome) a co robis a ze ho pocujes a strazis, aby sa mu dobre spalo. a vzdy prides, ale nemozes ostat, lebo musis nieco robit (napr. chystat veceru tatinovi, aby nebol hladny,vsak aj jemu si dala papat, ked bol hladny - tak to vysvetlujem ja nasemu synovi a celkom zda sa chape, ze mu to nerobim naschval, ale proste musim). Tak to sa vzdy vrat, ked bude zase moc plakat a opakuj to. Ak ma nejaku oblubenu hracku, nech s nou spava, to temer vzdy dobre zabera. A zavedte mu presny postup veci, co sa budu vecer robit, nez pojde do postele a skuste ich zacat robit vzdy v tu istu hodinu, napr. od siedmej vecer. Myslim, ze po case si na to zvykne, deti miluju isty stereotyp, pretoze su si iste, ze maju situaciu pod kontrolou a ked vedia, co sa bude kedy diat, su pokojnejsie.
Na naseho starsieho zaberala dobre hudba. Je vsak pravda, ze sme ho na to zacali ucit od jeho 2 tyzdnov. A kazdy vecer sme dodrziavali ten isty ritual. Okupat, mliecko (aj ked uz ako vacsi mal kasu pred kupanim, ale po kupani vzdy mliecko, aspon trochu), ulozit, pusu, dudku, do ruky zajaca a hudbu. A spal kdekolvek sme prisli. Bez problemov. Spava tak dodnes, ma 3 roky. Len bez toho kupania a mlieka kazdy vecer.
Nasa mala je odlisna. Ma 2 mesiace a kazdy vecer koncil tym, ze v postielke revala aj dve hodiny. Revala, stichla, zase revala. Chodili sme ju striedavo uspavat. (Hudba na nu zda sa nezabera.) Potom som raz bola doma sama a nestihala k nej behat na kazde zaplakanie a ona stichla a zaspala sama. Tak som to zacala praktizovat kazdy vecer. Na prvych parkrat pridem, dam naspat dudku do pusy, pohladkam, pusu a idem prec (popripade ten prvy raz vezmem na ruky, ci je dobre odgrgnuta). Pockam za dverami, ci znova spusti a ako intenzivne. Ked je to len mrncanie, idem prec a nejdem za nou. Takto sa nam to zaspavanie skratilo pocas mesiaca na dvadsat minut.

Tak to ja sa Vam musim pochvalit - tento najmensi skoro 6 mesacny drobcek od zaciatku zaspava sam - teraz uz bez akychkolvek protestov, s usmevom, sam si v postielke porozprava s "mackom". Cez den aj vecer. Vzdy ho uistim, ze ked sa zobudi, tak k nemu pridem (mame odposluch, takze to ide) a hoci mi urcite nerozumie, co mu hovorim, vzdy sa na mna pri tom usmieva. Asi je to sposobom a tonom hlasu. Ked nad tym takto rozmyslam, vlastne vobec neplace - ani ked sa zobudi (iba ked sa mu nieco zle sniva). Len si zacne najprv potichu brblat, potom hlasnejsie a hlasnejsie a ked ani to nepomaha, tak sa zacne "jedovat". Pri prvych dvoch sim sa "nauspavala" .... az- az. Teraz som si povedala - nie. Od zaciatku. Sice som sa najprv riadne nachodila - zakazdym upokojit a ubezpecit, ze pridem, ale vyplatilo sa.

Pekny den:-}

Byvame v rodinnom dome, takze ten plac nicil nervy len mne a manzelovi. Ale uz treti vecer zaspava bez placu, tak uvidim, ci je to trvaleho charakteru. Pevne v to verim.
A neboj, cvrcek si zvykne zaspat sam. Chce to len cas. (ja viem, ze nez k tomu dojde, vyzera to ako nekonecna telenovela). A to ze si na tulenie a maznanie nepotrpi nie je pravda. Inak by ta nevolal a nedozadoval sa byt v naruci . On moc dobre vie, kde mu je najlepsie.