-má dobré nápady, no neviem, či by to pomohlo
Ja som si tiež hovorila, že môjmu malému sa niečo také stať nemôže a do desiatého mesiaca sme boli tri krát na úrazovke-prvý krát spadol tatikovi z postele rovno na hlavu, ale tak, že ju mal celú oškretú(tiekla mu krv)a nos mal pol hodinu sploštený na lavú stranu... druhý raz si rozťal ucho na prahu, keď sa učil chodiť(bol strašne hrrr)... a tretí raz pri páde mu vyskočil lakeť... potom mu vyskočil ešte dva razy, ale to som už naprávala sama... Človek sa môže snažiť mať oči na stopkách, ale stačí sekunda a... pri deťoch je to proste tak, spoznávajú svet a verím, že každé si týmto, alebo niečím podobným prejde... malý už má tri, ale "lotrovstvá" ho ešte neprešli... v tomto roku sme už "stihli" rozbiť hlavu, ústa a týždeň dozadu sme boli na dovolenke u tatika v práci, v byte mali točité schody..., aj sme mu hovorili nelez tam sám spadneš... no ale mama s tatikom mieni a náš miláčik mení-z vrchu spadol dva krát, som myslela, že je prizabitý
nakoniec, ale sme v poho. Ja viem, útecha to nie je, ale k tomu spoznávaniu to proste patrí-keby sme ho držali v bavlnke, tak potom by to bolo horšie, keď bude starší... držím palce, aby ste tie boliestky čo najrýchlejšie rozchodili
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.
Kde sú tie časi keď som ju mohla nechať ležkať len tak. Kde som ju položila, tam ostala. Teraz keď má sedem mesiacov to už veru nejde. Je ale TRESTUHODNÉ, že ma na to upozornil až jej pád z postele.
. Moja malá kaskadérka ležala polkou telíčka na paplóne a tváričkou na tvrdej plávajúcej podlahe. Rýchlo som ju vzala na rúčky prekontrolovala hlavičku a v duchu som sa obviňovala aká som nezodpovedná a sprostá, že som ju tak nechala. Dokonca som si povedala, že mi ju vezme sociálka! Našťastie sa jej nič nestalo, odniesli to ďasienka z ktorých chvílku tiekla krvička, ale zúbky sú v poriadku a Lili skúša stále nové kaskadérske kúsky, samozrejme, že teraz už iba pod dozorom. Zaprísahala som sa, že ju už na posteli bez dozoru nenechám a už teraz ju učím, ako sa z postele zlieza najskôr nožičkami.
Zaspinkala ako vždy pekne pri kojení a ja som ju nechcela budiť tým, že ju prenesiem do postielky. Tak v domienke, že keď ju obklopím paplónmi zloženými na 4x ostane pekne ležkať na mieste, veď sa predsa ešte nevie sama posadiť, a tak s pokojným svedomím odišla som z izby. Ani nie po pól hodine počujem najskôr, že niečo spadlo a potom veľký plač
Moja hlúposť ma trápila celý deň a moj manžel si to všimol a napadla ho jedena vychytávka ktorá mi mala urobiť radosť a zbaviť ma pocitu viny. Napíšem ju preto, lebo sa na nej určite pobavíte. Napadlo mu, že by sme mali Lili na veci na chrbátiku našiť silný suchý zips a nalepiť ju na postel, tak už určite nikde neujde. No uznajte to, až taký zlý nápad to nieje?!